Rozprávku o diaľnici počúvame už desaťročie

Moderátor: Moderátori

Rozprávku o diaľnici počúvame už desaťročie

Odoslaťod Lorenc » 14. Dec 2017 15:19

Rozprávku o diaľnici počúvame už desaťročie

Písal sa rok 2007 a vtedajšia prvá vláda Roberta Fica určila nový plán výstavby diaľnic. Do súťaže verejno-súkromného partnerstva, takzvaného PPP projektu, bol zahrnutý aj úsek Hubová – Ivachnová.

V programovom vyhlásení vlády sa ocitla aj veta, že vláda vytvorí podmienky na výstavbu a sprevádzkovanie sto kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.

Vtedy sme aj v Ružomberku začali žiť v rozprávkovej predstave, že diaľnica bude do roku 2010. Koľkokrát sme po tej diaľnici už prešli, vie najlepšie každý sám.

PPP projekty a rok 2010

V roku 2007 vtedajšia vládna zostava Smer, HZDS a SNS zmenila rok staré vyjadrenia o nevýhode PPP projektov a pustila sa do nich s plnou vervou. Boli vyhlásené tri veľké súťaže, ktoré mali pokryť súčasnú R1 Pribina od Trnavy (existuje), úsek okolo Žiliny po Martin a ten tretí od Martina po Prešov. Vrátane Ružomberka.

Cena? Plán štátu hovoril o 25 rokoch splácania – celková výška splátok mala byť podľa ministerstva dopravy 175 – 250 miliárd korún (8,3 miliardy eur).

V júli 2007 z premiérových úst opätovne zaznelo, že vláda prijme také „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia (2010, pozn. redakcie) musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami“.

Pod vplyvom odborných analýz však Robert Fico aj predstavitelia ministerstva dopravy začali svoje predstavy rýchlo korigovať. S odstupom týždňov zaznelo, že do roku 2010 diaľnica bude, ale bez tunelových úsekov. Po roku sa termín dokončenia zmenil na rok 2012.

Tender na najdlhší a najdrahší úsek od Žiliny po Prešov (v tom čase bolo potrebné dokončiť 75 kilometrov) v roku 2009 v súťaži PPP projektov vyhralo konzorcium viacerých firiem. Suma bola v tom čase upresnená na 9,1 miliardy eur. Zmluvu podpísali v apríli.

Úsek Hubová – Ivachnová mala stavať portugalská spoločnosť Mota-Engil. V októbri 2009 začali prípravné práce, ktoré financoval štát. Strhnutá bola aj ornica nad Hrboltovou, na východ od plánovaného vyústenia tunela Čebrať.

V novembri predstaviteľ tejto spoločnosti Milan Cigáň v Ružomberku informoval, že pätnásťkilometrový úsek s 22 mostami a tunelom Čebrať chcú dokončiť do roku 2013. Plánovaná cena tohto úseku bola v tom čase 600 miliónov eur.

Ten istý úsek za celkom iné peniaze

V auguste 2010 nemalo konzorcium firiem stále uzatvorené zmluvy s bankami, a teda ani dosť peňazí, aby začali stavať.

Nová vláda Ivety Radičovej s ministrom dopravy Jánom Figeľom začala uvažovať o zrušení PPP projektov. „Boli neskutočným spôsobom predražené. Navyše, v tom čase vrcholila hospodárska kríza a snaha súkromných stavebníkov požičať si na diaľnice peniaze stroskotala aj po viacerých predĺženiach lehôt na podpis realizačných zmlúv,“ vysvetľuje pre Ružomberský magazín vtedajší zamestnanec ministerstva dopravy, dnes analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík.

„Otázka tiež bola, prečo si máme požičiavať na PPP projekty, ak máme na to k dispozícií nevyčerpané fondy EÚ. Na dôvažok sa ako problémový ukázal úžinový variant úseku Turany – Hubová. Aktivovali sa tam rôzne geologické procesy, obuli sa do toho aktivisti, komunikovali priamo v Bruseli. Problém bol, že zmluvy boli postavené tak, že nebolo možné vynechať čo len jeden úsek z celej vysúťaženej cesty až po Prešov. Pritom Turany – Hubová bol jasný problém, ktorý bolo treba riešiť, pretože spôsobí veľké zdržanie.“

Radičovej vláda stavbu diaľnice na severe Slovenska zrušila a v jeseni 2011 vyhlásila nové verejné obstarávania. Súťaže prebehli, víťazi sa našli, ale zmluvu s víťazným Združením Čebrať (OHL-ŽS a Váhostav-SK) podpísala až nová Ficova vláda po dvoch rokoch, v jeseni 2013.

„Za normálnych okolností to nemôže trvať tak dlho. Ale udiali sa zvláštne veci. Na vypísané úseky začali chodiť od súťažiacich veľmi nízke ceny,“ opisuje Kovalčík nečakané problémy.

„A tak sme sa uchádzačov vo viacerých kolách začali pýtať a žiadať o vysvetlenie. Práve úsek Turany – Hubová bol prvý, kde sme to začali robiť. Niečo uchádzači vedeli obhájiť, mnohé však nie. Finančne alebo technologicky. A tak sme ich vylučovali,“ vysvetľuje prvý dôvod zdržania Kovalčík.

„Druhý dôvod zdržania bol, že vylúčený sa následne odvolávali. Národná diaľničná spoločnosť musela nechať celú súťaž skontrolovať a čakať na potvrdenie postupu od Úradu pre verejné obstarávanie,“ dopĺňa Kovalčík.

Na úsek Turany – Hubová prišlo päť ponúk. Najdrahšia bola na úrovni 50 percent zo štátom odhadovanej 465 miliónovej sumy. Po spomínaných procesoch zostala ako víťazná štvrtá ponuka v poradí. Združenie Čebrať pýtalo 227,2 milióna eur. To je 48,7 percenta odhadovanej sumy.

Štyri roky predtým pritom chcela portugalská spoločnosť cez PPP projekty stavať za 600 miliónov.

Rozostavaná diaľnica pri Ružomberku. Foto – Marek Hasák

… a ďalšie problémy

V marci 2014 začali slávnostne raziť tunel Čebrať. Nový termín dokončenia bol stanovený na jún 2017. Ale stavbu ani nie po roku zastavili.

Oficiálny dôvod znel masívne geologické posuny pri východnom portáli tunela Čebrať. Teda nad Hrboltovou. Tam, kde ešte v roku 2009 strhli v rámci prípravných prác ornicu. Okamžite sa však objavili reči o špekulácií. Dôvod? Nízka vysúťažená cena.

„Je objektívne, že tam boli zosuvy, nestabilný terén, ale mohla tomu napomôcť skutočnosť, že tá ornica sa zobrala príliš skoro. Aktivovali sa podložia v takých hĺbkach, v ktorých sa pôvodne ani neuvažovalo. A normálne by sa ani neaktivovali, lebo by nestihli, keby sa diaľnica stavala. V každom prípade stabilizovať by to bolo extrémne náročné. Verím tomu, že bolo potrebné sa zaoberať tak raritným riešením, ako je zmena trasy. Špekuláciu vylúčiť nemôžem, ale nepredpokladám ju,“ uvažuje Kovalčík.

V záplave zlých, prišla aj jedna dobrá správa. Európska komisia v marci 2015 oznámila, že na tomto úseku preplatí takmer 170 miliónov oprávnených nákladov. Ide zhruba tri štvrtiny vysúťaženej sumy.

U nás však zatiaľ bojujeme s hľadaním novej trasy. O nutnosti jej zmeny, predĺžení tunela a potrebe nových legislatívnych, stavebných a environmentálnych potvrdení hovoril vo februári 2016 aj vtedy riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Ján Kováčik.

„Momentálne preberáme všetky riešenia, ale najreálnejšie je, že tunel bude vychádzať v katastri Ružomberka,“ konštatoval investičný riaditeľ NDS Vladimír Drienovský ešte v máji 2016 počas kontrolného dňa na tomto úseku diaľnice. Takmer rok a pol po zastavení prác stále akoby nebolo rozhodnuté, ako s diaľnicou ďalej.

„V tejto chvíli predpokladáme predraženie o približne 100 miliónov eur. Budeme hľadať zdroje financovania. Je možné, že to budeme riešiť aj z európskych prostriedkov, pretože táto zmena je výnimočná, nik s ňou nepočítal a nepredpokladalo sa, že niečo takéto môže nastať,“ tvrdil vtedajší šéf rezortu dopravy Roman Brecely (#Sieť).

Vzrastajúca nervozita

V októbri 2016, teda viac ako 21 mesiacov po obmedzení prác na úseku okolo Ružomberka, prichádza na ministerstvo životného prostredia návrh NDS o zmene trasy diaľničného úseku Turany – Hubová. Toľko trvalo len vyberanie novej trasy diaľnice.

Ministerstvo do januára 2017 na základe nového trasovania určilo rozsah hodnotenia novej štúdie vplyvov na životné prostredie (EIA). Vtedy mohol zhotoviteľ, Združenie Čebrať, začať na robiť na jej vypracovaní.

To sa už ale aktivizujú starostovia i samotný primátor Ružomberka a organizujú viaceré blokády ciest v Ružomberku, ale aj okolí. Reagujú na podobné akcie pri Prešove či na Kysuciach, kde tiež čakajú na diaľnicu, respektíve rýchlostnú cestu.

Nervozita po viac ak dvoch rokoch od začiatku stavby tohto úseku je značná. Akceleruje ju termín jún 2017. Vtedy mal byť 15-kilometrový úsek odbremeňujúci Ružomberok od tranzitnej dopravy postavený. My však po dva a pol roku čakáme na novú štúdiu EIA.

„Je ilúzia, že sa to dá sprocesovať za rok. To je mimo realitu. Ale domnievam sa, že za dva roky bolo reálne tú zmenu posúdiť, zvládnuť povoľovací proces a aj všetky projekty tak, aby tie práce nestáli viac ako dva roky. Žiaľ, realita je taká, že práce na tej kľúčovej časti stavby (tunel Čebrať) sa nezačnú skôr ako po troch rokoch, čo by sa nestalo, ak by kompetentní postupovali zodpovedne,“ nešetrí kritikou voči NDS a ministerstvu Ján Kovalčík.

NDS zverejnila v lete nový odhad dokončenia diaľnice okolo mesta. Hovorí o decembri 2021. To spúšťa novú prestrelku, kde na jednej strane stojí mesto Ružomberok a vôbec dolný Liptov so všetkými obcami, spolu s nespokojným členom zhotoviteľa zo Združenia Čebrať, českým OHL-ŽS, a na druhej strane NDS. Otázka v spore stojí jednoducho – kto za to môže?

Po doručení od zhotoviteľa NDS posunula štúdiu EIA ministerstvu životného prostredia. To ju v polovici novembra zverejnilo na pripomienkové konanie širokej verejnosti. „V prípade, že obyvatelia, dotknuté obce, a ostatné orgány nevznesú pripomienky k predloženej správe o hodnotení, ukončenie procesu predpokladáme v zmysle minimálnych zákonných lehôt ku koncu januára 2018,“ tvrdí v stanovisku pre Ružomberský magazín NDS.

„Pokyn na práce na pozastavených častiach diaľnice vydá NDS po nadobudnutí právoplatnosti EIA, teda po definitívnom stanovení zmenenej trasy úseku diaľnice,“ odpovedá NDS na otázku, kedy sa začne stavať.

„Začiatok budúceho roka je optimistický termín. Ak by sme zobrali riadne lehoty, aké sú pre EIA a jej posúdenie, tak by to malo byt najskôr v marci 2018, kedy by sa malo dať začať kopať,“ prognózuje Ján Kovalčík z inštitútu INEKO.

https://rmagazin.sk/rozpravku-o-dialnic ... esatrocie/
Lorenc
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 40
Založený: 06. Máj 2005 09:43

Naspäť na 2017

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.