D1 s R1 sa majú prepojiť cez Martin, nie cez Ružomberok.

[aquila]

D1 s R1 sa majú prepojiť cez Martin, nie cez Ružomberok. Cestu na juhu odporúčajú cez Levice
Daniela KrajanováDANIELA KRAJANOVÁ



Modrou plánované, čiernou hotové a červenou rozostavané úseky diaľnic a rýchlostných ciest.
Modrou plánované, čiernou hotové a červenou rozostavané úseky diaľnic a rýchlostných ciest.
15

15
00:00
05:40
1.00 ×
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dlho očakávaná štúdia je na svete, prepájať D1 s R1 tunelom popod Nízke Tatry sa podľa nej neoplatí. Odporúča vedľajšiu trasu cez Turiec.
Na juhu sa zasa ukazuje ako lepší variant spojenie cez Levice než doteraz pripravovaná trasa cez Krupinu.
Prepojenie diaľnice D1 s rýchlocestou R1 tak skoro nebude. Štúdia uskutočniteľnosti ukázala, že štvorprúdovú diaľnicu medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom náročným terénom popod Nízke Tatry sa stavať neoplatí. Odporúča alternatívnu trasu cez Turiec, teda medzi Martinom a Žiarom nad Hronom. Ani tá síce nie je akútne potrebná, ale štúdia zvýšila šance, že sa bude postupne rozvíjať.

Ide o štúdiu, ktorú vypracovali na ministerstve dopravy, a čakalo sa na ňu asi tri roky. Tím odborníkov analyzoval, aké náklady a prínosy jednotlivé varianty môžu mať napríklad s ohľadom na to, koľko by asi stála ich výstavba, koľko áut bude po nich jazdiť a ako budú tieto toky vyzerať o niekoľko rokov.

Výsledok je, že keď dali do pomeru náklady a prínosy, vo všetkých alternatívach vyšlo číslo nižšie ako jeden. Inými slovami: náklady sú vyššie ako prínosy. Z tohto pohľadu teda ani jeden z variantov nedáva ekonomický zmysel na to, aby bol zaradený medzi najvyššie priority.


[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
O čosi lepšie to vychádza vo verzii, že by sa D1 prepojila s R1 rýchlostnou cestou R3, ktorej plánovaná trasa spája mestá Martin a Žiar nad Hronom. Ani to však nie je úplne urgentná úloha s ohľadom na prognózované dopravné intenzity, ale napríklad aj na to, že v najbližších rokoch sa má dostavať severo-južné prepojenie krajiny cez Kysuce.

Štúdia teda navrhuje natrvalo vyhodiť nápad s prepojením D1 s R1 v Ružomberku. Masívna štvorprúdová diaľnica v regióne Donovál by totiž stála asi dve miliardy eur a navyše by cesta s množstvom tunelov a mostov značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry.

Štúdia ukázala ešte jednu zaujímavosť. Smerom na juh do Maďarska dáva väčší zmysel prepojenie po trase Žiar nad Hronom cez Tlmače a Levice. Doteraz sa rátalo s variantom Zvolen – Krupina – Šahy.

Na severe dáva síce väčší zmysel trasa cez Turiec, ale v pomere k nákladom a prínosom to určite nie je taká priorita ako dostavať D1 či D3 na Kysuciach.


Ads by FatChilli
Štúdia radí, aby sa stredoslovenské prepojenie sever – juh presunulo zo základnej do súhrnnej siete medzinárodných koridorov TEN-T, čo posunie záväzok na jeho dobudovanie z roku 2030 na rok 2050.

Neznamená to, že sa dovtedy nemá robiť vôbec nič.

Podľa autorov štúdie by sa mali urobiť aspoň lokálne projekty na zvyšovanie bezpečnosti premávky, odstrániť úzke miesta a zlepšiť nevyhovujúci technický stav niektorých úsekov, píše ministerstvo dopravy.

Teraz má výsledky štúdie posúdiť Útvar hodnoty za peniaze. Ten je povestný skôr tým, že odkrýva prípady, keď štúdie uskutočniteľnosti podceňujú náklady či inak vylepšujú parametre plánovaných investícií v ich prospech.

Nová vláda môže výsledky štúdie ignorovať a investovať väčšie peniaze do rýchlejšej prípravy severo-južného prepojenia aj skôr, nedávalo by to však veľký ekonomický zmysel. Nasvedčujú tomu spomínané existujúce či prognózované dopravné prúdy, ktoré predbežne podľa štúdie nemusia byť dostatočné ani na autostrádu v polovičnom profile, teda s jedným pruhom pre každý smer.

Ak by vláda závery štúdie ignorovala, mohla by mať problém získať na výstavbu eurofondy.

Je takmer isté, že nová štúdia vzbudí vášne v regiónoch. Historicky napríklad podnikateľský Klub 500 presadzoval verziu s diaľnicou medzi Bystricou a Ružomberkom. Ak budú politici postupovať podľa tejto štúdie, jediné, čo by sa postavilo, by bol 4-kilometrový úsek od Bystrice na Ľupču, o ktorého stavbu sa už súťaží.

Čakalo sa, že čo sa týka dopravných tokov, štúdia by mohla nahrávať v prospech predĺženia R1.

Tento variant s tunelovým riešením cez Nízke Tatry je atraktívny svojím posunom viac na východ, kde môže obslúžiť väčšie dopravné intenzity – tým, že by neobišiel krajské mesto Banská Bystrica a zároveň by obslúžil napríklad aj ťažkú dopravu dreva do ružomberských papierní z podstatnej časti stredného Slovenska. Ale chcelo by to sériu tunelov.

Naopak, martinský variant by bol lacnejší a aj s menším dosahom na prírodu. Historicky ho v politike presadzoval napríklad Richard Sulík.

Štúdií na túto tému už bolo historicky viac, no často boli podozrivé napríklad z tendenčnosti voči jednému či druhému variantu. Tentokrát štúdiu vypracoval štát vlastnými kapacitami a medzi variantmi, ktoré posudzuje, má dokonca aj verziu spojenia od Bystrice na Martin. V podstate posudzuje hlavné koridory, bez technických detailov o riešeniach.

Ani výstavba R3 nebude jednoduchá. Medzi Turcom a Žiarom nad Hronom bude potrebné preklenúť horský masív a jedna z preferovaných alternatív počíta s trasou okolo Kremnice, na ktorej môžu výstavbu komplikovať banské diela.

Toto sú varianty, ktoré analyzovala štúdia:


https://e.dennikn.sk/3624288/d1-s-r1-sa ... /?ref=mwai