Bludisko diaľnice D4 pri Vajnoroch

Moderátor: Moderátori

Bludisko diaľnice D4 pri Vajnoroch

Odoslaťod aquila » 05. Nov 2016 19:41

Ako účastníčka konania, namietam voči vydaniu stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Zásadne nesúhlasím s navrhnutým spôsobom odvádzania dažďových vôd z diaľnice a priľahlých miestnych komunikácií. Navrhnutý spôsob riešenia odvádzania zrážkových vôd môže po realizácii hroziť existujúce nehnuteľnosti v zastavanej časti Vajnor a spôsobovať povodňové stavy v priľahlom území.


Križovatka diaľnice s cestou 3. triedy

11 551
5
Pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Arpád Érsek poklopkal základný kameň diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. K výstavbe ešte chýba detail, a síce stavebné povolenie. O južnom ťahu D4 sa začalo hovoriť v roku 2004. Zvažovali sa rôzne trasy, až kým vtedajší župan Vladimír Bajan nevymyslel, že obchvat Bratislavy by mohol poslúžiť ako diaľnica, ktorú nám postaví Európska únia. Začalo sa lámať koleso, znásilňovať územný plán kraja, deformovať dopravné analýzy a súvisiace dokumenty. Napriek tomu, že dodnes nie je v územnom pláne Slovenska a chýba vo vládnych strategických dokumentoch, vláda SR schválila PPP projekt na výstavbu diaľnice D4, v podstate bratislavský obchvat, ktorý nás najbližších 30 rokov bude stáť 56,72 milióna eur. Po započítaní približne dvojpercentnej inflácie by štát mal koncesionárovi za 30 rokov poslať 1,7 miliardy eur.

Nespochybňujem výstavbu R7 a ani zámer obchvatu Vrakune, avšak namietam voči výstavbe severného úseku D4 Ivanka sever – križovatka Rača. V týchto dňoch začalo stavebné konanie na stavbu Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever –Rača“. Tým, že som sa vyjadrovala v procese EIA, stala som sa účastníčkou konania ako zainteresovaná osoba.

Pavučina pri VajnborochPavučina pri Vajnoroch. Križovatka Ivanka sever – križovanie s D1. Diaľnica D1 bude úplne odstavená z dôvodu, že musí byť podvihnutá pre križovanie s D4. Nikde sa nehovorí o časovom harmonograme a ani o náhradných trasách počas odstávky D1.
Križovatka diaľnice s cestou 3. triedyDetail križovatky Vajnory – Čierna voda, napojenie diaľnice na cestu III. triedy. Nie je doriešené prepojenie cyklotrasy JURAVA medzi Vajnormi a Čiernou Vodou a ani prechod pre peších.
Pohľad od Malých Karpát smerom na Vajnory a NPR ŠúrCelková situácia severného úseku D4. Prepojenie na NPR Šúr bude pre obyvateľov Vajnor prakticky nulové. Na mapke nie sú retenčné nádrže, ktoré majú byť zaústené do Vajnorského potoka a potoka Kratiny. Vajnorská potok pramení v Malých Karpatoch a práve v čase prívalových lejakov nemá kapacitu aj na odvádzanie dažďovej vody z celého diaľničného úseku. Vajnorské nehnuteľnosti môžu byť zaplavované podzemnou vodou viac ako doteraz.
Zásadne nesúhlasím s navrhnutým spôsobom odvádzania dažďových vôd z diaľnice a priľahlých miestnych komunikácií. Ako účastnícka konania, namietam voči vydaniu stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Navrhnutý spôsob riešenia odvádzania zrážkových vôd môže po realizácii hroziť existujúce nehnuteľnosti v zastavanej časti Vajnor a spôsobovať povodňové stavy v priľahlom území.

Spôsob odvádzania zrážkových vôd je navrhnutý nasledovne:

stokový systém (A, B) v km 0,000 – 2,600 D4 je vedený v strednom deliacom pruhu, v km 1,765 je potrubný rozvod zvedený do odstavného pruhu diaľnice, kde je umiestnený odlučovač ropných látok s prietokom Q=850 l/s. Z odlučovača RL sú prečistené vody odvádzané do prečerpávacej stanice s následným prečerpávaním do retenčného zariadenia umiestneného v oku križovatkovej vetvy „VACE“. Z retenčnej nádrže sú zadržiavané vody cez regulačný ventil prietoku, gravitačne vypúšťané do Vajnorského potoka s prietokom Q= 20 l/s.
stokový systém (C, D) v km 2,600 – 4,230 D4 je vedený v strednom deliacom pruhu, v km 3,230 je potrubie zvedené do retenčného zariadenia, kde budú odvádzané vody zadržiavané na max. dobu 72 hodín. Z retenčnej nádrže budú zrážkové vody prečerpávané a výtlačným potrubím odvádzané do odlučovača ropných látok s prietokom Q= 16 l/s. Z Odlučovača RL je gravitačný rozvod kanalizácie prepojený cez výustný objekt do Vajnorského potoka.
V dokumentácii nie je preukázaná funkčnosť nakladania s dažďovými vodami z diaľnice a priľahlých komunikácií. Problematika je riešená retenčnými nádržami, objekt č. 501 , formou vsakovania do podložia a odvádzania do recipientu Vajnorský potok. V Etape posudzovania vplyvov na životné prostredie sme zdôrazňovali nevyhnutnú požiadavku na dôsledné riešenie odvádzania dažďových vôd z diaľnice tak, aby prívalovými vodami nedošlo k ohrozeniu existujúcej zástavby vo Vajnoroch. Nížinné časti povodia Vajnorského potoka sú v prevažnej miere tvorené hlinitými piesčitými sedimentmi, resp. zaílovanými štrkmi, ktoré sú súčasťou holocénnych netriedených povodňových sedimentov. Pod pôdnym horizontom a nadložnými ílovitými hlinami sa vyskytujú zahlinené štrky a piesky, najčastejšie v hĺbke od 1,3 do 2,2 m pod terénom, v extrémnych prípadoch len 0,8 až 0,9 m. Povodňové piesky a štrky sú v celom území, s napätou hladinou podzemnej vody. V závislosti na mocnosti nadložných ílovitých hlín a konfigurácii terénu sa napätosť hladiny podzemnej vody pohybuje od 0,2-0,5 m až do 2-3 m.

V projekte nie je stanovený objem vody z prívalového dažďa a z toho vyplývajúca požiadavka na akumulačné množstvo. Ak sa má navrhovaná výstavba realizovať, je nevyhnutné vybudovať také ochranné prvky, ktoré by boli schopné zadržať podstatnú časť odtekajúcej zrážkovej vody tak, aby nedošlo k ohrozeniu nižšie situovaného územia. Vajnorský potok priteká z členitého prostredia Malých Karpát, kde môže zo zrážok vzniknúť ostrejšia prietoková vlna, ktorá zhoršuje podmienky pre odtok dažďovej vody z nižšie položenom zastavanom území.

Charakter a nadväznosť jednotlivých opatrení musí rešpektovať prírodné podmienky (najmä však blízkosť hladiny podzemnej vody pod terénom) a historické odvodňovacie prvky v území. Maximálne množstvo vody vytekajúcej z akumulačného prvku alebo prvkov za dané územie musí byť nadimenzované tak, aby sa rovnalo prirodzenému odtoku z územia ako keby bolo nezastavané. Toto nie je v PD preukázané.

Stavba „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever – Rača“ začína v mieste križovania s existujúcou diaľnicou D1 v MÚK „ Ivanka – sever“ a končí v MUK „Rača“ napojením na cestu II/502. 25. februára 1991 bol v Espoo prijatý Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice. Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 17. februára 2000. Na účely tohto dohovoru - "diaľnica" znamená cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku. STN 73 6100 „stanovuje slovenské názvy a definície základných a niektorých vybratých a odvodených pojmov v oblasti ciest, diaľnic, miestnych a účelových komunikácií“ - diaľnica je v zmysle STN - cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové. Diaľnica môže začínať a končiť na štátnej hranici alebo na cestnej komunikácii rovnakého dopravného významu (diaľnici). Cesta II/502 nie je komunikáciou, na ktorej môže končiť diaľnica. Z dostupných podkladov k stavbe vyplýva, že hlavným prínosom dopravného prepojenia diaľničnej siete prostredníctvom diaľnice D4 má byť čiastočné odľahčenie cestnej siete spádového okolia Bratislavy a skvalitnenie dopravnej obsluhy dotknutého územia.

V roku 2014 bola vypracovaná Štúdia uskutočniteľnosti projektu PPP D4/R7, avšak s ohľadom na odlišný stav technickej a majetkovoprávnej pripravenosti nie je finálny úsek D4 Rača – štátna hranica SR/Rakúsko súčasťou zvažovaného Projektu. Podľa predpokladaného harmonogramu má byť zahájená výstavba úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica, ktorý zahŕňa tunel Karpaty, až po dokončení výstavby v úseku D4 Jarovce – Rača. Na jeho realizáciu však dopravné prieskumy nevychádzajú. Neobstojí ani argumentácia tým, že tunel, teda pokračovanie výstavby D4, bude potrebné vo väzbe na rakúsky východný úsek S8. Pripomínam stanovisko rakúskej strany zverejnené v Záverečnom stanovisku MŽP SR č. 1137/2014-3.4/ml vydanom k úseku „ Diaľnica D4, križovatka DNV II/505 – št. hranica SR/RR“.

Píše sa v ňom aby sa realizoval spoločný projekt pre rakúsky východný úsek S8 a slovenský úsek D4, ktorý bude slúžiť ako spoločný základ pre procesy EIA a preverenie vplyvu na územia NATURA 2000 v oboch krajinách. Taktiež by mal byť určený spoločný časový rámec pre realizáciu celkového zámeru v oboch krajinách a tým pádom zaistenie dopravnej účinnosti. Ten by mohol byť riešený formou vládnej dohody alebo štátnej zmluvy. Spoločný postup otváral aj dvere k spoločnému postupu a využitiu finančných prostriedkov z Európskej únie. Pre Rakúsko z programu Crossborder a pre Slovensko z Kohézneho fondu. Slovenská verejnosť aj rakúske mimovládne organizácie poukazujú na zlú koordináciu obidvoch strán.

Prepojenie obidvoch stavieb D4 a hraničný úsek S8 cez inundáciu rieky Moravy s významnými prírodnými hodnotami musí byť riešený spoločne obidvoma stranami, pretože samostatne nie sú prevádzky schopné. Rakúska strana vyjadrila nesúhlas s realizáciou diaľnice D4, pokiaľ nebude ukončený proces posudzovania rýchlostnej cesty S8 východ v Rakúsku, ktorý sa očakáva až v roku 2021. Zároveň požadovali vyčkať do spustenia dopravy na rýchlostnej ceste S1 – tunel Lobau, čo má byť najskôr v roku 2027. Faktom je , že úsek D4 križovatka Rača – tunel Karpaty - Marianka, úsek D4 - štátna hranica SR/RR a východný úsek S8 doteraz zostávajú len ako orientačné dopravné koridory viazané na medzinárodné dohovory. Čaká ich nielen environmentálne, ale aj dopravné posúdenie efektivity. Napriek tomu sa časť trasy pripravuje na výstavbu.

Križovatka Rača s tunelovým portálom napriek tomu, že o pokračovaní trasy D4 cez tunel, smerom na Rakúsko nie je rozhodnuté. Táto obria križovatka slúži na pripojenie cesty 2. triedy medzi Bratislavou a Svätým Jurom. Nie je doriešené prepojenie existujúcej cyklotrasy JURAVA, ktorá vedie pod vinohradmi a spája Malokarpatský región.
Tak ako o pokračovaní D4 od križovatky Rača cez tunel Karpaty, tak ani o variante trasy S8 stále nie je rozhodnuté. Realizácia úseku D4 Ivanka sever- križovatka Rača je unáhlená a v súčasnosti z ekonomického a dopravného hľadiska neopodstatnená. A korunu tomu naloží odstavenie diaľnice D1 kvôli výstavbe križovatky s týmto nezmyselným úsekom.

RNDr. Anna Zemanová je poslankyňa NRSR a poslankyňa Z BSK (SaS)

Viacerí čitatelia sa ma pýtajú, že čo môžu oni urobiť. Môžu napísať svoje stanovisko a poslať ho na adresu povoľujúceho orgánu. Verejnosť sa môže do procesu rozhodovania zapojiť počas celého procesu. Môžete napísať stanovisko a poslať ho na Ministerstvo dopravy, ktoré je povoľujúcim orgánom. Na tomto linku nájdete moje stanovisko, kde je adresa aj číslo podania. Môžete si z neho zobrať to čo považujete za podstatné a poslať ho na uvedenú adresu, ktorá je v mojom stanovisku. Termín je 5.11.2016. Tu je link na moje stanovisko, ktoré bolo odoslané včera.



Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

https://dennikn.sk/blog/bludisko-dialni ... vajnoroch/
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 577
Založený: 03. Feb 2005 18:08
Bydlisko: doma :)

Naspäť na 2016

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 5 hostí.