Pred 40 rokmi dostavali diaľnicu, ktorú ľudia nechceli

Moderátor: Moderátori

Pred 40 rokmi dostavali diaľnicu, ktorú ľudia nechceli

Odoslaťod Laco » 09. Dec 2016 09:50

zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/397427/ ... nechceli/#

Viedla odnikadiaľ nikam, no dnes po nej jazdí 14-tisíc vozidiel denne.

„To bola posledná rovná a úrodná pôda v regióne, potom ako postavili Liptovskú Maru. Preto boli ľudia spočiatku proti a boli nahnevaní. Nikto sa nás totiž nič nepýtal.“

Takto si zaspomínal penzista Pavol Čubka z Liptovského Jána na náladu obyvateľstva, keď sa začala výstavba diaľnice na Liptove.

Práve dnes uplynulo 40 rokov, odkedy sa môžu motoristi preháňať po rýchlostnej komunikácii D 1 pod Tatrami - konkrétne na úseku Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján.
Videokomentár Mareka Vagoviča
Videokomentár Mareka Vagoviča: Prečo Smer neodstaví Kaliňáka

Všetci si nakoniec zvykli

Išlo o štvrtý diaľničný úsek na Slovensku, ktorý sa podarilo dokončiť vtedajšiemu komunistickému vedeniu (predtým postavili D2 Bratislava - Malacky, D1 Bratislava - Senec a R1 Banská Bystrica - Zvolen). Tento však, na rozdiel od zvyšných, nespájal žiadne väčšie mestá a v podstate začínal a končil nikde.

„Po dokončení sa prestalo dariť aj miestnemu jednotnému a roľníckemu družstvu. Doba sa však zmenila a dnes už každý má auto. Teraz si bez tejto cesty nikto nevie predstaviť život na Liptove,“ pokračoval Čubka.

Podobne sa vyjadrila aj Katarína Šuleková z obecného úradu v Liptovskom Jáne. „Dnes nám trvá cesta do Mikuláša necelých 10 minút. Voľakedy po starej ceste to bolo viac ako 20 minút,“ vysvetlila.

Ako dodala, nie je úplne nadšená z diaľnice, pretože jej prechádza poza dom a počuje hrkotanie kamiónov, avšak už si na to zvykla.

9 fotiek v galérii
Zdroj: Erik Adamson / Aktuality.sk

Rozhodla Praha

Tento úsek v porovnaní s dnešnými modernejšími rýchlostnými komunikáciami sa značne líšil.

„Vzhľadom na konštrukčnú rýchlosť vtedajších vozidiel boli nižšie nároky na smerové vedenie infraštruktúry vyššieho dopravného významu. Zodpovedá tomu aj smerový profil diaľnice v okolí Liptovského Mikuláša s menšími polomermi oblúkov,“ vysvetlil generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD) Ľubomír Palčák.

V praxi to znamená, že autá nemohli jazdiť až 130-kilometrovou rýchlosťou.

O vybudovaní tohto úseku rozhodli predstavitelia Československa ešte v roku 1963. Mal byť súčasťou takzvanej severnej vetvy „déjednotky“ ktorá mala prepojiť Prahu s hranicou ZSSR cez Brno, Trenčín, Žilinu, Prešov a Košice s celkovou dĺžkou 711 km.

Komunistické vedenie však začalo s výstavbou na slovenskej strane až v roku 1972 práve s úsekom Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján, ktorý meria vyše 7 km.

Dôvodom je Liptovská Mara

A prečo si socialistický plánovači vybrali práve túto oblasť?

Podľa Palčáka dôvodom bola pravdepodobne blízkosť atraktívnej rekreačnej lokality Liptovská Mara. Tá sa totiž v tom čase práve dokončovala.

„Štát zrejme plánoval využiť prítomnosť stavebnej mechanizácie národného podniku Váhostav, ktorý zabezpečoval nielen budovanie oboch úsekov diaľnice D1, ale zároveň aj priehrady a hydroelektrárne Liptovská Mara,“ povedal Palčák.

Samotná výstavba 7,13 km dlhého úseku prebehla bez väčších problémov a trvala štyri roky (1972 - 1976).

Išlo o nenáročný terén a v tom čase už československí stavbári zvládali bezproblémovo technológiu montovanej výstavby diaľničných viaduktov (mostov), ktorých je na tejto trase celkovo 12.
Málo využívaná cesta

Spočiatku diaľnicu ľudia veľmi nevyužívali. Presná štatistika z tej doby neexistuje, avšak Palčák predpokladá, že dopravná intenzita bola nízka. V roku 1975 bolo na Slovensku registrovaných iba 340 tisíc vozidiel.

Preto šéf VÚD odhaduje, že po otvorení mohlo na začiatku po diaľnici D1 medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Jánom prechádzať denne 1000 až 2000 automobilov.

Dnes je situácia úplne iná, keďže je u nás 6-násobne viac registrovaných áut ako pred štyrmi desiatkami rokov.

Podľa posledných prieskumov z vlaňajška po uvedenej trase v priebehu 24 hodín prejde v priemere vyše 14 tisíc vozidiel. Z toho až 3000 tvorí ťažká doprava.

Diaľnice na Slovensku v roku 1976 9 fotiek v galérii
Diaľnice na Slovensku v roku 1976
Zdroj: historiadialnic.sk

Kedy bude diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc kompletná?

Termínov dobudovania severného diaľničného prepojenia našich najväčších dvoch miest už bolo neúrekom. Najnovšie by to malo byť do roku 2024.

Znamenalo by to, že výstavba zhruba 460 kilometrov diaľnice z Bratislavy do Košíc by trvala 52 rokov. Prvé práce na D1 sa totiž začali v roku 1972.



Pre úplné spojenie treba dokončiť ešte úseky:

Rozostavané sú:

Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (dľžka - 11,3 km, termín plánovaného dokončenia - október 2018, náklady na stavbu - 513 miliónov vrátane DPH)

Lietavská Ľúčka - Dubná Skala (dľžka - 13,5 km, termín plánovaného dokončenia - december 2019, náklady na stavbu - 492 miliónov vrátane DPH)

Hubová - Ivachnová (dľžka - 15,3 km, termín plánovaného dokončenia - jún 2017 (ale nestihne sa), náklady na stavbu - 273 miliónov vrátane DPH)

Postaviť treba:

Turany - Hubová (dľžka - zhruba 14 km, povedie zrejme cez niekoľko kilometrov dlhý tunel Korbeľka)

Beharovce - Branisko - druhý profil (dľžka - 7,3 km)

južný obchvat Prešova (dľžka - 7,9 km)
Laco
diskutujúci
 
Príspevky: 165
Obrázky: 9
Založený: 10. Feb 2016 08:06
Bydlisko: NZ

Naspäť na 2016

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.

cron