V meste Senica o ktorom skoro vobec neni na SVK pocut su dneska stavby za 4,5 miliardy Sk.
.. dominuje investicia ceskej firmy Kord v areali Slovenskeho Hodvabu (pozostatok povodnej firmy obsahuje areal a hasicsky zbor, pricom hlavne firmy su tu dcerske firmy Kord a to Slovkord a Kordservice SK, dolezita je este SH Energo s jej paroplynovym cyklom) za 2,6 miliardy Sk, tuto stavbu realizuju miestne stavebne firmy a poddovatelia su aj zo zahranicia, stavbu realizovalo 16 zeriavov a prenasacich typov betonu, dnes je hruba stavba hotova, tato investicia bude znamenat do konca r. 2008 vyse 140 novych pracovnych miest a zvysenie trzieb o 25%
.. nasleduju nove firmy v novom priemyselnom parku (Arcelor, Haironville), nova vystavba stoviek rodinnych domov (IBV Juh, IBV Sever) a konci to vystavbou novych polyfunkcnych domov po celom meste.
Napriek tomu pocet obyvatelov klesa, dlhodobo sa za poslednych 10 rokov znizil o cca. 1000 a najvacsi zamestnavatel Delphi zvazuje zrusit 1/6 vyrobnej prevadzky, aj znizi pocet zamestnancov o 200 na 2050, co vsak neznamena koniec firmy, ale preorientovanie vyroby a skor sa rozmysla o neskorsom rozsireni. Okrem toho su v meste nove investicie ktore do konca roka budu znamenat +261 novych pracovnych miest. V meste je 5,5% nezamestnanost.
Mesto ukoncilo rok 2007 s prebytkom 11 mil. Sk, ale dosiahnute to bolo uverom vo vyske 70 mil. Sk, pozastavenym opravam ciest za 5 mil. Sk (opravene cesty boli len za 8 mil. Sk) a zvysenym predajom pozemkov a budov za 14 mil. Sk. Mesto kvoli neprehladnemu nakladaniu s pozemkami v priemyselnom parku prislo o dotaciu z eurofondov vo vyske 200 mil. Sk a pohladavky ktore mesto malo boli vyse 100 mil. Sk a park nebol dostavany. Stat pomohol na konci roka sumou 49 mil. Sk, ale zaviazal tieto peniaze na vystavbu ciest takze peniaze sa este nepouzili. V sucasnosti dostavia priemyselny park v ktorom ma byt spolu 3500 novych pracovnych miest renomovana ceska firma.
V meste je z dopravneho hladiska cesta I triedy, cesty II triedy a cesty III triedy, zeleznica, zeleznicna stanica, letisko a MHD. Z obchodneho hladiska je tu 1 hypermarket Tesco a 3 supermarkety Lidl, Billa a Jednota. Z financneho hladiska je tu zastupenie vyse 20 bank a poistovni. Z uradneho hladiska je to administrativne centrum celeho Zahoria: policajny okres, vsetky oddelenia PZ SR, prokuratura, sud, urad prace, jednotlive obvodne urady, .. dominantna budova mestskeho uradu za 120 mil. Sk, Mestska policia ma imidzove auto s majakmi a 25 clenov zboru, v meste je 12 kamier po 250 tisic Sk plne otocnych umiestnenych na rohoch budov takze ich mozne poskodenie sa blizi k 0. Zo zdravotneho hladiska je tu poliklinika a 14 lekarni. Z hladiska skolstva su tu 4 ZS, 4 SS, 4 skolky, CVC, 2 materske skolky, jedno zastupenie VS. Z hladiska kultury je tu obrovsky kulturny dom s historickym podpivnicenim, najvacsia kniznica na Zahori, galeria, osvetove centrum.
Zakladne problemy mesta dnes: vysoka prasnost, hlucnost, slaba moznost kulturneho vyzitia, malo pracovnych pozicii v high tech sektore, dopravne problemy.
Zahorie je piesok a piesok je prach. Dalsie ciastocky prachu su z chemickej firmy SH a z dopravy ako aj z novej vystavby po celom meste.
Hlucnost je znacna v centre kvoli doprave a v casti Kolonia, kde zdrojom je PPC SH.
To ostatne suvisi s tym ze mesto komunisti chceli mat ako stred pre mesta Skalica, Senica, Myjava a Malacky a vytvorili super okres. Na tento zburali po meste velku cast povodnych budov a vytvorili urady. V r. 1919 sa tu ohlasil vznik tovarne na umele vlakna. Toto vsetko sposobilo ze mesto sa rozvijalo ako administrativno-priemyselne sidlo Zahoria. Zatazilo sa zivotne prostredie este viac nez bolo potrebne a po rozpadne velkeho okresu kvoli slabej infrastrukture vplyv klesol aj ked urady zostali no zmizol kapital. No a ked krachovali meciarove podniky, nadole isla aj chemicka ktorej dokonca hrozil krach a mesto sa namiesto rozvoja dockalo pocas I mikiho vlady vyse 18% nezamestnanosti. To sa zmenilo ale prichod investora zo zameranim na vyrobu kablovych zvazkov neznamenal zasadny rozvoj do miestneho sportu vedy a vyskumu.
Dnes sa to nastastie meni. Aj ked financna sila mesta mierne zoslabla po zlom roku 2007 tak v meste sa stavia daleko najviac v sirokom okoli a to je len dobre pre dalsi rozvoj.
V meste je svetelna krizovatka a kruhovy objazd. Doprava v meste kolabuje, cesta I triedy ma prekrocenu unosnost ked hranica je 14 tisic aut za 24h a r. 2007 preukazal toto prekrocenie o vyse 20%. Obchvat tolko diskutovany v tomto kute SVK sa tu ale nejde stavat skor ako v r. 2012, oficialny termin je rok 2014 a nepomaha ani lobbing viacerych starostov na trase od Senice po Holic (Skalicu) ktorych prave cestovanie cez Senicu zdrziava. Najvytazenejsia cast je Hurbanova ulica od svetelnej krizovatky nasledujucich 850 metrov po kruhovy objazd pretoze sa na nej nachadzaju: 4 krizovatky s 5 odbockami, z toho 2 supermarkety, nestastne umiestnena autobusova stanica a vyjazd z hasicskej stanice. Okrem toho na tomto useku su mostne objekty 073 a 074 ktorych stav je uz oznaceny stupnom III (nastastie tu nedavno vymenili povrch co malo spomalit nicenie mostov), na tomto kritickom useku je znizena MPR na 40 km/h, napriek tomu sa tu stane kazdy druhy tyzden dopravna nehoda s viac ako 2 ucastnikmi cestnej premavky, viackrat do roka zo smrtelnymi nasledkami. Po tomto jedinom spojovacom useku prejde vyse 18,5 tisic aut za 24h. Usek je siroky pre 3 jazdne pruhy ale zostavaju tu aj nadalej maximalne 2 aby bol zabezpeceny rychly presun zachrannych aut, ktorych sidla su mimo centra a hlavnych zon mesta.
od Dialniciar » 26. Dec 2007 00:09 
.. a to je len od hranic s CR po Trnavu uz 9,5 km obojsmerne v tazkom stadiu vyjazdenych kolaji co robila europska cestna federacia merania po celom slovensku a SSC sa potom zaviazal ze rozmiestni v spolupraci s dopravnou policiou znacky informujuce o vyjazdenych kolajach alebo znacky k inemu nebezpecenstvu.
.. ja som si tiez vsimol ze co do informacii je tento region silno opisany na tomto fore .. a nikomu nebrani tak robit aj v svojich regionoch hoci kludne v PB 