Zmena na dôležitej dopravnej tepne. Rýchliky medzi Viedňou a

[Eternal]

Zmena na dôležitej dopravnej tepne. Rýchliky medzi Viedňou a Bratislavou za 40 minút sú bližšie realite


• Rakúšania majú prvý míľnik za sebou. Naša strana zrýchlenie vlakov medzi Viedňou a Bratislavou len začína riešiť.
• Súťaž na troleje a rekonštrukcie trate spustili železničiari v utorok.
• Namiesto dvojstovky, ktorá bude realitou za hranicami, budú u nás vlaky jazdiť len 120-kou.
• Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Nervozita okolo dostavby dopravnej infraštruktúry na Slovensku je silná. Základná sieť diaľnic či moderných železničných tratí aj po desaťročiach stále chýba. Tlak na dostavbu siete však nevyvíjajú len naše regióny, čoraz viac sa ozývajú aj okolité krajiny.

Medzi nimi je aj západný sused – Rakúsko, ktoré nás už roky upozorňuje na to, že chce vlaky medzi našimi metropolami zrýchliť. Vzdialenosť medzi Viedňou a Bratislavou by po novom mali prekonať za 40 minút.

Kým na druhej strane štátnych hraníc už v decembrinatiahli nad koľaje troleje a približne rok sa robí na zdvojkoľajnení, u nás sa rozhýbali železničiari až teraz. V pondelok zverejnili súťažné podklady pre elektrifikáciu a rekonštrukciu koľají za 12,8 milióna eur.

Záujemcovia môžu predkladať ponuky do 11. októbra. Rekonštrukcia by mala trvať 300 dní, hotová by teda mohla byť v budúcom roku. Po nej by sa na trati malo jazdiť rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu. Dnes tu jazdia vlaky nanajvýš 80-kou.

Nedodržané memorandum

Práce zahŕňajú rekonštrukciu piatich mostov, železničného zvršku, ako aj projektovanie a realizáciu elektrifikácie. Práce sa musia zosúladiť tiež s rekonštrukciou trate smerujúcou k českým hraniciam na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu.

Impulz na realizáciu projektu prišiel zo strany Rakúšanov v roku 2019. V úseku medzi stanicou Viedeň Stadlau a Marcheggom má vzniknúť 37 kilometrov dvojkoľajnej elektrifikovanej trate. Projekt spustili pod názvom Twin City Rail v roku 2011. Na rakúskej strane zahŕňa vynovenie deviatich staníc aj s prepojením na viedenské metro.
Aby celý projekt dával zmysel, musia sa však podniknúť kroky takisto na našej strane. Kým susedná krajina by mala mať v roku 2025 na svojej časti až 200-kilometrovú rýchlosť a dve koľaje, u nás bude len spomínaná 120-ka a jedna koľaj.

Podľa bývalého riaditeľa Železníc Slovenskej republiky Juraja Tkáča je rekonštrukcia potrebná, prichádza však neskoro. „Už pred siedmimi rokmi, v septembri 2016, bolo podpísané memorandum medzi ministerstvami dopravy Rakúskej republiky a Slovenskej republiky o modernizácii železničného prepojenia Viedeň – Bratislava. Z tohto memoranda vyplýval okrem iného záväzok realizovať do 12/2022 elektrifikáciu trate Viedeň – Marchegg a na slovenskej strane elektrifikáciu trate Marchegg – Devínska Nová Ves,“ povedal.

Rakúšania záväzok splnili

Zatiaľ čo rakúska strana svoj záväzok splnila a ich úsek je elektrifikovaný a čiastočne zdvojkoľajnený, my sme výrazne pozadu. Dve koľaje sa u nás plánujú realizovať až po roku 2030.

Rakúske železnice chcú na trati prevádzkovať výlučne elektrické mašiny a pre plynulosť dopravy musíme priložiť ruku k dielu aj my. Disproporcia medzi dvoma formami pohonu by znamenala výmenu strojov na hraniciach, čo by pasažierom pridalo ďalších desať minút cestovného času.

Na našej strane sa má upraviť približne 4,5-kilometrový úsek. Štúdia, ktorú dali k úseku železničiari vypracovať, riešila jeho modernizáciu v rôznych variantoch s cenami od 13 do 108 miliónov eur. Železničiari i ministerstvo financií odporúčali variant za 106 miliónov.

Podľa odborníka na vlakovú dopravu Jiřího Kubáčka nie je u nás dôvod zrýchľovať na 200-ku, keďže tu trať prechádza zložitejším územím. „Vlaky budú stáť v Devínskej Novej Vsi a hneď za ňou nasleduje oblúk. Nevidím preto dôvod pre takúto rýchlosť. Keď si zoberiete trať medzi Marcheggom a Viedňou, je to rovina. Tam to dáva zmysel,“ povedal.

Otázny je podľa neho tiež význam zdvojkoľajnenia v dohľadnom čase. Je tu niekoľko mostov, ktorých cena bude v takomto profile výrazne vyššia.

Juh verzus sever

Dnes sa cestujúci vie dostať do Viedne buď z Petržalky, alebo z hlavnej stanice. Južnou trasou z najľudnatejšej mestskej časti Bratislavy trvá 74-kilometrová cesta do susednej metropoly hodinu.

Severná koľaj je zas o osem kilometrov kratšia, no cesta tadiaľ trvá o sedem minút dlhšie. Dnes tu denne premáva 17 párov osobných vlakov v hodinovom takte. Celá cesta trvá 67 minút. Trať medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom zvládnu vlaky za sedem minút.

Zvýšením traťovej rýchlosti na 120 kilometrov za hodinu v kombinácii s úpravami infraštruktúry v stanici Devínska Nová Ves, ako aj so zvýšením rýchlosti na krátkom úseku medzi hranicami a Marcheggom na 140-ku sa cestovný čas skráti o dve minúty. Rakúšania svojimi úpravami skrešú jazdný čas o ďalších desať minút, čo bude v prípade osobákov znamenať 55-minútový jazdný čas.

Kým dnes premávajú medzi dvoma metropolami len regionálne vlaky, v budúcnosti by sa to malo zmeniť a prelom by mali priniesť rýchliky. Tie by mali zdolať cestu za spomínaných 40 minút, čo je oproti dnešným časom 27 minút k dobru. Autom sa z jednej metropoly do druhej dnes dostanete asi za hodinu.

Prínosy projektu môže zvýšiť práve dopyt po rýchlikoch. Pred pandémiou v roku 2019 využilo vlaky medzi Bratislavou a Viedňou na tejto linke približne 1,4 milióna cestujúcich za rok.

Podľa dopravných modelov rakúskeho štátneho dopravcu ÖBB by tu tieto rýchle spoje mohli vyvolať až trojnásobný dopyt po vlakovej doprave. Teda v roku 2035 by v nich mohlo cestovať až deväťtisíc ľudí denne, z čoho 63 percent by jazdilo práve v rýchlikoch. Po zdvojkoľajnení by tu vlaky mohli jazdiť každých 20 minút. Dnes vie trať obslúžiť denne asi stovku vlakov. Prevádzkové plány ÖBB sú pritom ambiciózne a počítajú denne so 174 spojmi.

Koľaj mala svoj význam v histórii krajiny. Ide vôbec o prvú trať na našom území, na ktorej v polovici 19. storočia začali jazdiť parné lokomotívy. V tom čase patrila medzi významné trate v rámci celej monarchie a premával po nej aj Orient Express. Od tohto obdobia sa však na nej toho veľa nezmenilo a jej význam upadal na úkor južnej trasy cez Petržalku.

Autor: Tomáš Garai
Zdroj: HNonline.sk