Štátni analytici skúmajú, či sa oplatí stavať diaľnice

[juancarlos]

Štátni analytici skúmajú, či sa oplatí stavať diaľnice v hladových dolinách

Spojiť diaľnicou dve najväčšie slovenské mestá bola priorita zrejme všetkých doterajších vlád. Stanovilo sa už veľa finálnych termínov na dostavbu diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Žiaľ, žiadny sa doteraz nepodarilo dodržať. Súčasný premiér Robert Fico sľuboval prepojenie dvoch metropol do roku 2010. Odvtedy ubehlo už 13 rokov a stále to nie je realita.
Má výstavba diaľnic a rýchlostných ciest skutočne taký vplyv na ekonomiku či trh práce v lokalite, kde boli postavené? Je nová diaľnica garanciou ekonomického rozvoja pre slovenské regióny? Presne na tieto otázky sa snažia odpovedať analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy, ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády.

Aby odpovedali na tieto otázky, preskúmali dva úseky rýchlostnej cesty R1 a ich efekt na ekonomiku. Ako prvý skúmali úsek medzi Trnavou a Nitrou vybudovaný v roku 2000 a ako druhý úsek medzi Nitrou a Banskou Bystricou, ktorý bol postavený o 11 rokov neskôr. Zatiaľ čo pri prvom úseku nová diaľnica s príchodom automobilky Stellantis (vtedy PSA Peugeot-Citroën) dokázala znížiť nezamestnanosť v okolitých obciach, výstavba druhého úseku rýchlostnej cesty nemala až taký ekonomický prínos.

Štátny analytik Branislav Žúdel z Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) hovorí, že infraštruktúra zlepšuje prístup k trhom a rozširuje pre ľudí možnosti zamestnať sa. „Vo všeobecnosti však platí, že benefit z diaľnic je pre celkový výkon ekonomiky skôr marginálny, a teda nás nespasí. Nie je to ten faktor, pre ktorý zarábame priemerne o polovicu menej než v susednom Rakúsku,“ tvrdí pre denník Pravda.

Na začiatok spomeňme, že analytici nespochybňujú dokončenie „déjednotky“ na východ. Mnoho vodičov, ktorým chýba diaľnica, a preto musia stáť v zápchach pri Strečne alebo musia prejsť kopce Nízkych Tatier za Banskou Bystricou, cíti oprávnený hnev.

Peniaze do betónu
Výstavba diaľnic bola vždy stredobodom záujmu politikov. Tí sa často rozhodujú, či dajú prednosť investíciám do výstavby nových kilometrov autostrád alebo napríklad do reformy vzdelávania. Obe investície majú potenciál byť vzpruhou pre ekonomiku.

Rozdiel je v tom, že výstavba diaľnic je hmatateľná, viditeľná a voliči ju môžu po dokončení využívať. Obyvatelia si ľahšie uvedomia vybudovanie novej diaľnice, než by ocenili niečo také abstraktné ako reformu školstva. Politici sa vedia odfotiť pri strihaní pásky dokončeného diaľničného úseku a rozhodovať sa pre stavbu diaľnic podľa regionálnych preferencií. To v prípade reformy školstva možné nie je.

Politici tak majú tendenciu zvoliť si výstavbu novej diaľnice, aby zvýšili svoje vyhliadky na znovuzvolenie. Ako však ukazuje najnovšia analýza štátnych analytikov, výstavba nových diaľničných úsekov nie je ekonomickým všeliekom.

Prvé automobilky prišli na západ
Regionálne rozdiely na Slovensku sú z pohľadu nezamestnanosti dosť vysoké. Okresy na západnom a severozápadnom Slovensku majú nízku nezamestnanosť. Na druhej strane regióny na juhu a juhovýchode majú dlhodobo problém s vysokou nezamestnanosťou. Jedným z možných vysvetlení je, že západná časť Slovenska má lepšiu prepojenosť s európskymi cestnými sieťami. Zatiaľ čo Bratislava a okolie patria k európskym regiónom s nadpriemernou dostupnosťou cestnej infraštruktúry v EÚ, zvyšok krajiny patrí medzi najmenej dostupné oblasti.

Práve dobrá dostupnosť cestnej infraštruktúry ďalej do EÚ mohol byť jedným z hlavných dôvodov, prečo smerovali na severozápadné a západné Slovensko veľké priame zahraničné investície. Či už to bola automobilka Volkswagen pri Bratislave, Kia pri Žiline, Stellantis pri Trnave, alebo napríklad Samsung pri Seredi.

Na druhej strane zvyšok Slovenska trpí tým, že ešte stále nie je prepojený cestnou infraštruktúrou na európsku prepravnú sieť. To v spojení s hornatosťou regiónu a nepriaznivými poveternostnými podmienkami môže dopravu v tejto časti krajiny veľmi sťažiť.

Diaľnice nezamestnanosť nemusia znížiť
Vráťme sa k spomínaným výsledkom analýzy. Jej cieľom bolo zistiť, či obyvatelia obcí v blízkosti vybudovanej cesty R1 na Slovensku sa vďaka novej dopravnej infraštruktúre mohli lepšie presadiť na trhu práce a dostali sa k novým pracovným príležitostiam. Porovnávajú ich s obyvateľmi obcí, ktoré sú ďalej od vybudovanej rýchlostnej cesty.

Výsledkom štúdie je, že v prípade vybudovaného prvého úseku rýchlostnej cesty R1 od Trnavy do Nitry došlo vo výsledku v okresoch v blízkosti R1 k zníženiu nezamestnanosti o dva percentuálne body. Oznámenie investičného rozhodnutia vybudovať nový závod Groupe PSA na Slovensku pri Trnave prišiel o tri roky neskôr. V lete 2006 začala automobilka so sériovou výrobou modelu Peugeot 207. Investície do automobilky Peugeot-Citroën oživili miestnu ekonomiku a výber lokality bol pravdepodobne motivovaný tým, že sa v regióne zlepšovala cestná infraštruktúra. Z dát vyplýva, že nová rýchlostná cesta v kombinácii s príchodom automobilky pomohla znížiť mieru nezamestnanosti v najbližších obciach o dva percentuálne body.

Na druhej strane vybudovanie druhého úseku rýchlostnej R1 v smere od Nitry do Banskej Bystrice nemal až taký vplyv na nižšiu nezamestnanosť. Tento zaznamenaný rozdiel medzi dvoma spomínanými úsekmi môže byť spôsobený tým, že výstavba cestnej infraštruktúry sama osebe neznižuje nezamestnanosť v regióne. Analytici píšu, že výstavba tejto časti autostrády nemala pozitívny vplyv na príchod firiem a nárast ekonomickej aktivity, ba dokonca mohla spôsobiť odliv miestnej pracovnej sily.

Treba mať však na pamäti to, že to bolo obdobie tesne po ekonomickej kríze a zníženého čerpanie eurofondov v Banskobystrickom kraji. Na čele župy bol vtedy právoplatne odsúdený extrémista Marian Kotleba. Vtedajšia Ficova vláda sa rozhodla oklieštiť Kotlebovi právomoci pri čerpaní eurofondov. Pre nečinnosť v čerpaní peňazí mu zastavila kohútiky a Kotleba nemohol ďalej čerpať milióny z európskych zdrojov.

Z výsledkov analýzy vyplýva, že výstavbu diaľnic by mala sprevádzať aj podpora regionálne politiky a reformy. „Za takýchto podmienok spájanie menej rozvinutých regiónov s existujúcou diaľničnou sieťou môže prispieť k zníženiu nezamestnanosti,“ píšu autori štúdie. Podľa nich iné vplyvy ako samotná výstavba diaľnic sú pravdepodobne významnejšie a treba im venovať väčšiu pozornosť a zdroje. Význam výstavby diaľnic pre znižovanie nezamestnanosti v regiónoch sa podľa nich na Slovensku preceňuje.

Boj regiónov o cestnú sieť
Ministerstvo dopravy v súčasnosti tiež rozmýšľa, ako a kde ďalej stavať diaľnice. Nedávno zverejnilo analýzu, v ktorej sa zaoberalo rôznymi alternatívami severojužného diaľničného prepojenia. Každú trasu potom analyzovali z hľadiska nákladov a prínosov. Štúdia spustila medzi predstaviteľmi samospráv vlnu kritiky za to, že sa uvažovalo aj o alternatívach, že by nová cesta neprechádzala práve cez ich región. Napríklad predstavitelia banskobystrického regiónu sú proti tomu, aby bolo severojužné prepojenie v západnom regióne, lebo tam už cestná sieť vybudovaná je, hoci by to bolo ekonomicky výhodnejšie práve tam.

Štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) na margo štúdie prepojenia severu a juhu Slovenska upozorňujú, že skúma práve región, cez ktorý by malo severojužné prepojenie viesť, takže dosahy diaľnice môžu byť veľmi podobné. „Diaľnica je najvyššia forma cestnej infraštruktúry a nie vždy je automatickým riešením problémov v regiónoch. Tie treba riešiť čo najskôr a bez ohľadu na to, či sú v západnej, v strednej, alebo vo východnej časti,“ informujú s tým, že severojužné prepojenie je v nedohľadne a podľa štúdie zatiaľ nie je preukázaný dopyt po ucelenom koridore z juhu na sever cez stred Slovenska.

Analytik Žúdel z IFP rozumie tomu, že starostovia sa snažia mať diaľnicu práve vo svojom okrese, ale to je z pohľadu štátu veľmi nákladné riešenie. „Cestná infraštruktúra ekonomiku v určitej miere podporuje, ale aktivitu aj presúva na úkor iných okresov. V konečnom dôsledku je tak celkový efekt miernejší, než sa zdá. Obce by často benefitovali už len z budovania obchvatov a opravy mostov, čo by vyšlo oveľa lacnejšie než stavba celej diaľnice,“ dodáva.

https://ekonomika.pravda.sk/krajina/cla ... clanok_box