Ako sa chrániť pred pozemkovými šmejdmi? ...

Moderátor: Moderátori

Ako sa chrániť pred pozemkovými šmejdmi? ...

Odoslaťod sergej » 17. Nov 2016 18:03

Ako sa chrániť pred pozemkovými šmejdmi? Pýtali sme sa ekológa, ako sa kreslia diaľnice

Bežný človek má mizivú šancu zistiť, či cez jeho pozemok povedie diaľnica. Tá pri Bratislave povedie cez rekreačnú zónu zvanú rozprávkovo. Zmena to bude pre niektorých majiteľov hausbótov.

https://dennikn.sk/606817/ako-sa-chrani ... -dialnice/

JOZEF RIDZOŇ je ochranár, ale namiesto flóry a fauny sme sa ho pýtali, ako si overiť hodnotu pozemku. Ochranári si totiž prezerajú diaľnice už vtedy, keď ich štát kreslí, a to sú kľúčové okamihy: rozhodujú o tom, kde sa z obyčajnej parcely stane lukratívna stavebná parcela – aspoň za také ceny vykupuje pôdu pod diaľnice štát. Nečudo, že tento biznis môže lákať priekupníkov s pôdou, ako to bolo v prípade skupovania pôdy pre závod Jaguar, ale aj v príbehu o oveľa drahších pozemkoch pod bratislavským obchvatom. S vyštudovaným environmentalistom sme debatovali aj o tom:

  • prečo je pre bežného človeka, ktorý sa nevenuje stavebnému zákonu, takmer nemožné svojpomocne zistiť, či sa na jeho parcele neplánuje diaľnica,
  • kde práve štát kreslí nové diaľnice, a tamojšia pôda sa teda neoplatí predávať,
  • čo sa stane, keď bratislavský obchvat pretne mostom rekreačnú oblasť prezývanú „rozprávkovo“ v Jarovciach, a prečo boli všetky ostatné možnosti horšie,
  • alebo či posledná časť D1 bez finálnej trasy, pri Ružomberku, môže ohroziť vodu v regióne.

Ako zistím, že na pozemku, ktorý vlastním, štát plánuje diaľnicu?

Keď máte pozemok a chcete zistiť, či nenadobudne hodnotu v dôsledku nejakej väčšej investície, tak musíte permanentne sledovať environportál, či sa tam niečo nezjaví.

Čo je to environportál a prečo ho mám sledovať?


Na webe ministerstva životného prostredia je sekcia, na ktorej sa zverejňujú informácie o dôsledkoch plánovaných investičných zámerov (vrátane diaľnic) na životné prostredie v procese EIA. Toto posudzovanie sa robí ku každému diaľničnému zámeru. V takomto zámere sa kreslia alternatívy, kadiaľ môže diaľnica viesť. Neskôr sa vydá záverečné stanovisko, v tomto dokumente je už vybratá presná, definitívna trasa diaľnice. Tiež link na environportál nájdete na webe ministerstva životného prostredia.

Tam sú však iba hrubé čiary – ako zistím, že prechádzajú cez môj pozemok?

Musíte sa vedieť dobre orientovať v katastrálnej mape a porovnať ju s dokumentmi z webu environportálu.

To je niečo bežné, čo zvládne bežný človek, ktorý sa v bežnom živote venuje niečomu celkom inému?

Každý má právo tieto dokumenty sledovať. Samozrejme, je to úplne iné pre bežného človeka bez potrebných skúseností a odborných znalostí, ktorý príde unavený z práce a mal by potom večer hodiny overovať, kadiaľ povedie diaľnica.

To je bežná vedomostná výbava, že niekde na webe ministerstva životného prostredia je určitá podsekcia, ktorú treba sledovať, a potom informácie porovnávať s katastrálnou mapou... ?

Dopátrať sa k tomu dá, jednoduché to pre bežného človeka, ktorý sa tomu denne odborne nevenuje, nie je. Môže tiež sledovať vývesky na obecnej tabuli.

Jozef Ridzoň
  • Narodil sa v roku 1983 v Lučenci.
  • Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v odbore environmentalistika, špecializácia ekosozológia a fyziotaktika.
  • Od roku 2002 pôsobí v Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS) ako koordinátor monitoringu vtáctva, v súčasnosti ako ochranársky manažér. Prispel spolu s ďalšími ornitológmi k rozbehu zimného sčítavania vtáctva na Slovensku, ktoré je teraz najpodrobnejšie v Európe a bolo základom pre vyhlásenie viacerých chránených území.
  • Pripomienkuje zámery a zákony s možným negatívnym dosahom na prírodu.

Kedy sa informácia o tom, že sa kreslí diaľnica, ocitne na výveske?

Tesne po tom, ako na environportáli. Obec má lehotu tri dni od doručenia zámeru na to, aby ho zverejnila, a zámer musí byť sprístupnený minimálne 21 dní.

Takže prídem na miestny úrad a tam je oznámenie o tom, aké sú potenciálne trasy diaľnice a ktorých parciel by sa to mohlo dotknúť?

Nebýva tam informácia o parcelách. Je to však moment, keď už existuje vysoká šanca, že od vás štát bude potrebovať v budúcnosti pozemok. Už vtedy treba byť na pozore a radšej pozemok nepredávať, kým sa definitívne nerozhodne, a aj potom pozemok je potrebné predať len priamo diaľničnej spoločnosti, žiadnemu sprostredkovateľovi.

Lenže miestny úrad ukáže trasy, ale nie parcely.

Keby ľudia zašli na úrad, určite by si s nimi vedeli starostovia sadnúť nad katastrálnu mapu.

Najviac peňazí pri výkupe pozemkov mohli na Slovensku historicky zarobiť majitelia parciel pod bratislavským obchvatom (D4, R7 – rozpočet na pôdu bol takmer 400 miliónov eur). Ornú pôdu pod diaľnicu vykupuje štát za cenu stavebných parciel a tie sú pri hlavnom meste najdrahšie. Kedy sa začala kresliť D4 pri Bratislave?

Správa o hodnotení jednotlivých variantov bola vydaná v apríli 2010. Záverečné stanovisko ešte neskôr. Vtedy už boli posúdené varianty, čiže už bolo jasné, kadiaľ bude viesť. Jednotlivé varianty trasy sa uvádzali ešte v zámere diaľnice. Ten sa prvýkrát zverejnil v roku 2008.

Nepamätám si, že by v roku 2010 tu bola debata o tom, kadiaľ povedie D4 (obchvat Bratislavy), R7 (napojenie obchvatu na Dunajskú Stredu).

Bola relatívne živá debata, ale hlavne o trasovaní R7.

Mala táto diaľnica od začiatku, ako bola nakreslená, vo variantoch aj nemenné styčné body?

Áno, napríklad niektoré križovatky a časť cesty pri Holiciach. Ale napríklad úsek medzi Dunajskou Lužnou a Bratislavou sa kreslil v úplne odlišných variantoch – západne alebo východne od Slovnaftu. Naopak, od začiatku bola jasne zafixovaná trasa pri Holiciach v okrese Dunajská Streda.

A čo trasa cez Kvetoslavov? Tam si kúpil pozemky v roku 2005 Béla Bugár za 25-tisíc eur a v roku 2014 ich predal štátu za vyše pol milióna.

Tadiaľ sa kreslili tri rôzne varianty. Keby tam niekto ešte aj v roku 2008 kupoval pôdu, bol by to risk. Viedla sa reálna vojna medzi starostami a inými záujmami o konečnú trasu diaľnice v tejto časti. Ten, kto bol dosť šikovný, mohol si porovnať len nemenné styčné body a porovnať si plány z environportálu s katastrálnou mapou.

A to sa dá tak presne, že budem vidieť, ktorú parcelu diaľnica pretne?


Niektoré parcely sú malé, iné sú veľké. Tí, ktorí s tým vedia pracovať, si vedia porovnať mapu z environportálu s katastrálnou mapou. Existujú orientačné body, napríklad vetrolamy, cesty a pod.

Čo sa dá z dostupných údajov vyčítať o Bugárovom pozemku?


Tento pozemok bol pri jednom z nakreslených variantov trasy diaľnice. Keby chcel niekto špekulovať, zrejme by mal aj pozemky, ktoré sú pod ním a siahajú aj na hranicu druhého variantu trasovania diaľnice, aby zarobil na pozemku nezávisle od variantu. V tomto prípade – odhliadnuc od toho, že nakupoval v roku 2005 – priľahlé parcely iných variantov vlastnia iní majitelia.

Je to čudné, že pre návod, ako si kontrolovať hodnotu pozemkov, sme prišli za ekológom. Ochranári sú však jedni z mála ľudí, ktorí sa venujú trasovaniu diaľnic, pretože sa pozerajú, aká trasa je lepšia pre prírodu.

Aj na tomto vidíte, že sa v tom vyznajú skôr ľudia, ktorí sa vyslovene zaujímajú o vec profesijne alebo o vykupovanie pozemkov, to nie je len záležitosť diaľnic. My ako ekológovia sa pozeráme na trasovanie diaľnic pre ich potenciálny dosah na prírodu, máme často problém presadiť ochranárske opatrenia. Často existujú oblasti, kde sa už zamýšľa napríklad developerský projekt s výhľadom o 10 až 20 rokov neskôr. Vlastníci sa potom ohradia voči ochrane prírody s tým, že kto im nahradí škody z toho, že nebudú môcť stavať. Dobrým príkladom sú Sysľovské polia, to je chránené územie, na ktorom sa v minulosti objavil investor s tým, že chce stavať golfové ihrisko.

Čo ako ochranár hovoríte na zvolenú trasu bratislavského obchvatu?

Bol to najlepší z možných scenárov. Iná možnosť bola cez ostrov Kopáč, to je chránená rezervácia, alebo staré lužné lesy. Pri vybranom variante napríklad zanikne hniezdisko orliaka morského a les. Preto ho musia vysadiť inde. Tak to vyžaduje Európska únia pri negatívnych dosahoch diaľnice na prírodu.

Hovoríte, že je to najlepší z možných variantov, ale diaľnica ponad Dunaj poznačí rekreačnú zónu pri Jaroveckom ramene. Dostanú trebárs majitelia hausbótov nejaké kompenzácie?


Nemyslím si, že je na to dôvod. Hausbóty tam majú státie prenajaté.

Čo bude diaľnica znamenať pre túto rekreačnú oblasť?

Túto oblasť nazvali „rozprávkovo“, no už to nebude také rozprávkovo, pretože po diaľnici pôjdu kamióny. Treba však brať do úvahy, ako časť využitia tejto rekreačnej zóny vznikla, a to načierno.

To nie je pravidlo.

Áno, ale to sa týka skôr časti nižšie pod diaľnicou. Z tejto časti diaľnicu ani neuvidíte, sú tam vysoké stromy. Najväčšie dôsledky diaľnice sa týkajú oblasti, kde kotví takzvaný vežičkový hausbót. Tam sú hausbóty priamo pod diaľnicou. Pôvodná južná trasa diaľnice by mala väčší dôsledok na túto rekreačnú oblasť, dotkla by sa väčšieho počtu hausbótov.

Komu patrí tá časť rekreačného územia, ktorej sa diaľnica ponad Dunaj dotkne?


Na mape vidno, že na jednom brehu je vlastníkom Slovenský vodohospodársky podnik a na druhom Vodohospodárska výstavba.

To je tá oblasť, kde si pred vyše siedmimi rokmi prenajala firma Xiland pozemky na 99 rokov po 50 halierov za štvorcový meter a potom to musel riešiť súd?

Áno.

Sledujete postup kreslenia diaľnic. Majiteľom parciel v ktorých regiónoch sa teraz oplatí skontrolovať si, či na ich pôde nebude diaľnica?


V príprave sú napríklad úseky R2 na juhu Slovenska a severná časť obchvatu D4, či R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Tiež by mal byť na rade úsek D1 Turany – Hubová pri Ružomberku.

Turany – Hubová je posledná časť súvislej D1 z Bratislavy do Košíc, ktorá ešte ani nemá definitívnu trasu. Ako to s ňou teraz vyzerá?


Čaká sa na záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia, ak ho nikto nenapadne, vydá sa územné rozhodnutie a stavebné povolenie a štát začne zrejme vykupovať.

Preferujete variant s dlhým tunelom Korbeľka. Ten chýbal v minulosti na výkresoch aj Európskej komisii. Už s ním ráta aj štát?

Práve sme boli na prerokovaniach správy o hodnotení. Prišlo veľa ľudí, ktorí sa zľakli, pretože niekto šíril fámy, že Krpeľany prídu o vodu. Občania si preto myslia, že prídu vinou tunela o vodu, a vznikla petícia. Nikto z miestnej samosprávy im už nevysvetlil, že to nebol reálny problém.

Tak to teraz vysvetlite vy.

Pokúšame sa, ale obávam sa, že neuspejeme, lebo v niektorých obciach to už je o emóciách a nie faktoch. V tomto momente len niekto musí rozhodnúť na základe faktov o tom, či pôjde väčšia časť diaľnice tunelom Korbeľka, alebo bude viac kratších tunelov v dlhšom, údolnom variante.

A je tá voda ohrozená?

Nie. Pri Korbeľke sa v rámci prieskumu urobili zvislé vrty, vďaka ktorým sa presne vie, v akej hĺbke je voda a kade prúdi. Tomu sa prispôsobí úroveň diaľnice.

Koľko pozemkov tam treba vykúpiť?


Asi pre tri kilometre trasy. Zvyšok sa vykupovať nemusí, pretože pôjde v tuneli.

Rozpočet na pozemky pod bratislavský obchvat bol takmer 400 miliónov. Za to sa dá postaviť 10 kilometrov diaľnice v tuneli.

Pre Bratislavu sa robilo aj posúdenie tunela. Vyžiadali si to ochranári. Ukázalo sa, že stavať tam tunel by bolo veľmi drahé, vyžiadal by si náročné stavebné zásahy v geologicky komplikovanom území pod Dunajom.

zdroj: Dennik N
Obrázok používateľa
sergej
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 153
Založený: 20. Feb 2005 10:28
Bydlisko:

Naspäť na 2016

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.