Nastupuje vláda dohody, kontinuity a pokroku...

[duro_z_dediny]

Odseky z programového vyhlásenia vlády, týkajúce sa dopravy:

...
Oblasť dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Budovanie dopravnej infraštruktúry a podpora moderných a efektívnych spôsobov dopravy je jednou z priorít vlády Slovenskej republiky v rokoch 2016 až 2020. Špeciálnu pozornosť bude vláda venovať výstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté, keďže dostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja.

Medzi ďalšie priority vlády bude patriť zjednodušenie pravidiel a skrátenie stavebného konania, zabezpečenie zvýšenej ochrany spotrebiteľov pri bytovej výstavbe a pokračovanie v cielenej podpore menej rozvinutých regiónov.

Vláda sa zameria aj na celkové znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov v doprave, pri uvádzaní cestných vozidiel do prevádzky, v stavebníctve a cestovnom ruchu. Zváži aj zavedenie opatrení, ktoré umožnia vlastníkom vozidiel predísť automatickému uloženiu sankcie za nepodrobenie vozidla technickej alebo emisnej kontrole.
Národný generel dopravy pre Slovenskú republiku

Vláda podporí spracovanie Národného generelu dopravy SR. Jeho cieľom bude zabezpečenie ekonomicky efektívnej, bezpečnej, kapacitnej, kvalitnej a plynulej dopravy. Základom bude vypracovanie celonárodného socio-demografického prieskumu definujúceho dopravný dopyt obyvateľstva, podloženého podrobnými dopravnými prieskumami pre všetky relevantné druhy dopravy. Generel dopravy zohľadní aj medzinárodné dopravné vzťahy využívajúce Slovenskú republiku ako tranzitnú krajinu a bude úzko prepojený s územnými generelmi dopravy realizovanými na úrovni samosprávnych krajov a výstupov rozvojových dokumentov jednotlivých krajských miest. Cieľom tohto dokumentu bude získať komplexný pohľad na riešenie všetkých dopravných vzťahov na Slovensku, čo umožní jasne nastaviť priority v oblasti dopravy.

Cestná doprava

Vláda sa zaväzuje udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.

Vláda bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4, R7. Bude pokračovať v budovaní diaľničného prepojenia s Poľskom. Okrem pokračovania vo výstavbe na diaľnici D3 naprieč regiónom Kysúc sa sústredí na prípravu výstavby východného prepojenia od Prešova na Poľsko prostredníctvom rýchlostnej cesty R4. Najvyššou prioritou na tomto cestnom ťahu je severný obchvat Prešova a v závislosti od výšky disponibilných zdrojov financovania pokračovať smerom na sever v úsekoch s najvyššou intenzitou. Na Orave sa sústredí na výstavbu rýchlostnej cesty R3. V záujme vlády bude pokračovať aj vo výstavbe južného ťahu R2 medzi mestami Zvolen a Košice. Vláda bude pripravovať prepojenie Banskej Bystrice s D1 rýchlostnou cestou.

Kritickú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta bude vláda riešiť podpísaním koncesnej zmluvy na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). Použitie tejto metódy financovania bude vláda zvažovať aj pri ďalších projektoch cestnej infraštruktúry.

Pokračovať budú prípravné práce aj na ďalších úsekoch rýchlostnej cesty R7, a to aj s dôrazom na možnosť napojenia rýchlostnej komunikácie na nový most cez Dunaj v Komárne.

Realizácia významných investícií do cestnej dopravnej infraštruktúry má nespochybniteľne pozitívne ekonomické a sociálne vplyvy nielen regionálneho významu, ale pozitívne vplýva aj na znižovanie regionálnych rozdielov. Rozsah ich realizácie bude však ovplyvnený disponibilnými možnosťami štátu so zohľadnením prijatia tzv. investičnej výnimky vzťahujúcej sa na financovanie významných investícií. Vláda bude preto usilovať o ústavnú dohodu na prijatie tzv. investičnej výnimky.

Aj napriek zintenzívneniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v posledných rokoch a ambicióznych plánoch nastupujúcej vlády sú z pohľadu dopravy pre Slovensko stále mimoriadne dôležité cesty prvej triedy, po ktorých sa realizuje takmer polovica dopravných výkonov na cestnej sieti. Stav ciest prvej triedy do veľkej miery ovplyvnilo dlhodobé podfinancovanie. Vláda má ambíciu začať s modernizáciou viac ako 180 kilometrov ciest prvej triedy. Prioritou budú úseky s najväčším stupňom poškodenia a cesty prvej triedy na významných cestných koridoroch, na ktorých nie sú vybudované paralelné diaľničné úseky. Dobudovaním a zmodernizovaním niektorých úsekov ciest prvej triedy vláda podporí regióny, cez ktoré neprechádza diaľnica alebo rýchlostná cesta, ale práve kvalitné cesty prvej triedy ich dokážu aspoň dočasne nahradiť.

Vláda počas nasledujúcich štyroch rokov zmodernizuje približne 60 mostov na hlavných cestných ťahoch a prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 až 2020 podporí opravu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy v regiónoch.

Železničná doprava

V súlade s plánmi Európskej únie bude vláda podporovať ďalší rozvoj koľajovej dopravy na Slovensku. Prioritou bude podpora verejnej osobnej dopravy ako najekologickejšieho a zároveň jedného z najbezpečnejších spôsobov dopravy. Vláda sa zaväzuje optimalizovať rozsah objednaných výkonov vo verejnom záujme v oblasti vlakovej dopravy, a to v rozsahu potrebnom na nastavenie cieľového grafikonu do roku 2020. Cieľom je vytvorenie dostatočnej ponuky a intenzity vlakového spojenia na trasách, ktoré majú potenciál byť efektívne z pohľadu železničnej dopravy tak, aby sa vytvoril nosný systém verejnej osobnej dopravy pre najväčšie prúdy cestujúcej verejnosti.

Vláda bude pokračovať v rozsiahlom modernizačnom programe v oblasti vozňového parku osobnej železničnej dopravy s cieľom urýchleného zvýšenia komfortu cestovania. V tejto súvislosti vláda zváži strategické riešenia slúžiace posilneniu konkurencieschopnosti Železničnej spoločnosti Slovensko a ďalšiemu zvýšeniu kvality jej služieb vrátane možnosti úzkej spolupráce so strategickými partnermi v EÚ. Cieľom je presadenie Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) ako prozákaznícky orientovaného operátora osobnej železničnej dopravy. Dôraz sa bude klásť aj na zefektívnenie spôsobu predaja cestovných lístkov prostredníctvom moderných nástrojov ako internet či mobilné aplikácie a na celkovú úroveň komunikácie ŽSSK s verejnosťou.

Vláda sa zaväzuje naďalej poskytovať sociálne zľavy pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, zjednodušiť vydávanie cestovných lístkov a odstrániť formality, ktoré sú so zvýhodneným cestovaním spojené. Vláda ešte v roku 2016 prehodnotí zrušenie vlakov Intercity na najvyťaženejšej diaľkovej trati medzi Bratislavou a Košicami s cieľom čo najrýchlejšieho obnovenia tejto trate.

Vláda bude pokračovať v modernizácii železničných koridorov a podnikne kroky, aby sa podarilo vyčerpať celú alokáciu fondov EÚ určenú pre oblasť železničnej infraštruktúry. Začnú sa prípravné práce na modernizácii asi 250 kilometrov železničných tratí a vláda zváži aj rozšírenie a modernizáciu v súčasnosti preťažených regionálnych tratí.

Vláda vytvorí vhodné podmienky pre Železnice Slovenskej republiky a samosprávy na budovanie záchytných odstavných plôch v okolí železničných staníc a zastávok tak, aby sa zvýšila atraktivita vlakovej dopravy pri dennom dochádzaní do regionálnych centier. Vláda podporí proces revitalizácie železničných staníc a zastávok s cieľom zvýšiť kultúru a kvalitu cestovania, a to aj prostredníctvom premiestňovania existujúcich a budovania nových staníc a zastávok s možnosťou bezbariérového prístupu. Zámerom je zabezpečiť vysoký komfort cestujúcej verejnosti počas pobytu na staniciach a zastávkach nosných dopravných uzlov aj prostredníctvom zabezpečenia internetového pripojenia. Vláda zabezpečí zosúladenie zákona o dráhach so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach.

V oblasti nákladnej železničnej dopravy vláda príjme opatrenia pre presun tovarov z cestnej dopravy na železničnú v súlade s cieľmi EÚ. Zámerom je ekologizovať dopravu a odľahčiť cestnú sieť ako aj znížiť negatívne dopady na obyvateľov žijúcich v okolí hlavných ťahov. Okrem zintenzívnenia aktivít štátneho nákladného dopravcu ZSSK Cargo pôjde aj o výstavbu nových terminálov intermodálnej dopravy predovšetkým v regiónoch s vysokým rastom ekonomickej aktivity a s veľkým exportno-importným potenciálom.

Ostatné druhy dopravy

Prioritou bude aj efektívnejšia spolupráca verejnej autobusovej a železničnej dopravy. Vláda pripraví podmienky pre vznik dopravnej autority, ktorá by zastrešila objednávanie výkonov vo verejnom záujme tak v železničnej, ako aj autobusovej doprave a zabezpečila nevyhnutnú synchronizáciu jednotlivých spojov za účelom zvýšenia dostupnosti a komfortu kombinovanej dopravy a ochrany práv a právom chránených záujmov cestujúcich.

Vláda bude podporovať aj intenzívnejšie budovanie systémov integrovanej dopravy, zabezpečenie stabilného, dostatočného a udržateľného spôsobu financovania verejnej osobnej dopravy a modernizáciu vozidlového parku podnikov mestskej hromadnej dopravy. V spolupráci so samosprávami má vláda ambíciu podporiť budovanie záchytných parkovísk na hlavných prístupových ťahoch, ktoré spolu s nadväzujúcimi opatreniami budú smerovať k odľahčeniu vnútromestských komunikácií od cieľovej a statickej dopravy.

S cieľom minimalizovať daňové úniky formou fiktívnej prepravy tovarov na verejných komunikáciách vláda zavedie systém monitorovania cezhraničnej prepravy tovaru prostredníctvom elektronického tranzitného kontrolného systému.

Vláda v súlade s európskou dopravnou politikou a medzinárodnými záväzkami bude naďalej finančne podporovať a zvyšovať úroveň bezpečnosti leteckej prevádzky. So zreteľom na nové bezpečnostné výzvy vláda posilní ochranu a bezpečnosť civilného letectva. V intenciách práva EÚ a v spolupráci so strategickým partnerom vláda pripraví podmienky pre zriadenie národného leteckého dopravcu, čím sa zabezpečí pravidelné letecké spojenie Slovenska s najvýznamnejšími leteckými uzlami v Európe a hlavného mesta s regionálnymi letiskami. Dôležitou súčasťou strategického partnerstva bude rozvoj letiska M. R. Štefánika v Bratislave a vytvorenie nových investičných a podnikateľských príležitostí.

V oblasti vodnej dopravy vláda v plnom rozsahu využije skutočnosť, že vodná doprava sa po prvý raz dostala medzi priority financované z fondov EÚ. Realizáciou projektov financovaných v rámci Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra sa v rokoch 2016 až 2020 zabezpečí rozvoj a modernizácia dunajských prístavov a zlepší splavnosť Dunaja. Aj tieto opatrenia môžu napomôcť príprave podmienok pre zriadenie národného vodného dopravcu. Vláda zameria pozornosť na prípravu výstavby mostov cez rieku Ipeľ, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala už v minulosti.

Po úspešnom začlenení cyklodopravy medzi štandardné druhy dopravy bude v tomto trende vláda pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Rovnako ako pri leteckej doprave aj tento druh dopravy má veľký potenciál podporiť rozvoj cestovného ruchu a regionálny rozvoj. Za účelom zvýšenia podielu cyklodopravy na výkonoch v osobnej doprave vláda podporí budovanie cyklotrás zo zdrojov EÚ s dôrazom na kvalitnú projektovú prípravu cyklistickej infraštruktúry s prednostným využitím pozemkov v majetku štátu.

Výzvou je aj očakávaný rozmach elektromobility, ku ktorému vláda prispeje podporou budovania potrebnej infraštruktúry.
...

z programového vyhlásenia vlády na roky 2016-2020
streda 13. Apríla 2016 06:31

Zdroj: Denník N, portál http://dennikn.sk
https://dennikn.sk/433483/nastupuje-vla ... nie-vlady/