Železnice zvažujú ďalšiu trať do Nitry, posledný nový úsek u

Moderátor: Moderátori

Železnice zvažujú ďalšiu trať do Nitry, posledný nový úsek u

Odoslaťod Čavo » 11. Dec 2017 14:35

Obrázok Vladimír Šnídl štvrtok 7. decembra 2017 18:29
Železnice zvažujú ďalšiu trať do Nitry, posledný nový úsek u nás otvárali v roku 1985
https://dennikn.sk/966283/zvazuju-budovat-novu-zeleznicu-do-nitry-posledna-trat-u-nas-vznikla-v-roku-1985/?ref=rss

Štúdia ukáže, či sa oplatí postaviť dvadsaťkilometrový nový úsek medzi Šaľou a Nitrou. Cesta na trati Bratislava – Nitra by po jeho dostavaní trvala len 60 minút.

V obci Trnovec nad Váhom je pokazená výhybka, o ktorej dobre vedia aj na generálnom riaditeľstve železníc. Už dlhý čas na ňu nevedia zohnať náhradný dielec. Ako si už všimol týždenník Trend, vlaky preto musia spomaliť na rýchlosť desať kilometrov za hodinu.

Manažéri Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) najnovšie premýšľajú, že by práve v týchto miestach začali budovať úplne novú trať, ktorá by mohla stáť desiatky miliónov eur. Začínala by v Trnovci neďaleko Šale, merala by dvadsať kilometrov a končila by sa v Nitre.

„Pripravujeme štúdiu realizovateľnosti, ktorá by nám mala dať odpoveď na to, koľko presne by takáto investícia stála a či by bola rentabilná,“ vysvetľuje hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Štúdiu nového úseku si chcú ŽSR objednať v nasledujúcich mesiacoch. Skúmať chcú dva varianty: či robiť medzi Trnovcom a Nitrou jednokoľajnú alebo dvojkoľajnú trať. V oboch prípadoch by malo ísť o koridor, ktorý by bol stavaný na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu.

„Hovoríme o dlhodobom projekte. Pokiaľ by aj naša analýza ukázala, že projekt by sa vyplatil, s výstavbou by sme začali najskôr v roku 2023,“ dodáva Pavlíková.

Na úvahy o novej trati ako prvá upozornila RTVS.
Obrázok

Do Bratislavy za 40 minút?

Kritici pri takýchto nápadoch namietajú, že železničiari by si mali radšej zohnať peniaze na opravu už existujúcich tratí, až potom rozmýšľať nad novými. ŽSR však dáva na stôl viaceré argumenty za novú trať.

Pokiaľ by sa postavil úsek medzi Nitrou a Trnovcom, cesta vlakom z Nitry do Bratislavy by trvala 60 minút. A to vraj môže byť len začiatok. Okolo roku 2025 sa počíta s tým, že by aj nadväzujúci úsek medzi Trnovcom a Bratislavou modernizovali na 160.

„Cesta vlakom medzi Nitrou a Bratislavou by v takom prípade trvala len štyridsať minút,“ dodáva Pavlíková.

Ako je to dnes? Vlakom z Nitry do Bratislavy alebo opačne jazdia len študenti a penzisti, ktorí ho majú zadarmo. Cesta totiž trvá 1 hodinu a 35 minút.

Motorákom cez Leopoldov

Dôvod, prečo vlak nie je pre cestujúcich prvou možnosťou, je zrejmý už pri pohľade na železničnú sieť. Do Nitry sa dá z Bratislavy dostať len s prestupom cez Leopoldov (prípadne z juhu cez Šurany) a iba po trati, ktorá je jednokoľajná a neelektrifikovaná.

Pre cestujúceho to znamená, že sa odvezie rýchlikom do Leopoldova a tam prestúpi na nadväzujúci motorák do Nitry.

„Jazdný čas vlaku na linke Bratislava – Nitra predstavuje 90 až 100 minút, čo je absolútne nekonkurencieschopné oproti autobusovej či automobilovej doprave,“ uznáva aj hovorca „národného dopravcu“ Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč. Práve ZSSK iniciovala debaty o novej trati.

Väčšina ľudí dnes cestuje po rýchlostnej ceste R1, po ktorej aj cesta autobusom trvá 1 hodinu a 15 minút.
Obrázok
Dopravu medzi Leopoldovom a Nitrou dnes zabezpečujú motoráky 861, kritikmi prezývané ako „dunihlavy“, ktoré vyrábajú v ŽOS Vrútky. Foto – ŽOS Vrútky

Ministerstvo sa nebráni

Železnice upozorňujú aj na to, že cestovanie autom či autobusom sa v ďalších rokoch bude zhoršovať.

„Vzhľadom na kritickú situáciu v cestnom napojení medzi Nitrou a Bratislavou hľadáme všetky možnosti, ako odľahčiť kolabujúcu cestnú dopravu a zároveň zatraktívniť železničnú dopravu v celom regióne,“ dodáva Pavlíková.

Nápad sa predbežne páči ministerstvu dopravy, ktoré bude mať pri rozhodovaní či stavať, konečné slovo.

„Sme naklonení tejto myšlienke, keďže aj v týchto úsekoch zaznamenávame výrazný nárast dopravy. Železnica ponúka možnosti, ako túto situáciu efektívne riešiť,“ vraví hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Lepšie než len elektrifikovať

Proti tomu však stojí iný argument: nebolo by lacnejšie dať peniaze do rozšírenia a elektrifikovania súčasnej trate z Leopoldova do Nitry alebo zo Šurian do Nitry?

ŽSR tvrdia, že túto možnosť skúmali už vo svojej štúdii v roku 2015. Podľa hovorkyne závery ukázali, že by sa to neoplatilo.

Oveľa perspektívnejšie je podľa železničiarov postaviť úplne novú trať na Trnovec, ktorá by hneď bola projektovaná na 160 km/h – teda na rýchlosť, ktorou by vlaky do Leopoldova nejazdili ani po prípadnej elektrifikácii.

„Výhodou je aj to, že krajina je v týchto miestach rovinatá, vďaka čomu by stavebné náklady boli v úplne iných dimenziách než náklady na trať v hornatých oblastiach,“ dodáva hovorkyňa Pavlíková.

Historická vec

V každom prípade, pokiaľ by sa nová trať začala skutočne pripravovať, išlo by o situáciu, ktorú samostatné Slovensko zatiaľ nezažilo. Poslednú novú trať na Slovensku dokončili 7. novembra 1985 – išlo o úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom.

Po vzniku Slovenska sa len modernizujú niektoré koridory na 160-kilometrovú rýchlosť. Paralelne s tým sa viaceré trate rušili a to dokonca aj v oblastiach, kde sa neskôr ukázalo, že to boli unáhlené rozhodnutia.

Takýmto prípadom bola trať medzi Devínskou Nová Vsou a Stupavou, ktorá mestu s 8000 obyvateľmi poskytovala železničné spojenie s Bratislavou. V roku 2008 ju ministerstvo dopravy oficiálne zrušilo a o štyri roky neskôr tu robotnici aj fyzicky vytrhli koľajnice.

Medzitým sa zo Stupavy stala developersky veľmi lukratívna oblasť. Postavili sa alebo sa stále stavajú stovky rodinných domov a v meste môže už onedlho žiť štrnásťtisíc ľudí.

Stupavu dnes denne trápia dopravné zápchy – obyvatelia nemajú inú alternatívu, ako sa dostať do Bratislavy, len po ceste.

Posledné dobudované trate na Slovensku

    železničná trať Malé Straciny – Veľký Krtíš, ktorá bola otvorená 28. februára 1978. Išlo o zapojenie okresného mesta Veľký Krtíš na železničnú dopravu a jeho pripojenie na trať z Lučenca do Malých Stracín, ktorá bola daná do prevádzky 12. septembra 1951,
    úsek trate Červený Dvor – Trebišov, daný do prevádzky 7. novembra 1985.
čavo

To čo píšem, sú moje názory, alebo informácie, ktoré mám. Budem rád, ak si žiadne moje slová nikto nebude brať osobne.
Čavo
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 541
Obrázky: 1
Založený: 07. Feb 2005 14:19
Bydlisko: Nitra

Naspäť na 2017

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.