Mesto Bratislava - všetko z dopravy a rozvoja častí mesta

sekcia venovaná cestnej sieti

Moderátor: Moderátori

Odoslaťod Dialniciar » 20. Jún 2006 09:55

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4176

Veľmi dobrý rozhovor s hlavným architektom mesta Bratislava, Štefanom Šlachtom. O Bratislave, jej rozvoji, o inštitúcii Útvar Hlavného Architekta, o tom, že byty by sa mali vrátiť do centra mesta, o zeleni atď. Osobne odporúčam tento článok si prečítať. :lol:

Štefan Šlachta: "Dobré bývanie je tam, kde sa človek dobre cíti".
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

2 veci

Odoslaťod ELZ » 22. Jún 2006 09:08

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4190

V tomto clanku nerozumiem 2 veciam ... ako chcu presmerovat tranzit na Berg a preco ma byt umozneny prejazd iba pre MHD v smere Bajkalska - Vlcie hrdlo (ze vraj z bezpecnostnych dovodov - co aj tam idu nieco opravovat?)
ELZ
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 968
Obrázky: 0
Založený: 13. Máj 2005 07:05

Odoslaťod B; » 22. Jún 2006 09:43

Obrázok používateľa
B;
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 29
Založený: 04. Feb 2005 10:55
Bydlisko: Doma :-) v EU

Odoslaťod Dialniciar » 25. Jún 2006 17:05

Magistrát v lete úplne dokončí rozšírenie nábrežia. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4172

Primátor hl. mesta Bratislava sa obáva metód Smeru. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4188
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 28. Jún 2006 16:57

Rekonštrukcia križovatky Miletičova - Košická pomaly prechádza do druhej etapy. Od pondelka 3. júla začne okrem doterajších obmedzení platiť aj uzávera spojnice Miletičovej ulice s Trenčianskou. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4218

Úprava a rozšírenie križovatky Miletičova - Košická súvisia s otvorením Mosta Apollo. Stavebné práce realizuje Doprastav Bratislava. Hoci podľa počiatočných kalkulácií si mali vyžiadať asi 100 miliónov korún, dnes už investorské Metro Bratislava hovorí o 125 miliónoch. :idea:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 28. Jún 2006 18:11

Rozširovanie cesty pri bratislavskom PKO zmení od pondelka dopravu. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4223

V rámci tejto stavby dôjde k rozšíreniu komunikácie o jeden jazdný pruh, k rekonštrukcii inžinierskych sietí, verejného osvetlenia a trolejového vedenia. Dĺžka úseku je 675 metrov, náklady na stavbu budú 23 miliónov Sk.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 04. Júl 2006 22:36

Národná diaľničná spoločnosť v tomto roku okrem opravy Prístavného mosta zabezpečuje na území Bratislavy aj ďalšie štyri dôležité dopravné stavby. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4263

Európsky Projekt 17, ktorý by mal do Bratislavy, a teda aj na Slovensko, priviesť rýchle vlaky, umožní slovenskej metropole nielen bleskové vlakové spojenie s Európou, ale aj dokončenie mestskej dopravnej štruktúry. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4264
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 08. Júl 2006 23:00

Na Námestí SNP od júla zmenia organizáciu cestnej dopravy. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4268
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Nový územný plán stále nie je ani v hlavnom meste SR

Odoslaťod Dialniciar » 08. Júl 2006 23:05

Územný plán dnes ide do zastupiteľstva. Ochranári napísali poslancom otvorený list, aby plán neschválili. Najprv sa majú zasadiť o jeho skvalitnenie a zohľadniť požiadavky občanov. Nový územný plán budú dnes schvaľovať mestskí poslanci. Dokument tvoria stovky strán textu a desiatky máp v papierovej i digitálnej forme. Majú určiť rozvoj mesta na nasledujúcich 30 rokov - kde sa bude vo veľkom stavať, kde by mala ostať zeleň a kde neporušená súčasná zástavba. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4282

Nový územný plán sa odkladá. Návrh, ktorý malo včera schváliť mestské zastupiteľstvo, primátor Andrej Ďurkovský po dlhej diskusii stiahol z rokovania. Kritiku si vypočul hlavne z opozičného klubu SDKÚ-DS. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4295
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 09. Júl 2006 19:58

Ak sa nemýlim, tak teraz tam prebiehajú nejaké stavebné práce zrejme súvisiace s výstavbou D2 a tunela Sitiny.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Nevedko » 10. Júl 2006 12:26

Dy napísal:Ak sa nemýlim, tak teraz tam prebiehajú nejaké stavebné práce zrejme súvisiace s výstavbou D2 a tunela Sitiny.


Na krizovatke som si vcera ziadne stavebne prace nevsimol.
Obrázok používateľa
Nevedko
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 454
Obrázky: 3
Založený: 21. Jún 2005 08:44

Bolo raz jedno Tehelné pole

Odoslaťod Ludo » 14. Júl 2006 15:18

BOLO RAZ JEDNO TEHELNÉ POLE


V mesačníku SAS Fórum architektúry sa Janko Bahna nedávno obrátil na svojich kolegov s výzvou, aby si zaspomínali na prvé plesy architektov, na dobové zážitky či epizódy, ktoré s týmto podujatím súviseli. Nie je to zlá téma, no keďže je už po plesovej sezóne, lákajú ma skôr aktuálnejšie udalosti, tento raz súvisiace so športom. Zaspomínam si preto radšej na tému dnes už takmer historickú, na bratislavské TEHELNÉ POLE - podľa starých máp Ziegelfeld, nadväzujúci na Kuhheide - Kravský pasienok, neskôr už len Pasienky. Za mojich detských čias to bol východný okraj môjho rodného mesta, ktorý sme vtedy volali Kuchajda. Z veľkej časti to bolo bahnité územie, kde v mlákach žili okrem ropúch a rosničiek vodné blchy a niťovky. Chytenú rosničku som potom doma opatroval v zaváracom pohári s rebríčkom, aby mi predpovedala počasie, tým ďalším som kŕmil akvarijné rybičky. Na Kuchajde cvičili i regrúti, po nejakých tých pätnástich rokoch som sa toho dožil i ja, práve na tomto mieste. A teraz už k veci, presnejšie k spomienkam na architekta a urbanistu KAMILA GROSSA, ktorý koncom, prvej polovice 20. storočia položil základy Tehelného poľa, ako moderného športovo-rekreačného zázemia Bratislavy. Približne bol ročník môjho otca, známy ako búrlivák vnášajúci vzruch aj do stavebnej činnosti v meste. V dôsledku toho mal vo vtedajšej architektonickej obci nielen priateľov, ale i nepriateľov. Počas vojnových rokov bol bratislavským mešťanostom Belo Kováč - katolícky kňaz, ktorý si tiež osvojil koncepciu Tehelného poľa, ako nového športovo-rekreačného centra hlavného mesta. Slovenska. Bol to sen, ktorý sa pomaly, ale iste, napriek ťažkej dobe
menil na skutočnosť. V roku 1940 otvorili futbalový a atletický štadión ŠK Bratislava, ktorý svojimi parametrami a vybavenosťou predstihol starý štadión v Petržalke. A v prvých povojnových rokoch to bol opäť Kamil
Gross, ktorý spolu s architektmi Adámkom a Uhlířom dobudovali na Tehelnom poli moderné letné kúpalisko, zimný štadión, závodnú cyklistickú dráhu a tenisové kurty. Vízia zanieteného architekta a obetavého športového funkcionára sa nakoniec stala realitou. Osud mu však pripravil aj iné životné kapitoly. V päťdesiatych rokoch ho tvrdo zasiahla komunistická perzekúcia. Po návrate z úspešného zájazdu futbalového klubu SlovanUNV Bratislava z Mexika ho zavreli, odsúdili, a až po rokoch rehabilitovali. Vtedy sme sa spoznali - ja ako začínajúci architekt, on ako "starý" veterán. Napriek vekovému rozdielu sme cítili blízkosť duší, bol som pre neho "nádejným Ivankom". Vážil som si ho ako autora smerného územného plánu Bratislavy z povojnových rokov, aj ako spoluzakladateľa PROJEKT-u, vtedy jediného architektonického časopisu na Slovensku. Toľko v stručnosti k prvej kapitole Tehelného poľa. Druhá kapitola sa začína po polstoročí, na počiatku 21. storočia. Opäť sa hovorí o Tehelnom poli, o Petržalke, o športových stavbách, o miliardách a aktuálnych veľkých plánoch. Čítame o tom v novinách, počúvame stanoviská primátora, župana, starostov mestských častí... A tak uvažujem, čo by asi povedal na súčasnosť architekt Kamil Gross. Mám obavy, že by bol z toho všetkého trochu dojatý. Starosta mu jeho vysnívané Tehelné pole rozpredal a sčasti sa chystá búrať i jednotlivé objekty. Primátor zas predáva pozemky na petržalskej strane, pri starom štadióne a starom kúpalisku LIDO s kilometrovým úsekom dunajského nábrežia s lužným lesom, na trhovisku realít vo francúzskom Cannes. Kamil Gross by sa určite počudoval, že takmer polmiliónovej Bratislave už nie sú potrebné ani kúpaliská, ani ihriská, ani parky, slovom, že zdravý vývoj mladej generácie sa dostáva na vedľajšiu koľaj. Ako som ho poznal, asi by nešepkal, ale rovno by skríkol: "To nemôže byť pravda, to je zlý sen". A tak si na záver aj ja dovolím jednu poznámku. Páni radní, nebolo by skutočne potrebné viacej sa pozerať dopredu? Splašená posadnutosť hypermarketmi, rezidenciami milionárov, centrami fiktívnych "parkov" atď., atď., nie je predsa tou najrozumnejšou investičnou politikou. Ako dnes konštatuje i minister zdravotníctva, hrozí nám, že prírodné vodné plochy budú už čoskoro na kúpanie občanov nebezpečné. Preto sú na mieste úvahy, čo urobiť, aby vybudované kúpaliská boli schopné rentabilnej prevádzky počas celého roka. Toto kritérium "zdravého života" sa netýka len bratislavských kúpalísk. Ani také prekrásne architektonické dielo, akým je Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, sa nemôže zakonzervovať ako mŕtva kultúrna pamiatka. Kritérium životaschopnosti sa dotýka každej stavby, teda i spomínaných národných štadiónov, ba či chceme alebo nechceme, aj Národného divadla. Čo sa však nedá nahradiť nijakým spôsobom, je zničené prírodné prostredie, či už sa to týka bratislavského dunajského nábrežia, devínskej Kobyly, úpätí Malých Karpát alebo množstva ďalších vzácnych lokalít. Preto je napríklad nanajvýš diskutabilné, či dobrá architektúra musí byť bezohľadne vytrčená ponad Dunaj a či oknom do budúcnosti nie je skôr úsilie o splynutie s prírodou. Obdivuhodná idea víťazného súťažného návrhu na londýnsku olympiádu 2012 je v tomto smere asi zdravším vývojovým trendom. Poučenia sú však prospešné len ak neprichádzajú po funuse. Faktom je, že zveľadenie Tehelného poľa ako športovo-rekreačného mestského centra bolo definitívne zablokované výstavbou Polus city centra. Obdobná situácia je aj v Petržalke, kde Aupark ohrozuje samu existenciu Sadu Janka Krála. Poslednou doposiaľ nedotknutou lokalitou zostáva LIDO, s priľahlým lužným lesom, ktorý má ideálne predpoklady na vznik CENTRÁLNEHO MESTSKÉHO PARKU. Pri takto využitej vzácnej lokalite je výstavba dvoch športových stánkov priam ideálna. A tak zostáva najmä na poslancoch mestského zastupiteľstva, či na počiatku 21. storočia podporia vznik takéhoto významného mestotvorného komplexu. Treba držať palce, aby sa rozhodli v skutočný prospech hlavného mesta Slovenska. Takzvaných parkov aj s anglickými prímeniami má už Bratislava a Slovensko viac ako dosť.

Ivan Matušík

Fórum architektúry 7-8/2006
Ludo
diskutujúci
 
Príspevky: 156
Založený: 16. Apr 2005 19:20

Problémy a návrhy riešení južného sektora mesta Bratislava

Odoslaťod Ludo » 14. Júl 2006 15:22

Problémy a návrhy riešení južného sektoru mesta Bratislava

Zachovajme prírodnú a neopakovateľnú priestorovú hodnotu.


Bratislavských káuz rôznorodého významu sú stá a stá, do krajnosti frustrujú obyvateľov mesta, a preto sa snažím vytrieďovať priority:

+ Najprv treba zastaviť (spomaliť, obmedziť) rakovinový rozptyl konjukturálnych – ziskových investícií „polyfunkčných“ domov po celom meste, bez ohľadu na funkciu, vhodnosť, mieru a záťaž miesta, celé mesto sa stáva staveniskom. Toto nekoncepčné a nezmyselné „zahusťovanie využíva či likviduje každý voľný priestor, najmä zeleň v meste, enormne zvyšuje zastavanosť, mobilitu obyvateľov, komplikuje dopravné vzťahy. Zakrátko nebude ani kde vyvenčiť psíka. Všetko sa zahusťuje, zástavba sa bezohľadne zvyšuje, pre ľudí vzniká až stresová záťaž z nezvládnutej prehustenosti (Žilinská ul., bývalé kúpele Centrál).

+ Pociťujem nutnosť okamžite otvoriť priechod pracovných diskusií, workshopov, áno, aj s medzinárodnou účasťou a pod egidou magistrátu, či najvyšších štátnych úradov, vrcholových činiteľov. Začať formovať princípy vízie dlhodobého rozvoja hlavného mesta Slovenska.

+ Vytypovať funkčné i priestorové priority rozvoja a v nich koncentrovať investície smerujúce k realizácii výsledných koncepčných zámerov. Začať treba v prvom rade s dopravnými systémami, ktoré katastrofálne zaostali za súčasnými potrebami mesta.
V centrálnej časti mesta sa v súčasnosti realizujú veľké dopravné investície na dobudovanie založeného zlého dopravného systému. Ich výsledkom je ešte väčšia nediferencovaná dopravná koncentrácia v meste, miesto toho, aby sa takéto investície realizovali mimo centrálnej oblasti, aby odviedli dopravu z centrálnych oblastí do priestorov, ktoré umožnia urýchlené smerovanie k výslednému radiálno-okružnému systémovému riešeniu. V prípade automobilovej dopravy v Bratislave k obchvatu po východnom obvode mesta, s prekročením Karpát tunelom a novým mostom pod Slovnaftom (koncepty a návrhy z 90-tych rokov už mohli byť pomaly zrealizované - dnes sú predmetom výhľadu do r. 2030).

+ Opustiť stavebný rozvoj mesta formou sústavného posúvania okraja mesta – periférie a prikročiť k priestorovo i architektonicky výrazne artikulovanému rozvoju – prestavbe a dostavbe jestvujúcich sídiel s minimálnymi nárokmi na záber nových plôch vo všetkých rozvojových smeroch, s diferenciáciou hustoty a výšky zástavby podľa prostredia, nachádzať aj iné priestory pre nekontinuálny rozvoj iných foriem bývania, štandardy, prímestské bývanie, koncentrovaná IBV a podobne.

+ Určiť oblasti, ťažiskové ohniská rozvoja mesta, v ktorých možno systémovo sústreďovať a k vhej synergii doviesť investičnú výstavbu – napríklad Petržalku. V Petržalke zachovať, maximálne chrániť a rozvíjať prírodné podmienky nenahraditeľného pásu zelene (lužné lesy) pozdĺž toku Dunaja a napojiť ho na veľký stredoeurópsky prírodný podunajský útvar, ako súčasť trilaterálneho „river parku“ Nie toho, čo pod farizejsky zneužitým názvom zlikvidoval aj ten skromný (socialistický) PKO, v ktorom denne a po víkendoch trávilo 10 - 15 tisíc ľudí voľné chvíle v oddychu, zábave, kultúre a pohybom. Teraz poslúži na výstavbu pár stoviek exkluzívnych bytov.
V Petržalke treba dôsledne preveriť a modifikovať v duchu súčasných, ale aj dlhodobých potrieb mesta zámery výstavby na využitie tohto priestoru, nepripustiť jeho exploatáciu na podružné a nedôstojné využitie.
Zachovajme túto prírodnú a neopakovateľnú priestorovú hodnotu, uchránenú po tisícročia, ozdravme ju, vráťme je podmienky rozvoja monumentálneho prírodného útvaru v strede mesta, veď kdeže bude Národné športové centrum, kde umiestnime stály cirkus, bratislavský „Práter“ - zábavné centrum, výstaviská, múzeá, galérie „Hyde“ park pre obyvateľov, mítingy, New-yorský centrálny park, masovú a individuálnu rekreáciu, vodné športy – to všetko v zdravom prírodnom prostredí ponúka pravé nábrežie Dunaja.
Toto sú bohom dané podmienky a možnosti, ktoré na rozdiel od iných európskych miest Bratislava má a nesmie ich stratiť. Môže sa práve riešením týchto hodnôt medzi ne sebavedome zaradiť (Belegrad – Zemun).
Nespútavajme ďalej fenomén toku Dunaja, nerobme z neho len plavebný, či odpadový kanál. Je to živel vody a prírody, ktorý bol životodarnou silou po tisícročia. Nerozpredajme ho, nedovoľme ho tiesniť plecháčmi obchodných reťazcov, „polyfunkčných“ domov či administratívy. Bratislava má pre tieto funkcie vhodné iné miesta.

+ Samotné sídlo - Petržalka je klbkom urbanistických problémov a otázok. Na mnohé už dali odpoveď štúdie humanizácie Petržalky, vypracované rôznymi kolektívmi, bohužiaľ bez vyhodnotenia ešte v roku 1991. Z našej štúdie (Ďurkovič – Svetko) nám vyplynulo niekoľko záverov, ktoré pripomeniem len rámcovo. Manko pracovných príležitostí v roku 1991 bolo 49 000 miest, pričom je výhľadová potreba 80 000 miest. Pracovné príležitosti (obchod, služby, administratíva, sklady, čistá výroba, veda a výskum) sme orientovali do priestorového vákua, ktoré vzniklo v minulom systéme v pri hraničnom priestore. Dnes sa tento priestor, dokonale prístupný komunikáciami, železnicou ponúka na reprezentačný komplexný sídelný celok s prepojením na podobný útvar z rakúskej strany (so zohľadnením požiadaviek na 1000-ročnú vodu Dunaja).

+ Opačným smerom, súbežne s tokom Dunaja, v prírodnom prostredí lužných lesov a ramien Dunaja sa ráta so športovo rekreačným využitím celomestského a nadmestského centra, nielen vodných športov – s možnosťou vytvárania ďalších pracovných príležitostí.

+ V tomto priečnom prieniku cez obytnú časť Petržalky možno dobudovať zariadenia štvrťového centra Petržalky (Technopol).
++ Pozdĺž SJ osi sídliska v prírodnom prostredí Chorvátskeho ramena treba formovať sústavu funkčne diferencovaných priestorov vybavenosti obvodových alebo špecializovaných subcentier v prírode, prepojených dnes aktualizovaným systémom MHD – električkou (nie automobilová komunikácia).
++ Jedna trasa (SJ) MHD nie je schopná obslúžiť ani jestvujúcu obytnú zónu bez doplnkovej dopravy a prestupov (znehodnotenie).
++ Odstrániť „babylonskú“ zmäť jazykov a myslenia – prečítate si v novinách:

+ Už začneme stavať železničný tunel pod Dunajom (?)

+ Na Pribinovej postavíme prvú trasu a stanicu metra (?!)

+ Prechod električky po starom moste (rekonštrukcia)

+ MHD Petržalka – električke rozchod 1000 mm (?!)

+ Čo s električkou na Štúrovej (?!) a iné.

Takto by sa dalo písať ešte veľa, je veru o čom. A to som sa dotkol iba niektorých problémov južného sektoru mesta, ale sú ešte tri a každý so svojimi problémami.

Štefan Svetko

Fórum architektúry 7-8/2006
Ludo
diskutujúci
 
Príspevky: 156
Založený: 16. Apr 2005 19:20

Otvorený list poslancom MsZ

Odoslaťod Ludo » 14. Júl 2006 15:24

Otvorený list poslancom MsZ


Voľné združenie bratislavských občianskych a ochranárskych organizácií poslalo 21. júna 2005 Otvorený list poslancom MsZ k návrhu zadania Územného plánu zóny Celomestské centrum – Petržalka:
Zóna Celomestské centrum – Petržalka je jednou z kľúčových zón celomestského významu. Obraciame sa preto na Vás v mene tej časti verejnosti, ktorá je nespokojná s prístupom mesta Bratislavy k svojej zeleni a celkovo k svojmu prostrediu. Ako jasne ukazuje narastajúci počet verejných vystúpení občanov (či už v médiách, pri organizovaní miestnych občianskych iniciatív alebo napríklad na verejných diskusiách s pracovníkmi magistrátu, ktoré pripravujú naše organizácie), ide o veľkú časť bratislavskej verejnosti. Dvanásť občianskych organizácií dalo k návrhu zadania zásadné pripomienky počas jeho verejného pripomienkovania. Magistrát však z týchto pripomienok nič neakceptoval, okrem nutnosti dodržiavať zákon o ochrane prírody a krajiny, čo považujeme za samozrejmosť. V mene bratislavskej verejnosti, nielen súčasnej, ale aj v mene ďalších generácií Bratislavčanov Vás preto chceme požiadať, aby ste schválili také zadanie územného plánu zóny, ktoré z tejto kľúčovej časti mesta na petržalskej strane vytvorí zónu zelene a oddychu.
Množstvo nespokojných občanov čoraz častejšie poukazuje na nedostatok zelene v Bratislave, jej zlý zdravotný stav spôsobený slabou starostlivosťou kompetentných organizácií a nutnosť zlepšiť tento stav. Pritom všetkým, teda širokej verejnosti, pracovníkom samosprávy aj Vám ako voleným zástupcom a zástupkyniam občanov je dobre známa nezastupiteľná úloha zelene v mestskom prostredí: zeleň pohlcuje prach, dodáva kyslík do ovzdušia, udržiava vlhkosť, poskytuje tieň pred slnečnou páľavou, tlmí hluk, uvoľňuje stres, poskytuje duševný oddych a väčšinou aj príležitosť k fyzickému pohybu... To všetko sú životne dôležité funkcie zelene predovšetkým pre obyvateľov veľkomiest, podliehajúcich mnohým stresujúcim civilizačným vplyvom.
Všetky tieto funkcie by mohla plniť práve zóna celomestského centra v Petržalke, a to v špičkovej kvalite. Toto územie má všetky potrebné predpoklady pre zvyšovanie kvality života v Bratislave. Môže poskytnúť jej obyvateľom dôležité možnosti oddychu, relaxácie a upevňovania zdravia, fyzickej a psychickej rovnováhy, a tak vyvážiť ich náročné ekonomické a sociálne aktivity. V súlade s týmto prístupom by napríklad bolo aj zachovanie dnešných vodáckych lodeníc, o ktoré Vás touto cestou taktiež žiadame.
Žiaľ, súčasný návrh zadania je v príkrom rozpore s naším návrhom. Výrazne redukuje zeleň a celkový prírodný charakter územia a nahrádza ho zástavbou, čím podstatne zníži kvalitu života obyvateľov Bratislavy. Stačí si porovnať túto tendenciu s príkladom mnohých európskych i svetových veľkomiest, medzi ktoré má Bratislava ambíciu rovnocenne sa zaradiť. Metropoly, ako napr. Londýn, Paríž, Viedeň či New York už stáročia udržiavajú a kultivujú veľké plochy oddychovej verejnej zelene priamo vo svojich centrách, osobitne v pririečnych zónach. Bratislava sa však vydala presne opačným smerom. Hodnotnú zeleň v areáli PKO už vyrúbal investor hustej zástavby nábrežia, zóna Pribinova bude takisto intenzívne urbanizovaná a takmer denne miznú ďalšie desiatky stromov a celé plochy zelene. Jedinými väčšími parkami v meste sú len Horský park a Sad Janka Kráľa – aj tento cenný historický park však čoraz viac okliešťujú dopravná infraštruktúra či výstavba nákupného centra, sedempodlažnej garáže a ďalších budov v jeho tesnom susedstve.
Žiadame preto nie redukovať, ale posilniť celomestské funkcie verejnej zelene a oddychu a rekreácie na pravom brehu Dunaja, t.j. zmeniť prevládajúcu funkciu zo súčasnej občianskej vybavenosti na zeleň – (prírodný) park. Namiesto navrhovanej urbanizácie tohto územia navrhujeme využiť existujúce plochy zelene na vytvorenie nového centrálneho mestského parku v území medzi Dunajom, Prístavným mostom a Einsteinovou ulicou, so zachovaním súčasnej zelenej plochy a stromov medzi Einsteinovou, Krasovského a Starým mostom (osobitne vzrastlých stromov topoľa bieleho). Tento park by bol prepojený do jedného funkčného celku so Sadom Janka Kráľa a s územím európskeho významu Bratislavské luhy, ktorého časť sa nachádza v susedstve. Výrazne by sa tým zlepšila aj ekologická hodnota Sadu Janka Kráľa a ekologická stabilita celého pravého brehu Dunaja.
Osobitne zdôrazňujeme medzinárodný význam pridunajského biokoridoru a kostry ekologickej stability v tomto území, ako aj náš medzinárodný záväzok, teda povinnosť chrániť prírodný charakter tohto územia aj z tohto dôvodu. Upozorňujeme Vás zároveň aj na príslušnú časť návrhu územného plánu: “Územie BLP a chránené lokality prírody, lokality verejnej zelene v urbanizovanom prostredí, predovšetkým tie, ktoré majú potenciál byť kostrou ekologickej stability územia, sú rešpektované ako stabilizované prírodné prostredie s nerozširovaním lokalít zástavby”. Z dokumentu jasne vyplýva, že prinajmenšom v inundačnom území sa nemá nič nové stavať, práve kvôli jeho funkcii nadregionálneho biokoridoru. Magistrát v tomto nerešpektoval nielen návrh územného plánu, ale ani pripomienky Krajského úradu životného prostredia, Obvodného úradu životného prostredia a Štátnej ochrany prírody - RSOPK neumiestňovať v inundačnom území žiadne stavby. Magistrát túto pripomienku vyhodnotil slovami: „Berie sa na vedomie, objekty v inundačnom pásme toku Dunaja navrhovať tak, aby neboli prekážkou v plnení funkcie biokoridoru“...! Takýmto vyhodnotením magistrát sám deklasuje vlastnú prácu z hľadiska odbornosti svojich pracovníkov aj ich komunikačných schopností.
Zámer rešpektovať územie ako stabilizované prírodné prostredie a nerozširovať zástavbu žiadame nielen naprázdno deklarovať, ale aj skutočne realizovať. Docielilo by sa tak súbežné zabezpečenie troch nenahraditeľných funkcií priamo v strede mesta: ekologicko-environmentálnej, oddychovo-rekreačnej a krajinársko-esteticko-psychohygienickej.
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, máte jedinečnú a doslova historickú príležitosť prispieť k tomu, aby naša Bratislava ostala zelenou krásavicou na Dunaji. Zabráňte, prosím, tomu, aby sa z nej stalo odľudštené betónovo-sklenené monštrum na Dunaji.



Za Voľné združenie bratislavských občianskych a ochranárskych organizácií:
Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Tomáš Kušík, Ľubica Trubíniová
Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, Katarína Šimončičová
Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR, Mikuláš Huba
Centrum komunitného organizovania, Leo Singer
Iniciatíva Naše mesto, Ľuboš Hajdin
Združenie občanov lokality Fialkové údolie, Viera Kostelníková
Za Matku Zem Bratislava, Pavol Široký
S podporou:
Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku, Rastislav Rybanič
Klub stráže prírody, Ján Dobšovič
Iniciatíva Obnovme Podhradie!, Matej Vagač
Základná organizácia SZOPK č. 6, Karol Fröhlich,
Lesoochranárske zoskupenie VLK Malé Karpaty, Lukáš Lauda.
Ludo
diskutujúci
 
Príspevky: 156
Založený: 16. Apr 2005 19:20

Zachráňme pravobrežie Dunaja

Odoslaťod Ludo » 14. Júl 2006 15:26

Zachráňme pravobrežie Dunaja


Ak by sa Bratislava mala uberať cestou kvalitatívneho rozvoja, a nie bezkoncepčného rastu, potom rozvojové zámery vo všetkých navrhovaných rozvojových lokalitách, uvedených v návrhu nového Územného plánu Bratislavy (ÚPN), by sa mali prehodnotiť a zásadne zredukovať. V navrhovanej podobe totiž ohrozujú biologické a kultúrne hodnoty prírody a krajiny (biocentrá a biokoridory, ostrovy zelene, prieluky a podobne), siluetu mesta, zóny pokoja, rekreačný potenciál a súvislosť prírodných masívov.

V tomto záujme treba zachovať jestvujúcu pridunajskú zeleň v plnom rozsahu a rozšíriť ju aj na momentálne devastované, odlesnené plochy na pravom brehu Dunaja. Jeho pravobrežie by malo v budúcnosti slúžiť ako poloprírodný až prírodný park viac-menej súvislého charakteru od Pečenského lesa až po Čuňovo, čím by sa jednak v centre Bratislavy v spolupôsobení Dunaja a zelene vytvoril prírodno-oddychový predel kľúčového ekologického, estetického a rekreačného charakteru s medzinárodným významom, jednak by sa tým aspoň čiastočne nahradil katastrofálny úbytok zelene, ktorý Bratislavu v ostatných troch desaťročiach postihol.

Zámer ÚPN, týkajúci sa masívnej výstavby a s ňu spojeného odprírodnenia pravého brehu Dunaja, či už výstavbou administratívno-obytných komplexov, alebo umelých športovo-rekreačných zariadení, by v prípade svojej realizácie Bratislavu natrvalo zbavil šance, mať vo svojom strede súvislý pás zelene a zároveň by to bol „úder pod pás“ medzinárodným snahám vytvoriť z Dunaja a pridunajskej krajiny chrbtovú kosť celoeurópskej kostry ekologickej stability.
Rozhoduje sa o tom práve v týchto dňoch. Zajtra môže byť neskoro.

Mikuláš Huba

Fórum architektúry 7-8/2006
Ludo
diskutujúci
 
Príspevky: 156
Založený: 16. Apr 2005 19:20

K návrhu zóny celomestské centrum Petržalka

Odoslaťod Ludo » 14. Júl 2006 15:27

K návrhu zóny celomestské centrum Petržalka


Bratislavský magistrát pripravuje ďalší neuvážený rozpredaj pozemkov dunajského nábrežia na petržalskej strane, zahŕňajúcich bývalé rekreačné zázemie Bratislavy Lido a priliehajúce lužné lesy. V týchto súvislostiach sa nastoľuje základná otázka, či sa mesto má budovať pre jeho obyvateľov, alebo pre priekupníkov parciel a budov.
Verejné priestranstvá celomestského a nadmestského významu sú postupne cieľavedome likvidované a na ich mieste sa vytvárajú uzatvorené kondomíniá pre vyvolených. Odstrašujúcim príkladom je stále sa rozpínajúci Aupark. ktorý odsúdil Sad Janka Kráľa na smrť.
Na začiatku 21. storočia potrebuje hlavné mesto Slovenska založiť, využívať a udržovať centrálny mestský park, a nie v poradí už dvadsiate prvé celomestské centrum. Dunajské nábrežie zvané Lido je poslednou príležitosťou, pre takýto zámer má ideálne prírodné predpoklady. Preto treba zavrhnúť budovanie ďalšieho sídliska pripravovaného pre celebrity.
Rozumne riadené mestá Európy i sveta, rešpektujúce pri svojom zveľaďovaní skutočnú hierarchiu hodnôt, mali by Bratislave slúžiť za vzor. V tomto smere mali by súčasní reprezentanti mesta nadväzovať na svojich osvietených predchodcov, akým bol napríklad Justy.
Predpokladaná koncepcia zástavby dunajského nábrežia v lokalite Lido je po likvidácii Karloveskej zátoky a areálu PKO ďalším bezohľadným počinom, ktorý by v mestskom zastupiteľstve nemal dostať
zelenú.

IVAN MATUŠÍK

Fórum architektúry 7-8/2006
Ludo
diskutujúci
 
Príspevky: 156
Založený: 16. Apr 2005 19:20

Reakcia na Ludove príspevky

Odoslaťod Dialniciar » 14. Júl 2006 15:53

Ludo napísal:Zajtra môže byť neskoro.


Teraz budú architekti písať o tom, že už je neskoro a podobne.

Neskoro bolo už vtedy, keď sa začalo stavať sídlisko Petržalka a ďalšie veľké sídliská po celej SR, vrátane napr. Žiliny. Vtedy boli plány pre veľké pešie zóny, veľké sídliská, veľké priestranstvá pre zeleň, veľké priemyselné centrá a naozaj v strede mesta bolo centrum, najlepšie preťaté významnou cestou či železnicou.

Vtedy sa práveže vôbec nemyslelo na ľudí, takže títo architekti nemajú právo teraž čokoľvek kritizovať, to len taká všeobecná poznámka.

New York - ano, má veľké parky, ale nie všade - nie každé sídlisko má park, ... a práveže toto mesto, v ktorom býva viac ľudí ako v celej SR má obrovské dopravné problémy a obrovský problémy so ŽP - odpady, zeleň, čistota mesta. A na vine sú hlavne architekti, lebo vôbec nepremýšľali.

Naozaj ekologické mestá sú mestá v Rakúsku, Švajčiarsku a na severe Európy, ďalej pokračuje Japonsko, Kanada, Austrália. Ale určite nie New York.

BA je malé mesto a napriek tomu má prakticky v samotnom meste veľké priemyselné objekty. Doprava ide priamo cez mesto, kolabuje MHD. Je tu jedno z najväčších sídlisk v Európe a najväčšie sídlisko v strednej Európe. Toto sa nerealizovalo od roku 1993. Takže to, čo dnes je potrebné riešiť, tak to je riešiť tieto hlavné problémy - ekologizovať na maximum výrobu vo firmách, postaviť D4 a metro, postaviť ďalší most cez Dunaj.

Potom je možné napr. zbúrať 2-3 staré domy a postaviť tam park ako to teraz robia v Berlíne a ďalších nemeckých mestách. :idea:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 16. Júl 2006 12:22

Boj o budúcnosť Bratislavy. Hlavné mesto už tridsať rokov nedostalo nový plán rozvoja. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4324

Celkom dobrý a jasný popis problému.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 16. Júl 2006 12:33

Mesto chce úver, poslanci boli proti. Zadlženosť mesta je 5,6 miliardy, spláca dva úvery, z ktorých opravilo cesty i pamiatky. Kritici tvrdia, že žije nad pomery. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4327

Navrhovaný úver vo výške 64 miliónov eur, teda približne 2,56 miliardy korún malo ísť na splatenie predchádzajúceho úveru od Istrobanky vo výške 2,5 miliardy korún.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 16. Júl 2006 12:38

Dopravný zmätok pokračuje (BA). :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4333

Solarisy majú poruchy a nedostatky. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4337

Západ Je bez električiek divoký (BA). :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4336

Most nad Magurskou bude zatiaľ nevyužitý. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4342

Z mosta Apollo na Bosákovu znova odbočíte. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4345
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 16. Júl 2006 13:32

Nevedko napísal:
Dy napísal:Ak sa nemýlim, tak teraz tam prebiehajú nejaké stavebné práce zrejme súvisiace s výstavbou D2 a tunela Sitiny.


Na krizovatke som si vcera ziadne stavebne prace nevsimol.


Tak potom sa pomýlil, ... :oops:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 03. Aug 2006 18:53

http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=2834112


Svetelná križovatka pri Riviére odvčera funguje

Odvčera môžu vodiči využívať vynovenú križovatku Karloveská – Devínska. Zápchy na nábreží by sa mali zmenšiť po tom, čo dokončia rozšírenie vozovky pri PKO.

FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Nebezpečná križovatka Karloveská – Devínska, ktorá bola takmer rok rozkopaná, odvčera funguje. Mesto tu dalo namontovať semafory a zmenila sa stavba križovatky.

Už počas včerajška sa doprava na križovatke, ktorá je dôležitým dopravným uzlom, výrazne spomalila a na semoforoch sa tvorili čakacie rady. Situáciu sledovala obďaleč polícia.

Pred rekonštru kc iou išlo o problematickú križovatku – denne sa tu dostávali do kolízie autá stojace v zápche a električky. S tretávali sa tu zápchy áut z Devína, Dlhých dielov, Karlovej Vsi a Dúbravky.

Podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej sa výstavba skončila v predstihu, oproti niektorým ďalš í m investičným akciám mesta, ktorých termín ukončenia sa posúval – napríklad rekonštru kci a Obchodnej ulice či areálu Partizánsk ej lúky. Mesto dalo na výstavbu vyše 40 miliónov korún.

„Stavať sa začalo vlani v októbri. D o začiatku zimy sa rozšír ila Karlovesk á v úseku od Molecovej po Devínsku cestu pre samostatný pruh pre autobusy MHD,“ povedala Chudinová.

Projekt bolo treba zmeniť na žiadosť dopravného podniku, lebo sa tu budú otáčať duobusy. V križovatke vznikli dve nové autobusové zastávky na Devínskej, vyčkávací a odbočovací pruh pre d uobusy na odbočenie vľavo do Karloveskej.

Pribudlo sedem parkovacích miest pred Tatra bankou a nový priechod pre peších cez Karloveskú ulicu.

V ymenených bolo 2200 metrov cestného povrchu. Pribudl i semafory s preferenciou električiek , ktor é umož nia bezpečné odbočenie a výjazd z Devína cez električkovú trať.


(lin)

[3. 8. 2006]
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 04. Aug 2006 10:01

Dy napísal:
Nevedko napísal:
Dy napísal:Ak sa nemýlim, tak teraz tam prebiehajú nejaké stavebné práce zrejme súvisiace s výstavbou D2 a tunela Sitiny.


Na krizovatke som si vcera ziadne stavebne prace nevsimol.


Tak potom sa pomýlil, ... :oops:


Tak predsa sa bude čosi robiť :P

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4439
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 04. Aug 2006 10:25

Obchodnú ulicu otvoria v pondelok

Električky ani po otvorení ešte nebudú jazdiť ako obvykle. Môže za to rozkopávka pri Blumentáli, spojená so stavbou na Fazuľovej uliciPo Obchodnej ulici začnú v pondelok jazdiť električky, ale zatiaľ len linka 13. Ukončí sa aj rozsiahla rekonštrukcia trate i povrchov až po Kapucínsku, ktorá trvala so zimnou prestávkou takmer rok.

"V pondelok bude určite sprístupnený aj chodník na jednej strane, ale do 13. augusta by malo byť hotové všetko," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. Na vynovenej ulici budú nielen nové povrchy chodníkov, ale aj prístrešky hromadnej dopravy, osvetlenie a lavičky. Trolejové vedenie už nebude zavesené na budovách, ale na hliníkových stĺpoch.

Električková doprava sa však ešte nevráti do normálu. Tento týždeň vznikla nová rozkopávka pred kostolom Blumentál. Električky číslo 5 a 11 už chodia po obchádzkovej trase cez Vazovovu a Krížnu ulicu

a ostane to tak aj po otvorení Obchodnej. "Bude sa tu robiť prípojka na inžinierske siete pre stavbu na Fazuľovej ulici," povedala Chudinová.

Dopravný podnik podľa nej využil príležitosť a opraví tu ďalšiu časť električkovej trate. Práce pred Blumentálom prebiehali už vlani pred začatím rekonštrukcie na Obchodnej. Trať sa opravuje aj v Dúbravke, takže električky premávajú len po Karlovu Ves. Takto sa postupne vynovuje električková trať v meste, ktorá bola v nevyhovujúcom stave.

Obchodná mala byť dokončená 30. júna, keď sa ukončila rekonštrukcia Hurbanovho a Župného námestia. Termín dokončenia prác sa posúval a firmu každý deň zdržania mal stáť stotisíc korún penále.

Ako to zvyčajne býva pri veľkých opravách v meste, posun stavebníci zdôvodnili neporiadkom v inžinierskych sieťach. Tie sa často nezhodujú s mapami a treba opakovane kopať. Bolo údajne treba opraviť aj poškodené plynové potrubia. Predtým sa zasa počas prác našiel na Obchodnej azbest, ktorý nebol odstránený v súlade s bezpečnostnými pravidlami.

Hurbanovo a Župné námestie sú hotové okrem časti, kde sa našla stredoveká studňa. Tu chce mesto vytvoriť oddychovú zónu a studňu

s osvetlením sprístupniť ako súčasť tejto zóny. Celý povrch je vydláždený, má tu vyrásť aj jabloňový sad.

Jedna z najrozsiahlejších rekonštrukcií v posledných rokoch vyskúšala trpezlivosť peších, motoristov i obchodníkov. Po otvorení Hurbanovho námestia sa zmenil dopravný režim aj na Námestí SNP - magistrát tu vylúčil tranzitnú dopravu, takže autá sa musia otáčať a nemôžu pokračovať ako predtým na Štúrovu.

Rekonštrukcia Obchodnej vrátane prác, ktoré sa uskutočnili minulý rok, stála 200 miliónov korún, ďalších 125 miliónov vyčlenil magistrát na rekonštrukciu Kapucínskej ulice, Hurbanovho a Župného námestia.

(lin, japa)

Ako pôjdu električky Á Linka č. 13 bude premávať z Hlavnej stanice cez Obchodnú, Námestie SNP a Jesenského na Námestie Ľ. Štúra. Naspäť cez Šafárikovo nám., Námestie SNP a Obchodnú ulicu na Hlavnú stanicu.

Á Linka č. 1 už teraz premáva z Karlovej Vsi cez Šafárikovo nám. (v opačnom smere cez Jesenského), Špitálsku, Trnavské mýto a Vajnorskú k železničnej stanici Nové Mesto a späť.

Á Linka č. 2 chodí zo Zlatých pieskov cez Trnavské mýto, Vazovovu a Račianske mýto k ŽST Vinohrady a rovnakou trasou naspäť.

Á Linky č. 5 a 9 premávajú v centre mesta obojsmerne po trase tunel, Kapucínska, Námestie SNP, Špitálska, Krížna ul.

Á Linka č. 8 ide z Ružinova cez Trnavské mýto, Vazovovu, Račianske mýto, ŽST Vinohrady do Rače a rovnakou trasou naspäť. Na Račianskej trase nahrádza linku č. 3.

Á Linka č. 11 je odklonená cez Vazovovu a Krížnu ulicu.

Počas opravy trate v Dúbravke premávajú linky č. 1, 5, 12 len po Karlovu Ves. Náhradnú dopravu v úseku s vylúčenou električkovou dopravou zabezpečujú autobusy X12. (sita)

[4. 8. 2006 0:00:03]

Zdroj: SME, http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=2835715
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Odoslaťod Dialniciar » 08. Aug 2006 22:28

Bratislava ako samostatný kraj. Primátor chce odčleniť hlavné mesto a znížiť počet poslancov. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4470
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

PredchádzajúcaĎalšia

Naspäť na Cestná sieť

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 20 hostí.