Štyri pruhy sú podľa analytikov zbytočné, stačiť musia dva.
Jozef Ryník
redaktor
Odoberať autora
Len cesta popod Donovaly by stále cez dve miliardy eur a muselo by na nej vzniknúť 12 kilometrov tunelov.
Len cesta popod Donovaly by stále cez dve miliardy eur a muselo by na nej vzniknúť 12 kilometrov tunelov. (Zdroj: SME/Ján Krošlák )
Písmo:A-|A+
diskusia (159)
[ Dostávajte Ekonomické správy z Indexu so zhrnutím podstatných správ dňa.
Zapnite si odber jedným klikom. ]
Nízke Tatry by sa pre rýchlostnú cestu podkopávať nemali. Už keď pred mesiacom nečakane zverejnilo ministerstva dopravy štúdiu , ktorá posúdila možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku, bolo z nej jasné, že spojenie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice s diaľnicou D1 na Liptove sa zrejme potiahne cez Turiec - z Martina do Žiaru nad Hronom.
Teraz tento variant preferujú aj analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. Vo svojom hodnotení štúdie rezortu dopravy píšu, že žiadna zo štyroch alternatívnych trás severného prepojenia D1 a R1 a troch južných možností prepojenia R1 s Maďarskom nie je ekonomicky návratná.
Súvisiaci článok Podkopať Nízke Tatry je drahá slepá ulička. Ako by sa mala spojiť D1 s R1? Čítajte
Stáli by spolu od 750 miliónov do dvoch miliárd eur bez DPH pri severnej trase v plnom profile so štyrmi pruhmi a od 580 miliónov do 1,3 miliardy eur bez DPH pri južnom variante.
„Celospoločenské prínosy žiadneho z posudzovaných variantov neprevyšujú náklady,“ vysvetľujú analytici. Hlavnou príčinou je podľa nich neexistujúci dopyt po ucelenom tranzitnom koridore cez stredné Slovensko.
V článku sa dočítate:
Prečo sa neoplatí podkopávať Donovaly,
koľko by stáli severojužné koridory diaľnic,
prečo je cesta cez Turiec najlepšia,
prečo Krupinu rýchla cesta obíde,
ako sa vyrieši lievik pri Kremnici?
Dlhé tunely, drahý špás
Napríklad len cesta popod Donovaly by stále cez dve miliardy eur a muselo by na nej vzniknúť 12 kilometrov tunelov.
Keďže máme negatívne skúsenosti s budovaním tunelov, napríklad 7,5-kilometrového Višňového pri Žiline, je málo pravdepodobné, že sa štát pustí do budovania ďalších v takejto dĺžke. Prepojenie z Turca cez Šturec do Banskej Bystrice by malo dokonca až 15 kilometrový tunel.
Varianty cez Turiec sú pritom o približne 50 percent lacnejšie ako prepojenie severnej D1 a R1 cez Donovaly.
Južný koridor zo Zvolena cez Krupinu do Šiah by mal štyri kilometre tunelov. Na porovnanie súčasťou južného variantu na úseku Hronský Beňadik – Kozárovce-Levice-Šahy by bol trikrát kratší tunel než tunely konkurenčného úseku okolo Krupiny. Zároveň celý úsek je o 20 kilometrov kratší než podobný úsek vedúci z Levíc k hraničnému priechodu Štúrovo.
Severojužné diaľničné koridory
Severojužné diaľničné koridory (zdroj: ÚHP)
Preferovaná je R3 cez Turiec
Na druhej strane ekonómovia z ÚHP sa s rezortom dopravy zhodujú v tom, že preradenie koridoru R3 do medzinárodnej siete TEN-T je opodstatnené, hoci zvýšený tranzit nákladných áut sa na tejto ceste, ktorá by spájala Turiec s Maďarskom cez Krupinu, nepotvrdil.
Koridor R1 však patrí do rozšírenej medzinárodnej siete diaľnic s povinnosťou dobudovania do roku 2050. R3 patrí len do základnej siete TEN-T, ktorá má byť hotová do roku 2030.
Súvisiaci článok Stavajú križovatku D1/D4: Chceme Gabčíkovo, zvážime aj R4 a železnice (rozhovor) Čítajte
Preto analytici ministerstva financií odporúčajú prioritne sa zamerať na dobudovanie R3 cez Turiec a južného koridoru cez Levice smerom na Šahy. Variant spojenia cez Kremnicu by mal len jeden kilometrový tunel a cez Levice tiež iba taký krátky
„Varianty majú najnižšie náklady a najväčší potenciál pre socioekonomické prínosy projektu. Žiadny z nich však nie je odporúčaný pre realizáciu v najbližšom desaťročí,“ dodávajú.
Analytik ÚHP Jozef Koperdák vysvetľuje, že v prioritách nie sú zaradené kvôli chýbajúcej komplexnej štúdii, s ktorou sa podľa harmonogramu diaľnic počíta v najbližších rokoch.
Ekonómovia tiež pripomínajú, že na to je nutné vypracovať komplexnú štúdiu uskutočniteľnosti s podrobným dopravným modelom. Pri južnej trase by Slovensko malo koordinovať postup voči Európskej komisií s maďarskou stranou, ktorej chýba 35 až 40 kilometrov nových ciest k napojeniu budúceho koridoru od Šiah po mesto Vác.
Šetriť sa dá na užších cestách
Hypotéza ministerstva dopravy o významnom medzinárodnom tranzite, ktorým odôvodňovalo výstavbu medzinárodných koridorov, sa podľa ÚHP nepotvrdila.
„V súčasnosti existuje tranzit prevažne ťažkej nákladnej dopravy, ktorý sa však nedá považovať za významný a z hľadiska kapacity ciest nepredstavuje dopravný problém,“ píšu. Do budúcna však odporúčajú riešiť lokálne úzke miesta, ktoré môžu vznikať na cestách v mestách bez obchvatov ako Krupina a Kremnica.
Obyvatelia Krupiny a okolia z tohto výsledku určite nebudú nadšení, lebo už roky čakajú aspoň na obchvat mesta. Kamiónová doprava v tomto smere na Maďarsko je podľa mesta prehustená.
Navyše, pred šiestimi rokmi ľudia blokovali tamojšiu frekventovanú cestu, cez ktorú vraj stredom mesta prechádza denne okolo 20-tisíc áut. Spísali aj petíciu za dobudovanie R3 cez ich mesto. Analytici však tvrdia, že nejde o medzinárodnú dopravu, ale väčšinou o lokálnu.
Súvisiaci článok Obchvat Zvolena má ísť cez mesto, vyhodnotili EIA Čítajte
Na znižovanie nákladov analytici odporúčajú stavať dvojpruhové varianty severného prepojenia cez Turiec a južného cez Levice a Šahy namiesto plánovaných štvorpruhových. Analytici argumentujú, že intenzita dopravy v smere sever-juh Slovenska nie je dostatočná na širokú rýchlostnú cestu.
Na niektorých problémových úsekoch však ÚHP odporúča zvážiť aj štvorprúdovky. Ide najmä o mestá bez obchvatov ako Krupina, prípadne južná časť Ružomberka.
Napokon analytici odporúčajú cez dopravný manažment optimalizovať smerovanie tranzitnej nákladnej dopravy. Dokončiť by sa mal aj chýbajúci úsek R2 ako obchvat Zvolena. Tam sa nedávno skončilo hodnotenie vplyvov na životné prostredie a za optimálnu trasu určilo variant popod Lučeneckú cestu vo Zvolene, čiže južný variant cez mesto.
Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23243568/dialnic ... tavba.html
