Obchvat Bratislavy je mixom lajdáckych rozhodnutí

[aquila]

24. sep 2021 o 23:00 Jozef Tvardzík

Väčšinu z posledných úsekov nultého obchvatu Bratislavy D4/R7 mali otvoriť už tento víkend, ale situácia sa opäť skomplikovala.
Motoristom sprístupnia časť diaľnice D4 od križovatky Bratislava-Petržalka po križovatku Ketelec (označovaná ako Bratislava – Juh), ktorej súčasťou je aj nový Lužný most cez Dunaj.
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsek od Petržalky po Jarovce, ktorým sa vodiči budú môcť napojiť na diaľnicu D2 do Rakúska, Maďarska a Česka, však otvoria až budúci víkend.
V nedeľu mala byť hotová aj šesťkilometrová časť rýchlostnej cesty R7 od križovatky Bratislava-Nivy (Prievoz) po križovatku Bratislava-Juh, čím sa malo hlavné mesto konečne prepojiť s Dunajskou Stredou. K tomu však rovnako dôjde až na budúci víkend.

Diaľnici D4 s celkovou dĺžkou 27 kilometrov medzi Jarovcami a Račou chýba ešte trojkilometrový úsek medzi Ivankou pri Dunaji a Vajnormi. Odovzdaný by mal byť v októbri. Plán do budúcnosti je, že D4 bude pokračovať tunelom Karpaty s vyústením pri Marianke, pričom sa napojí na diaľnicu D2.
Otváranie úsekov v niekoľkých fázach zdôvodňuje minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) zložitosťou prípravy dopravného značenia a organizácie dopravy v danom území: "Dôjde k prepájaniu nových úsekov diaľnice a rýchlostnej cesty s existujúcimi rýchlostnými komunikáciami."
Mapa diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 Mapa diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 (zdroj: d4r7.com)
Primátor mesta Bratislave Matúš Vallo žiada, aby v čase otvorenia nových úsekov R7 bola už hotová aj jej najdôležitejšia časť - mimoúrovňová križovatka Prievoz pod Prístavným mostom. Práve tu sa vodiči z R7 rozbehnú do bratislavských ulíc a na existujúci obchvat D1.
"Táto križovatka stále dokončená nie je a niektoré zjazdy a prepojenia – napríklad odbočenie z D1 od Senca na Bajkalskú ulicu, z Bajkalskej na Prístavný most do Petržalky a priame prepojenie zo Slovnaftskej na Petržalku - stále nefungujú," varuje primátor.
V článku odpovedáme na nasledujúce otázky
Komu obchvat pomôže najviac?
Čo pre vodičov znamená, že D1 a D4 nie je prepojená?
Prečo nie je Triblavina stále spustená?
Ako vznikol problém s križovatkou D1/D4?
Prečo NDS križovatku nepostavila?
Čo bude ďalej?
Projekt je financovaný formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Postavilo ho konzorcium D4R7 Construction, ktoré združuje stavebné spoločnosti Ferrovial Agroman zo Španielska a Porr Bau z Rakúska.
Štát bude nultý obchvat splácať 30 rokov, každý rok ho to vyjde na 56,7 milióna eur. Po zohľadnení inflácie by tak mal stáť celkovo 1,9 miliardy eur. Zmluva bola uzavretá v roku 2016.
Komu obchvat pomôže najviac?
Najväčší prínos bude mať D4/R7 pre obce a mestá na juh od Bratislavy. Autá smerujúce so Šamorína a Dunajskej Stredy budú môcť obísť lievik v Podunajských Biskupiciach. R7 výrazne odľahčí aj dopravnú situáciu pri satelitoch v Rovinke a Dunajskej Lužnej. Z juhu bude možné elegantne obísť Bratislavu aj smerom do Rakúska a Maďarska.
Od októbra, keď bude otvorený úsek medzi Ivankou a Vajnormi, bude možné obísť Bratislavu po D4 aj z Rače, Svätého Jura a Pezinka, čím sa odľahčí D1. Sťažovať sa zrejme nebudú ani obyvatelia Ivanky pri Dunaji a Mostu pri Bratislave, ktorí sa po D4 ľahšie dostanú do Petržalky a na nákupy do Rakúska.

Otvorením nových úsekov sa zrejme zlepší dopravná situácia týchto obcí natoľko, že satelity na juh a východ od Bratislavy dostanú nový podnet pre bytovú výstavbu.
Pre vodičov je potrebné dodať, že na úsekoch D4 a R7 musia mať zakúpenú diaľničnú známku.
Obchvat neprivítajú len motoristi, ale aj cyklisti. Súčasťou Lužného mosta je cyklochodník, ktorý bude spájať cyklotrasy Eurovelo 6 na oboch stranách Dunaja. S cyklolávkou, ktorá bude od diaľnice oddelená sklenenou stenou, sa pôvodne nepočítalo. Z jednej strany mosta bude možné vidieť panorámu mesta a z druhej strany lužné lesy.
Na druhej strane D4/R7 nevyrieši problém s tranzitnou dopravou v Bratislave, čo bol jeden z najdôležitejších argumentov výstavby. Chýba totiž križovatka D4 s D1, po ktorej prejde denne viac než 70-tisíc vozidiel a kamiónov. Je to zrejme svetový unikát a určite zlyhanie kompetentných.

Čo pre vodičov znamená, že D1 a D4 nie je prepojená?
Napojiť sa z D1 na D4 z Trnavy je možné dvoma spôsobmi, ale žiaden nie je ideálny. Prvou možnosťou je zísť z D1 pri Senci na Starú Seneckú a na D4 sa napojiť pri Ivanke pri Dunaji.
Druhou možnosťou je využiť križovatku Triblavina, ktorá je síce bližšie k Bratislave a tiež sa napája na Starú Seneckú, no bude sťahovať aj dopravu z Bernolákova, Veľkého Biela, Čiernej vody, Slovenského Grobu a Pezinka.
Križovatka Triblavina je už hotová, na jej spustenie sa čaká. Existujú oprávnené obavy, že doprava, ktorá ju využije, neprimerane zahltí beztak zaťaženú Starú Seneckú pri Ivanke pri Dunaji v okolí Metra.
Minister si pozrel aj stavbu nového mosta cez Dunaj. Minister si pozrel aj stavbu nového mosta cez Dunaj. (zdroj: FB/ANDREJ DOLEŽAL - MINISTER DOPRAVY)
Prečo nie je Triblavina stále spustená?
Križovatka bola vo výstavbe od apríla 2015. Pôvodne mala byť hotová v lete 2017 a potom v novembri 2019. Dôvodom boli zmeny v plánoch v roku 2016, keďže križovatka mala byť pôvodne nakonfigurovaná na šesťpruhovú diaľnicu D1 so súbežnými cestami (kolektormi). Lenže rozhodlo sa, že sa vybuduje osempruhová diaľnica bez kolektorov.
Stavebná firma Porr, s ktorou štát predtým podpísal zmluvu, musela čakať na zmenu stavebného projektu a na nové stavebné povolenie, aby obnovila práce už podľa nových parametrov.
Zmluvná cena za výstavbu križovatky vzrástla po viacerých dodatkoch a pokynoch na zmenu približne o polovicu - z pôvodných 19,75 na takmer 30 miliónov eur bez DPH. Práve preprojektovanie diaľnice D1 je kľúčový problém, prečo nestojí aj sporná križovatka D1/D4.

Ako vznikol problém s križovatkou D1/D4?
Problém so „zabudnutou“ križovatkou D1/D4 obsahuje závažné chyby z minulosti. Presný dôvod, prečo si to ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) všimli tak neskoro, je zvláštny úkaz, ktorý nemá obdobu. Je výsledkom striedaní vlád, ministrov dopravy i šéfov NDS.
Pôvodné plány hovorili o tom, že D4 mala ísť ponad existujúcu D1. Takýto stav sa nepáčil aktivistom z Vajnôr z OZ Triblavina, kde pôsobil aj bývalý starosta Vajnôr Ján Mrva. Projekt sa v roku 2013 zmenil, rozhodlo sa, že diaľnica D4 pôjde pod D1, aby sa tak zmiernil hluk z diaľnice.
Práve námietky aktivistov mali podľa ministra Doležala stáť za dôvodom, prečo križovatka nestojí.

Mrva tvrdí, že je to iba zúfalé poukazovanie prstom zlým smerom, aby sa odvrátila pozornosť od nezvládnutých procesov NDS v minulosti. Hovorí, že tender na dodávateľa stavby sa rozbehol až po zmene projektu a súťažiaci od začiatku vedeli, že D4 pôjde pod D1.
D4 (aj s križovatku) malo postaviť španielske konzorcium, ktoré postavilo celý obchvat D4. Štát mal síce víťaza, ale nemal doriešené základné podmienky, aby stavba prebiehala bezproblémovo.
Jednou z nich bol výkup pozemkov, ktorý prebiehal v čase, keď bola výstavba D4 v plnom prúde. Portál Aktuality.sk v roku 2019 informoval, že časť z 300 miliónov eur, ktoré za tieto parcely zaplatil štát, skončila vo vreckách špekulantov a prípadom sa zaoberala polícia. Výstavba D4 sa aj pre nevykúpené pozemky spomalila.
Koncesionár dokonca odštartoval arbitráž, vymáha si škodu za meškajúce stavebné povolenia, ktoré štát nevedel dodať pri štarte výstavby. Začiatkom tohto roka sa pridali ďalšie nepríjemnosti, keď v dostavbe diaľnice pri Rači bránil materiál zo skládky.

A najväčší problém? Vtedajší štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček (Smer-SD) vyňal kontroverznú križovatku D1/D4 z projektu. V roku 2016 sa rozhodlo, že ju postaví štát, teda samotná Národná diaľničná.
To sa doteraz nestalo. „Zodpovednosť za výstavbu časti križovatky D1 a D4 nesie štát, nevykonanie súvisiacich prác do 31. januára 2019 je v zmysle koncesnej zmluvy z mája 2016 Kompenzačnou udalosťou,“ tvrdia analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.

Prečo NDS križovatku nepostavila?
Dôvodom boli zmätky, ktoré súvisia so zmenou na diaľnici D1, ktoré ovplyvnili aj spomínanú Triblavinu. Teda rozhodnutie, že na diaľnici D1 nebudú tri pruhy v jednom smere s kolektormi, ale štyri pruhy a s kolektormi sa nepočíta.
Zmena si vyžiadala roky projektovania a vybavovania stavebných povolení. Potom prišla nová vláda a nový šéf NDS. Štátna firma tvrdí, že pred vyhlásením súťaže na výstavbu križovatky D1/D4 museli robiť štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá vraj bola zbytočná.
Je to dokument o technických riešeniach stavby, ktorú musí zo zákona posúdiť Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Výsledkom má byť zhodnotenie, či sa projekt oplatí financovať z verejných zdrojov a kde je možné ušetriť. Ministerstvo financií urgovalo NDS už v júni 2020, že musia zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti projektu.

Šéf NDS Juraj Tlapa sa sťažoval, že pre ÚHP päť mesiacov stáli. ÚHP štúdiu zhodnotil v zákonnej lehote do 30 dní a zverejnil v máji 2021.
V auguste sa zasa viedli diskusie, že NDS nemôže vyberať stavebnú firmu na križovatku D1/D4, keďže na to ešte potrebovala súhlas ministerstva financií. Rezort však žiadosť neevidoval a obe ministerstvá našli spoločnú reč a peniaze, až keď média informovali o križovatkovej pohrome.
Čo bude ďalej?
Diaľničiari vyhlásili súťaž na dokončenie križovatky D1 a D4 na začiatku septembra. Ponuky môžu záujemcovia posielať do 3. novembra. Cena bude 127 miliónov eur.
Pôvodný rozpočet (132 miliónov eur) navrhli analytici zoštíhliť tým, že sa z plánovaných prác vyškrtla rekonštrukcia strediska údržby vo Vajnoroch. Taktiež žiadali zníženie nákladov na výmenu vozovky na križovatke Triblavina.
Podľa šéfa NDS je možné, že križovatka bude spustená až o päť rokov, ale Doležal považuje tento termín za pesimistický. Bude sa snažiť výstavbu (v rámci zákonných možností) urýchliť.
Jednou z týchto možností sú súťažné podmienky. „Ten, kto postaví stavbu rýchlejšie a možno aj za viac peňazí, bude možno vyhodnotený ako úspešný uchádzač,“ povedal Doležal na mimoriadnom zasadnutí parlamentného hospodárskeho výboru.
Kritériá na vyhodnocovanie budú štyri: 49-percentnú váhu má cena, 25 percent lehota výstavby, 16 percent kvalita tímu odborníkov a desať percent predstavuje obmedzenie prevádzky na diaľnici. Minister dúfa, že stavbu je možné odovzdať od 1100 do 1300 dní, teda za 3,5 roka.

Zároveň sa na zhotoviteľa prenesie projektovanie. Stavebník bude mať voľnejšiu ruku pri riešeniach, preto môže byť konečná cena o niečo nižšia. Doležal už vyčlenil ľudí na ministerstve aj v NDS, aby dokázali promptnejšie odpovedať na otázky stavebných firiem, ktoré by šli do súťaže, a tým urýchlil proces obstarávania.
Internetom sa šíria posmešné aj relevantné návrhy na dočasné riešenia, aby boli D1 a D4 prepojené skôr. Objednať výstavbu urýchlene bez verejnej súťaže nie je podľa Doležala možné a toto riešenie má ministerstvo vyjasnené s Úradom pre verejné obstarávanie.
Právne spochybniteľná je aj možnosť objednať si dostavbu križovatky v rámci tej istej zmluvy s konzorciom D4/R7. Samo sa ponúklo a tvrdilo, že má na dostavbu križovatky kapacitu.
Riaditeľ odboru PPP projektov na ministerstve dopravy Peter Tvrdoň podľa Denníka E na to povedal, že objednávanie dodatočných prác od koncesionára D4 umožňuje zmluva len v menšom rozsahu.
Padla aj laicky prijateľná možnosť, či by sa nedali obe diaľnice dočasne prepojiť menej náročným riešením. Doležal na to takisto povedal, že sa to nedá, lebo celá D1 pri Vajnoroch sa musí dvíhať, takže nie je možné prepojiť diaľnice len križovatkovými vetvami.
Navyše aj pri tomto provizórnom riešení by muselo prebehnúť verejné obstarávanie, ktoré trvá jeden až dva roky.

https://index.sme.sk/c/22749520/preco-o ... ou-d1.html