Nová železničná trať pomôže rozvoju mesta

[mino]

Modernizácia trate z Liptovského Hrádku do Paludze zasiahne do života domácich obyvateľov, ale aj pozitívne ovplyvní cestovný ruch v Liptove.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vedenie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) prípravu modernizácie železničnej trate Poprad – Liptovský Mikuláš nepodceňuje. Práve naopak.
Rozsiahle plány modernizácie, aby vyhovovali moderným technickým špecifikáciám, už realizujú aj na severe krajiny. Ide o najvýznamnejší zásah v dopravnej infraštruktúre a v histórii železničnej dopravy. Práce by mali trvať 36 mesiacov.
Zvýši sa komfort aj rýchlosť
Na trase Košicko-bohumínskej bola jednokoľajová železnica medzi Košicami a Žilinou v prevádzke od decembra v roku 1871.
V tatranskom údolí pribudla neskôr na frekventovanej trati i druhá koľaj a došlo i k elektrifikácii. V súvislosti s vybudovaním hydrocentrály a priehradného jazera Liptovská Mara v sedemdesiatych rokoch 20. stor. sa predĺžila trať. „Esíčko“ prechádza po priehradnej hrádzi v Bešeňovej, pred stanicou v L. Mikuláši je traťový oblúk.
Hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková v súvislosti s modernizáciou informovala, že okrem skrátenia a zvýšenia rýchlosti vlakových súprav v tomto úseku dôjde najmä k zvýšeniu komfortu cestujúcich.
Cesta medzi Liptovským Mikulášom a Žilinou bude trvať po železnici o pol hodinu kratšie. Pôvodným zámerom bola modernizácia pôvodnej železničnej trate, ale ukázalo sa, že časť trasy pod Hájom ohrozuje zosuv a podmáčané podložie v jej viacerých úsekoch ako i aktívny zosuv v Okoličnom.
Na starej železničnej trati, o ktorú ŽSR neprejavujú záujem, sa ráta s postavením novej mestskej obslužnej komunikácie s cyklochodníkom.
Vznikne priestor pre rozvoj mesta
Aký osud stihne budovu terajšej železničnej stanice, ktorú postavili v roku 1871 a neskôr rekonštruovali, nie je zatiaľ známe.
„Modernizáciou trate vznikne priestor pre rozvoj nášho mesta smerom na sever. Uvoľní sa aj prístup k Liptovskej Mare. Mesto je od priehradného jazera odrezané práve železnicou. Je tu šanca na nové rekreačne možnosti,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.
„Investičné náklady na tomto úseku predstavujú 595,12 mil. eur, ale v cenovej úrovni roka 2012, t. j. od platnosti stavebného povolenia. Vyše polovica z objemu stavebných prác je na preložku trate, ale ráta sa aj s finančnou rezervou,“ potvrdila Pavlíková.
Prípravné práce sú vo finále, aj majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, inžinierska činnosť pre účely stavebného povolenia pre 5. etapu stavby podľa schválenej dokumentácie. „Výkupy pozemkov podľa právoplatnej dokumentácie finišujú,“ priblížil manažér investičnej činnosti Generálneho riaditeľstva ŽSR Ján Kurta. Aj podľa neho je projekt pre realizáciu stavby pripravený.
Ešte môžu prísť zmeny v projekte
„Je vypracovaný posledný stupeň projektovej dokumentácie na úrovni dokumentácie pre realizáciu stavby a pred dokončením je nová štúdia dosahov vplyvu stavby na životné prostredie (EIA) rezortu životného prostredia. Môže dôjsť k určitým zmenám v projekte. Sme na to pripravení. Máme platné územné rozhodnutie mesta, kde je podľa projektu aj nový most i nová stanica. My nepostupujeme svojvoľne, ani podľa protichodných petícií. Hoci sme generálnym investorom stavby, rôzne petície sme oficiálne ani nezaregistrovali,“ podčiarkla M. Pavlíková.
O aktuálnej petícii, ktorá podporuje modernizáciu železničnej trate i výstavbu stanice a mosta, sa dozvedala hovorkyňa ŽSR až z médií.
„Nemožno reagovať na všetko. Aby si každý týždeň niekto zmyslel, že raz chce stavať alebo nechce. Čokoľvek, čo sa začne plánovať, každý projekt, a tento je na svete už od osemdesiatych rokov 20. stor., prešiel verejným pripomienkovým konaním. Postupujeme podľa platnej legislatívy,“ dodala M. Pavlíková.
Vrbický kostolík je súčasťou tzv. kruhového objazdu a tadiaľ je nasmerovaná doprava z novej železničnej stanice do centra mesta. Podľa doterajších analýz jestvujúci most cez Váh nepostačuje. Projektanti sústredenú dopravu, ktorá je v územnom pláne mesta už od roku 1996, rozdelili na dve časti. Jedna je napojená na Belopotockého ulicu s novým mostom.
„Aby sa odľahčila intenzita dopravy v okolí kostolíka. Jeho statika je zvýšenou intenzitou premávky ohrozená,“ doplnil predseda komisie výstavby a územného rozvoja Pavel Bobák, podľa ktorého je most logicky zakomponovaný v dopravnej infraštruktúre mesta.
„Ak by sa nový most nepostavil, nerealizovalo by sa prepojenie medzi jednotlivými časťami mesta a vyvolalo by to negatívne prerozdelenie dopravy nielen v samotnej infraštruktúre južného mesta, ale i priľahlej cestnej doprave.“
Po bezpečnejšej železničnej trati by mali vlaky v úseku Žilina – Košice cez prekládku v centre Liptova premávať od roku 2020.
„Cestovanie vo vlaku vďaka moderným prvkom použitým na trati bude oveľa tichšie, komfortnejšie ako v súčasnosti. Pri výstavbe použijeme ekologické materiály,“ tvrdí Karol Dobosz z Reming Consultu. Podľa neho modernizácia trate počas troch až štyroch rokov výstavby ovplyvní pracovný trh aj služby.
Modernizovať budú aj v dolnom Liptove
Projekt modernizácie počíta aj s vybudovaním cestného obchvatu mesta z mestskej časti Demänová do priemyselnej zóny v Okoličnom.
Verejnosť v dolnom Liptove sa zaoberá otázkou, prečo sa modernizácia železničnej trate netýka aj Ružomberka a Kraľovian.
Podľa informácií zo ŽSR projektová príprava pre úsek Liptovský Mikuláš – Žilina ešte nebola ani začatá a to preto, lebo nie sú pridelené finančné prostriedky. Ale s modernizáciou sa v budúcnosti počíta.
Termíny budú známe až po spracovaní štúdie realizovateľnosti železničného úseku Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, čo je požiadavka EÚ. S tým súvisí aj ďalší náročný úsek trate v okolí Štrby, Važca a Kráľovej Lehoty. To je ale ozaj hudba budúcnosti.


Čítajte viac: http://nasmikulas.sme.sk/c/20380398/nov ... z4Pi60HXVe