Cesty II. a III. triedy v SR, informácie z VÚC

[Dialniciar]

V Košickom kraji chcú rekonštruovať 82 kilometrov ciest

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=9218

[Dialniciar]

Košický kraj investuje do r. 2009 do obnovy ciest II. a III. triedy 1,8 miliardy korún

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=9323

V roku 2007 bolo celkovo obnovených 144,67 km ciest a mostný objekt v Slanci zo zdrojov EIB a PPP a 5,85 km z rozpočtu správy ciest. Od roku 2006 bolo vďaka investíciám do dopravnej infraštruktúry zrenovovaných 212 km ciest, čo znamená, že z 1 953 km vo vlastníctve KSK je k dnešnému dňu 21,6 % povrchov vozoviek vo „veľmi dobrom stave“.

[sergej]

Žilinský samosprávny kraj zverejnil predbežné oznámenie tendrov na nákup vozidiel na údržbu cestných komunikácií v jeho správe.

Predmet zákazky:
1. Univerzálne nákladné motorové vozidlá na cestnú údržbu - 15 ks (10 ks - pohon 4x4, 5 ks - pohon 6x6)
2. Nadstavby na motorové vozidlá - 29 ks.
3. Snehové radlice - 15 ks.

1. Dodávka samohybných pracovných strojov - rýpadlo - nakladač (5 ks).

Stroje sú určené pre: Správa ciest ŽSK - Závod Horné Považie, Závod Kysuce, Závod Liptov, Závod Orava, Závod Turiec.

[FANUSIK]

Myslim ze Zilinsky kraj je na tom ovela lepsie ako TRENCIANSKY....kraj....Nie je to len povrchom vozoviek , ale aj upravou aj zjazdnostou ciest cez zimne obdobie...Viem to porovnat ,lebo byvam na hranici krajov....A ked vidim tie stare liazky-sypace...co maju uz 20rokov....hm...

[Dialniciar]

Myslim ze Zilinsky kraj je na tom ovela lepsie ako TRENCIANSKY....kraj....Nie je to len povrchom vozoviek , ale aj upravou aj zjazdnostou ciest cez zimne obdobie...Viem to porovnat ,lebo byvam na hranici krajov....A ked vidim tie stare liazky-sypace...co maju uz 20rokov....hm...

Orava patrí k regiónom, ktorý je v posledných miestach, čo sa týka techniky. Stroje pod 15 rokov tam prakticky nie sú, ale Oravci posýpajú od rána do večera, tam sa ozaj málokedy stane nehoda, že by cesta nebola posypaná, podobne Kysuce a Liptov.

TN aj ZA kraj zverili údržbu do súkromných rúk, ale ZA kraj investoval do techniky od r. 2005 do r. 2007 cez 150 mil. SKK, TN kraj do 45 mil. SKK a to sa prejaví. Nehovoriac o investíciách do povrchov ciest, kde ZA investovala od r. 2005 do r. 2007 na súvislé opravy 1,4 mld. SKK a TN kraj 0,4 mld. SKK. A ZA kraj aj ide od r. 2008 do konca r. 2009 opraviť cesty za ďalších 600 mil. SKK a nakúpiť techniku za 200 mil. SKK. TN kraj zaspal - rieši ozaj hlavne novú budovu, nové autá, miesto polohy nového sídla kraja, ja som to mal tiež možnosť vidieť a porovnávať.

TN kraj sa nechce moc zadlžovať, kedykoľvek si môže vziať úver od EIB vo výške 1,5 mld. SKK a dať 1 mld. SKK na opravy ciest II. a III. triedy. Spravili to mnohé kraje v rôznych výškach: BA, TT, NR, ZA, PO a KE. Meškajú len TN a BB. Mnohé kraje na to išli aj cez PPP: BA, ZA, PO a KE. Mnohé na to išli aj cez úver od EIB aj cez súkromný úver: BA, TT, ZA, PO a KE.

Ten stav stále nie je dobrý. Kým bude cez 20% povrchov nevyhovujúcich, tak stav nie je dobrý. Ale už nie je stav ako v r. 2004, že vyše 40% ciest II. triedy a 60% ciest III. triedy nevyhovovalo. A dosiahlo sa to iba vďaka obrovským investíciám, ktoré ešte prebiehajú.

1. krok: PO, KE a ZA kraj ohlásili opravy ciest cez PPP. PO a KE po 500 mil. SKK, ZA za 880 mil. SKK. Stavebným firmám kraje budú splácať cesty+infláciu+nejakú sumu naviac (ale do 6%) ešte 10-12-15 rokov. BA kraj vtedy investoval 500 mil. SKK z vlastného rozpočtu.

2. krok: PO a KE kraj si vzali vyše 1 mld. SKK z EIB a 80-90% dali na cesty a strediská údržby. Niektoré tranže sa budú čerpať ešte v r. 2008. PO aj KE kraj si ale už podpísali zmluvy o úveroch aj k rokom 2008-2009, od EIB aj od súkromných bánk znovu po vyše 1 mld. SKK a z nich 40-50% chcú dať do ciest.

3. krok: TT kraj ohlásil od r. 2007 do r. 2009 masívne investície do ciest. Úver zo súkromnej banky 1,5 mld. SKK, z ktorého 66% ide do ciest, eurofondy 200 mil. SKK a z vlastného rozpočtu 50 mil. SKK do ciest a z vlast. rozpočtu 150 mil. SKK do stredísk údržby. V r. 2008 prebehne väčšina prác.

4. krok: ZA a NR kraj podpísali zmluvy k čerpaniu financií od EIB, NR kraj vyše 1 mld. SKK dá na cesty, ZA kraj 500 mil. SKK.

5. krok: BA kraj chce dať z eurofondov aj EIB na cesty do r. 2010 vyše 1 mld. SKK.

Takže pozadu značne zostávajú kraje TN a BB. BB kraj dokázal z úverov dať 200 mil. SKK na stediská údržby a z menšieho úveru chce dať 400 mil. SKK na cesty. TN kraj investoval tiež oveľa menej.

Z vlastných rozpočtov by kraje opravili cesty v zlom stave o 13 rokov (TT kraj) alebo až o 25 rokov (PO kraj). A samozrejme, dovtedy by druhá polovica ciest na tom bola tiež zle.

Takto sa podarilo dosiahnuť stav, že v PO, KE a ZA kraji je min. 70% ciest vo výbornom, dobrom alebo vyhovujúcom stave. A čo je dobré, masívne investície v každom tomto kraji pokračujú. V BA kraji je na tom OK asi 65% ciest, ostatné sa majú šancu značne zlepšiť, je to však údaj bez BA ciest II. a III. triedy. TT kraj má dnes 35% ciest v zlom stave, asi 30% sa kompletne do konca r. 2009 opraví. V NR kraji sa do konca r. 2010 tiež dosiahne stav, že 70% ciest bude na tom dobre.

V BB kraji je naopak, 56% ciest na tom zle. TN kraj má 58-61% ciest v dobrom stave, ale ostatné úseky potrebujú nutnú opravu. Bez miliárd v oboch krajoch sa stav nikdy nezlepší.

Čo sa týka techniky, v najlepšom stave je v BA a TT kraji. Pomocou masívnych investícií sa stav zlepšil zásadne v PO kraji. Kraje BB, NR, TN, ZA a KE sú na tom zle z oboch stránok - málo techniky, stará technika, málo pracovníkov. Pritom však aj v BA, TT a PO kraji sú problémy, aj tu sú staré Liazky 15-20 rokov, ...

TT kraj dokázal postaviť aj nové stredisko v meste Galanta. A plánuje postaviť ďalšie a to na I/51 s pomocou štátu pri horskom prechode Biela Hora. TT kraj aj nakúpil pre každé stredisko nový Mercedes. Aj sa obnovili strechy budov, kúpili počítače a niekde aj nové autá pre riaditeľov stredísk. Zrovna TT kraj má ale najstaršie Avie. Ale takých problémov je priveľa, snáď sa stav do konca r. 2010 zlepší aj po tejto stránke.

Jeden sypač, s podvozkom, náhon na 4-6 kolies, s radlicou, rozmetacím systémom a základnou cestárskou výbavou stojí min. 8 mil. SKK. Lepší kus 11-12 mil. SKK. Za hodinu prejde 50-80 km. Do 3h by mali stroje prejsť všetky úseky. A samozrejme - obojsmerne. Na stredisku teda musíte mať viac strojov. Tie ale naraz nedokážete naložiť - potrebujete teda min. 2x nakladač, alebo po jednom na každom dopĺňacom stredisku (väčšie, menšie, len stredisko posyp. mater.). Taký nakladač, to sú ďalšie milióny. Potrebujete aj traktor - na odhrn snehu v mestách, obciach. Na traktor dáte kosačku. Potrebujete multifunkčné vozidlo na čistenie ciest, zber odpadkov, kosenie trávy, umývanie stĺpikov s odrazkami. Potrebujete menšie nákl. auto na rozvoz dopr. značiek, na rozvoz kúskov zvodidiel atď.

Slovenské strediská údržby ciest dávajú 90% na bežné výdavky. Niekde je to až 94%. Jeden sypač dokáže za hodinu posypu dať soľ/iný materiál v hodnote 3-5.000 SKK. A k tomu nafta. Celkovo mzdy. Obsluha telekomunikačných sietí. Údržba strojov, chod budov (energie). TT kraj dáva na údržbu ciest 75-80 mil. SKK. V tom nie sú kapitálové investície. A stačí to len tak tak. Ak by bola tuhá zima, v roku sa musí doviezť ďalší materiál na posyp, dokupovať naftu a stálo by to cez 100 mil. SKK. Sú kraje, kde to je viac ako 200 mil. SKK.

A ešte napr. niekedy treba aj frézu. Na Slovensku sú stroje staré aj 30 a viac rokov. TT kraj disponuje 20-32 ročnými kúskami, ktoré ešte niekedy chodia aj vypomáhať na severné Slovensko.

Stroje, ktoré majú viac ako 20 rokov (frézy, liazky) spotrebúvajú oveľa viac nafty, ako nové stroje (asi o 15-30%). Teda aj nová technika, oni sa tie náklady vrátia. Ale niekde na to treba vziať ...

[sergej]

Diaľničiar, veľmi pekné zhrnutie. Ešte k tej technike, nespomínal si faktor bezpečnosti. Aj pre samostného vodiča sypača aj účastníkov cestnej premávky. Už som to tu niekde raz písal, keď na severe nastane kalamita, viditeľnosť pár metrov a cestári sú nútení vytiahnuť väčšinu resp. všetku svoju techniku, viac ako na sneh, ľad a záveje si treba dávať pozor na to, kedy sa kde objaví nejaký sypač. Sú neuveriteľne zle osvetlené, ak tým chlapom vpredu poriadne svietia aspoň 2 svetlá, sú radi. A keď im fungujú, väčšinou oslepujú oproti idúcich vodičov... Nehovoriac o nejakom majáku, málokedy bliká viac ako jeden, osvetlenie zozadu ja kapitola sama o sebe. Dobre vieme aké "večné svetielka" sa montovali za komančov na Liazky. Nejaké svetielka, ktoré zvýrazňujú obrys vozidla neexistujú, niečo na radlici už vôbec nie.
Nové stroje vidno už zďaleka aj pri snehovej búrke, hneď človek vie čo sa oproti nemu rúti, Liazku zaregistruje až keď prechádza okolo. A to už môže byť neskoro...

[Andrej]

Pekne zhrnutie. Len ma zaujala tato veta:

Mnohé kraje na to išli aj cez PPP: BA, ZA, PO a KE.

PPP bolo aj v BA? Preklep, alebo mi nieco uniklo?

Inac myslim, ze PPP v BA kraji aj tak nie je na opravu ciest vhodne, kedze cesty su tu casto velmi zatazovane a musia sa opravovat ovela castejsie ako v inych krajoch.

[Dialniciar]

Diaľničiar, veľmi pekné zhrnutie. Ešte k tej technike, nespomínal si faktor bezpečnosti. Aj pre samostného vodiča sypača aj účastníkov cestnej premávky. Už som to tu niekde raz písal, keď na severe nastane kalamita, viditeľnosť pár metrov a cestári sú nútení vytiahnuť väčšinu resp. všetku svoju techniku, viac ako na sneh, ľad a záveje si treba dávať pozor na to, kedy sa kde objaví nejaký sypač. Sú neuveriteľne zle osvetlené, ak tým chlapom vpredu poriadne svietia aspoň 2 svetlá, sú radi. A keď im fungujú, väčšinou oslepujú oproti idúcich vodičov... Nehovoriac o nejakom majáku, málokedy bliká viac ako jeden, osvetlenie zozadu ja kapitola sama o sebe. Dobre vieme aké "večné svetielka" sa montovali za komančov na Liazky. Nejaké svetielka, ktoré zvýrazňujú obrys vozidla neexistujú, niečo na radlici už vôbec nie.
Nové stroje vidno už zďaleka aj pri snehovej búrke, hneď človek vie čo sa oproti nemu rúti, Liazku zaregistruje až keď prechádza okolo. A to už môže byť neskoro...

Sergej, istotne som to už niekde písal, to sú moje srdcové záležitosti, i keď tu v tomto príspevku to nie je, nebol to môj cieľ. K údržbe je tu extra vlákno, k údržbovým strojom ďalšie. Inak samozrejme, máš pravdu.

Čo by malo byť je silné osvetlenie klasickej bielej farby, podľa typu radlice/pluhu aj zosilnené 4x svetlo, aby za 1. videl dobre sám šofér pluhu a aby bol dobre videný v zlom počasí aj stroj ako taký, hlavne jeho obrysy. Ďalej, je povinnosťou mať 2x maják žltej farby, jeden v predu a jeden vzadu. Na nových typoch (Mercedes v TT kraji a na NDS) sú tie majáky 4, dva vpredu, dva vzadu a ešte pár svetielok extra bielej aj žltej farby. Na autách z r. 1997-1998, kedy Mečiar realizoval rozsiahly tender na nákup výkonných áut TATRA sú tie majáky dva a nekazia sa - narozdiel od LIAZ, ktoré majú nejakú vadu a po 20-30 min. prestanú blikať a len svietia. To nie je dobré, čo sa bezpečnosti týka, lebo motoristi práve pre dobre blikajúce oranžové svetlo už vedia vopred, že majú spomaliť a ísť opatrnejšie, než keď maják len svieti, stráca sa účinok (možná zameniteľnosť s verejným osvetlením je istá). No a nehovoriac o tom, že niektoré sypače na SVK majú len 1x maják a to vpredu a ešte aj ten je nevýrazný.

Ešte pár základných rád: keď ide sypač, uhnite podľa možností viac vpravo, pretože pluh presahuje šírku sypača na obe strany a pri nerovnosti vozovky môže prísť k poškodeniu auta. Ak sypač posýpa (čo je jasne vidieť, ak za ním idete) tak za 1. držte si odstup (ak nechcete mať po laku na aute či v horšom prípade prasknutie predného skla) a za 2. ak ste na ceste s horšími parametrami, sypač nepredbiehajte. Ide o život. Inak - tieto praktické rady sú na väčšine strojov napísané.

Problém je aj v TT kraji ten, že kraj nakúpil 5x nový odhŕňač Mercedes s nadstavbou Kobit a nový pluh atď. Ale nevyradil žiadny stroj. Lebo ich je málo vzhľadom na stúpajúcu premávku a rastúce nároky na údržbu ciest. A realita je väčšinou krutá: existuje v každom hlavnom stredisku 1x Mercedes, 1x Tatra 815 stará 9-10 rokov, 3-4x iný kus techniky väčšinou značky LIAZ starší ako 14 rokov. A teraz si vyrátajte priemer. Vyjde vám vek 12,5 roka pre TT kraj. V BA kraji je ten priemer 11 rokov. Ale sú kraje ako ZA kraj, kde ten priemer je 17,4 roka či BB kraj, kde je to 18,5 roka. Vo vyspelých krajinách je 8 rokov stav, kedy sa vypisuje tender. Ak ide o drahší a výkonnejí typ, slúži aj 12-15 rokov, ale strediská v USA/Kanade/Nemecku ten priemer majú na 90% pod 10 rokov. Na Slovensku taký kraj ani nie je, s výnimkou NDS.

A to sú ešte aj iné chyby, veľmi závažné poruchy, o ktorých sa málokedy vôbec informuje: keď vyrazí sypač do terénu, sneh nepadá, ale o 30 km na horách môže padať ... a teda ide pravidelne ako vždy, ... na horách ozaj padá, šofér po 5-10 min. chce spustiť pluh na vozovku, ale pokazí sa mu spúšťací mechanizmus. (musí zastaviť a možno bude šikovný a ručne ho spustí, možno o 10 min., možno o 20 min. a možno sa to ani nepodarí). Nahlási to na dispečing - a tam má dispečer zásadný problém: techniky naviac nie je, ľudí nie je a už sa odsúva údržba ciest III. triedy. S tým, že tam potom ak bude viac padať sneh bude treba nasadiť frézu. Nejaký 27 ročnú. O chýbajúcich súčiastkach ani nehovorím, mám možnosť počúvať riaditeľov stredísk. Rozumný hospodár na to ročne 80-100 mil. SKK vyčlení, ale zatiaľ je to len PO kraj, ktorý ale zase svojou veľkosťou má ešte čo robiť.

V BB kraji sa napr. nakúpilo 25 sypačov a iná technika. Hovorím len o sypačoch. Ako sa dali do stredísk, tak sa 16 už vyradilo. Takže zásadné posilnenie kapacít neprišlo. Na Donovaly, Vernár, Šturec, ... a ono je to vidno, čo tadiaľ jazdí alebo aj nejazdí.

A úplná katastrofa je, keď sypač má svoje kolo, a pokazí sa mu rozmetač posyp. materiálu. Niekedy stačí ručne pretlačiť materiál a ide to, ale väčšinou to nejde. A pribúdajú prípady, že sa pokazí aj spúšťač radlice, aj rozmetač posyp. mater. a vodič pluhu stratí 1h času, niekde sa stane nehoda alebo skríži kamión a ak je to LIAZ, tak ani nemá ako svojím slabým výkonom pomôcť. To som raz videl ako LIAZ sa snažil do kopca v okolí Myjavy pomôcť roztlačiť autobus (mimochodom s tak ojazdenými pneumatikami, že tam už ani dezén nebol). ... ani sa to nepodarilo.

Ono sa vlastne nič nedeje ... župan si sedí v pohodlí domova a nezaujíma ho, že kdesi medzi dedinami a mestami stojí kolóna áut v snehovej víchrici 2-3h, kým prídu výkonné stroje stredísk pre údržbu ciest a v nich sediaci chlapi, čo sú 10-12h na nohách, majú 10-12 tis. čistého za 10-15 rokov práce a ešte niektorí zahraniční kamionisti im povedia aj niečo pekné. "z hovna bič neupletieš", platí v tomto prípade na 100%.

Andrej: Áno, podľa mojich informácií sa na cestách na Záhorí použili opravy typu PPP, že nasledujúcich 6-8 rokov sa postupne opravy splácajú a to v hodnote asi 15 mil. SKK, čo bolo nejakých 5-6 km ciest II. triedy. To vtedy sa našlo maximum zdrojov, z rozpočtu, cez PPP na opravy. Raz za 4 roky 0,5 mld. SKK.

Lebo inak tie sumy, čo sa vynakladajú, že TT kraj je schopný dať na údržbu ciest 80 mil. SKK a na ich opravy 60-90 mil. SKK, tak tie opravy sú tak akurát priebežné na celej cestnej sieti, ale na zásadné opravy treba ďalších 100-200 mil. SKK pri stave, že 1/3 ciest je na tom DNES zle. To zanechal štát, že sú tu cesty, ktoré majú 25-30 rokov a v živote nevideli ani raz vymenený asfalt, nemajú spevnené krajnice, odvodnenie, priekopy sa strácajú a pri silnejších dažďoch po ceste steká blato, logicky na týchto úsekoch je to samá záplata (alebo aj nie je). Že sú tu nevyhovujúce betónky: región Kútov, Smoleníc a v DS na cestách II. a III. tried. To si žiada obrovské investície, 25-40 mil. SKK na 1 km.

O tom, že ak by kraje chceli vysporiadať pozemky, tak nielenže to zaberie priveľa času (10-20 rokov), ale stálo by to asi 17 mld. SKK.

Tu sa kraje budú boriť 10 rokov (a to som skromný) s opravami povrchov a miernym zlepšením parametrov. Potom ešte 5 rokov zásadné zmeny v strediskách údržby, výstavba kruh. objazdov atď. A potom možno prídu na radu aj nové cesty a nové obchvaty. ... Reálne k tomu smerujú týmto tempom tieto kraje: BA, TT, NR, ZA, PO a KE kraj. Kraje TN a BB zaspali a zrovna ten TN vzhľadom na hosp. silu nechápem dosť dobre.

[racto]

Mne sa nepáči,ked ide napríklad odhrňač mesta a dostane sa na cestu II triedy ktorá ešte nie je odhrnutá ( a nie je pod správou mesta, aj ked ide krížom cez neho)aj tak zdvihne radlicu a pokračuje po nej až tam kde potrebuje a tam ju spustí a dalej odhrňa. Takto to už mohlo byť odhrnuté, ale kedže odhrnač SSC príde za povedzme 20 minút, môže tam niekto dostať na neodhrnutom snehu šmyk a prinajlepšom si roztrieskať auto.

[Dialniciar]

Mne sa nepáči,ked ide napríklad odhrňač mesta a dostane sa na cestu II triedy ktorá ešte nie je odhrnutá ( a nie je pod správou mesta, aj ked ide krížom cez neho)aj tak zdvihne radlicu a pokračuje po nej až tam kde potrebuje a tam ju spustí a dalej odhrňa. Takto to už mohlo byť odhrnuté, ale kedže odhrnač SSC príde za povedzme 20 minút, môže tam niekto dostať na neodhrnutom snehu šmyk a prinajlepšom si roztrieskať auto.

SSC dnes nevlastní ani jeden sypač. To len na okraj. Štát si objednáva výkony (údržbu ciest I. triedy) u jednotlivých krajov, lebo tie zdedili všetky strediská SSC pre údržbu ciest.

A čo sa týka tebou popísaného problému - vo vyspelých krajinách to tak nefunguje preto, lebo si to medzi sebou finančne vykompenzujú, resp. raz odhrnie mestský traktor aj nejakú cestu II. alebo III. triedy a inokedy sypač samosprávneho celku prepluží aj mestské komunikácie. Na Slovensku, Česku atď. sa to nerobí, pretože pri pluhovaní rastie spotreba nafty o asi 25%, takže preto jednoducho čo je mestské nie je krajské a naopak.

A aby sme boli ešte viac vo svetle, je dokonca zakázané rôznymi smernicami používať isté typy pluhov na mestské komunikácie, lebo by ich mohli poškodiť.

[racto]

No ja sa do tejto problematiky až tak nevyznám
Tak teda počkajme kým nas zaradia do tých vyspelých štátov

[sergej]

Žilinský samosprávny kraj vyhlásil verejné obstarávanie na dodávku:

1. Univerzálny traktorový nosič s pohonom 4x4 5 ks
2. Univerzálne kosačkové rameno - čelné nesené s cepákom 5 ks
3. Výmenná pracovná hlava na kosačkové rameno pre účely kosenia popod zvodidlá a okolo zvislého dopravného značenia 5 ks.

Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: od 11 000 000,00 do 13 000 000,00 SKK.

Stroje sú určené pre: Správa ciest ŽSK - Závod Horné Považie, Závod Kysuce, Závod Liptov, Závod Orava, Závod Turiec.

[Dialniciar]

TN VÚC pripravil návrh a tiež schválil plán opráv konkrétnych úsekov ciest II. a III. triedy na svojom území. Je to v hodnote 100 mil. SKK a je to fakt žalostne málo, čo dokazuje nielen rozsah opráv, ale hlavne stav ciest v kraji.

http://www.tsk.sk/buxus/docs//doprava/2008-POC.pdf

Ja len opakujem, že v tomto roku všetky kraje plánujú opravovať svoje cesty súvislým povrchom v oveľa vyšších sumách, než TN kraj. Najhorší stav ciest bude naďalej v TN a BB kraji, kde aj keď sa ide investovať do týchto opráv asi 500 mil. SKK, je to veľmi málo voči skutočným potrebám.

[Peter Olejár]

Murgaš chce opravovať cesty cez PPP projekty: http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=9863

A v tychto dnoch uz TT kraj hlada generalneho dodavatela na opravu ciest v hodnote 1 miliarda Sk v tomto roku.

[Peter Olejár]

v tomto roku sa ma preinvestovat do oprav ciest nasledujuce sumy:

BA kraj - 250-400 mil. Sk (zalezi od zimy a rozdelenia uveru)
TT kraj - 1 miliarda Sk (z uveru)
TN kraj - 80-120 mil. SK (zalezi od sumy a od havarijnych stavov, lebo na tie si tento kraj zvykne vziat uver)
ZA kraj - 200-280 mil. Sk (z uveru)
NR kraj - 600-800 mil. Sk (z uveru a vlastnych penazi, uver este neni rozdeleny)
BB kraj - 500 mil. Sk (400 mil. cez PPP, 100 mil. z vlastneho rozpoctu)
PO kraj - 400 mil. Sk (dokoncenie uveru)
KE kraj - do 500 mil. Sk (moze to byt 150 aj 450, neviem presne)

TT kraj chce v tomto roku opravit vsetky useky ktore su v havarijnom stave a v nevyhovujucom stave, teda nejakych 300 km ciest II. a III. triedy, teda asi 20% ciest v jeho sprave. Je to jeden zo 4 krajov ktory este zasadne svoje cesty neopravoval (TT, NR, TN a BB). Ako je vidiet tak velke opravy planuje aj NR kraj a trosku dopredu sa pohol BB ale tam je to neiste.

[konstrukt]

toto je OT Peter Olejár nedá mi to, aby som nereagoval na situáciu okolo teba, každý ťa tu považuje za dialniciara a tvoje diskusie a príspevky do tém ktoré založil dialniciar alebo ine. napr. aj tieto informácie čo si tu teraz uviedol o sumách, ktoré chcú jednotlivé kraje preinvestovať na opravu ciest. Je to typické prispievanie dialniciara. A na policajta máš príliš veľký prehľad o doprave, typické pre dialniciara Či sa na mňa hneváš alebo nie silne ma presväčuješ o tom, že si to ty dialniciar.

[Peter Olejár]

no ibaze ja som nic ine nespravil iba som si precital prispevky co su tu a som to zhrnul do jedneho, nemam to z vlastnej hlavy i ked to tak mozno posobi .. mysliet si mozes samozrejme co chces, i15: dakujem za podporu.

[Peter Olejár]

Banskobystrická župa investuje miliardu do ciest http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=9921

.. 200 a 200 mil. Sk su baliky cez PPP a sutaze su vypisane
.. 400 mil. Sk ide z uverov a z toho idu peniaze aj na stroje udrzby
.. 200 mil. Sk pojde cez eurofondy

.. cela miliarda ma ist na cesty len v tomto roku, v roku 2007 islo na cesty 400 mil. Sk, pricom z toho 190 mil. islo na vozovy park udrzby ciest

A este som cital ze Trnavska zupa uz vyhlasila tender na opravu ciest v hodnote 300 mil. Sk, zakazka bude trvat 15 mesiacov. Je to prvy z troch balikov ktore maju ist na opravu dalsi 1,5 rok. Dalsich 150 mil. Sk ma ist na vozovy park strojov udrzby ciest.

[sergej]

Zimná údržba ciest stála Žilinský kraj 152 miliónov
http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=10062

[Peter Olejár]

KE VUC: http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=10117 (uver)
TN VUC si vzal 1,2 miliardy Sk, cast chce dat aj na cesty.
TT VUC vybera generalneho dodavatela na II. tender na obnovu ciest v hodnote dalsich 300 mil. Sk (vitaza I. tendra nepoznam).

Vzhladom na pripravovane nove financovanie oprav v BB VUC (PPP, eurofondy, uvery) sa cesty II. a III. triedy zasadne zlepsia najviac prave v BA, TT, TN a BB kraji. V ZA, PO a KE budu pokracovat dalsie opravy. Nejak som nepostrehol novinky z NR VUC. Ale kiezby sa taketo peniaze investovali aj do oprav ciest I triedy.

TT VUC kupil v 01/08 6 ks mensich nakladnych aut pre strediska udrzby ciest. Investovalo sa tiez 11,5 mil. Sk uz od zaciatku roka do budov, oploteni a striech vsetkych stredisk udrzby. Prace sa spravili na zaklade nevycerpanych penazi este z r. 2007, ktore boli na tieto ucely vyclenene.

[Peter Olejár]

Nitriansky kraj pripravuje stámiliónové investície do ciest
http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=10149

.. kraje ktore este neopravili svoje cesty za viac ako 350 mil. Sk naraz v jednom roku su prave TT, TN, NR a BB, pricom TT a BB uz velke opravy ohlasili

.. NR kraj ma uver 1,3 miliardy Sk, jeho splacanie zatazi rozpocet 45 mil. Sk, kraj to zvlada v pohode, jeho rocne prijmy sa zvysili o 180 mil. Sk
.. uver sa bude cerpat 4 roky, splacat 30 rokov
.. na opravy ciest malo ist 500 mil. Sk, ale pojde zatial 376 mil. Sk
.. opravi sa 26 usekov v celkovej dlzke 60 km

Momentalne si z 8 VUC na SVK vzalo uver az 6: BA, TT, NR, TN a ZA, KE. Kraj BB ho momentalne dohaduje a kraj PO cerpa poslednu transakciu tento rok. Na cesty da kazdy kraj 1/4 az 1/3 z tychto penazi. Dalsie smeruju do stredneho skolstva a na rozvoj kultury, socialnych zariadeni a ekologickych projektov.

Najviac ciest planuje v r. 2007-2010 opravit TT VUC, spolu vyse 300 km, k tomu nova vysstavba kruhovych krizovatiek a odstranenie viacerych bodovych zavad dostavanim obchvatov a prietahov. Pouzije na to 1,6 mld. Sk z uveru, eurofondov a vlastnych penazi. V sume uz su aj naklady vo vyske 90 mil. Sk urcene na posilnenie strojovej casti stredisk udrzby.

Najviac penazi na obnovu strojneho parku stredisk udrzby planuje uskutocnit BB VUC, ktory na to chce v r. 2008-2009 vynalozit 210 mil. Sk. V r. 2007 tak spravil uz so sumou 220 mil. Sk. Vsetko z uverov. Napriek tomu patri BB VUC stale na chvost s vekom strojneho vybavenia stredisk udrzby.

Najvyssiu sumu investovanu cez PPP chce v r. 2008-2010 uskutocnit kraj BB (400 mil. Sk) a tiez kraj KE (400-500 mil. Sk). V minulosti najvacsi rozsah realizoval kraj ZA (770 mil. Sk v r. 2005-2006).

Najaktivnejsi kraj z pohladu penazi urcenych na cestnu dopravu z vlastnych zdrojov je BA kraj. Dnes prechadza na uvery. Do popredia sa dostava PO a KE kraj, ktore ako prve cerpali uvery a PPP.

Jediny kraj, ktory nema spracovane vsetky useky ciest v akom technickom stave su a ktory urcuje harmonogram oprav podla aktualnej situacie a riesi najviac havarijnych situacii vo vztahu k zdrojom davanym na klasicke opravy a udrzbu je TN kraj. Ten dava stabilne na opravy max. 50 mil. Sk a dalsich 15-20 mil. Sk ma urcenych na krajne havarijne pripady. Kraj ma celkovu zadlzenost 2,4 mld. Sk, tento rok si vzal uver 1,2 mld. Sk bez blizsieho urcenia na co sa minie.

Priblizne 82% ciest II. a III. triedy nema na SVK majetko-pravne vysporiadanie. Z nich na priblizne 47% napriek tomu prebehla nejaka forma opravy. Ak by si kraje mali aj toto dat do poriadku museli by najst priblizne 9,4 mld. Sk. Upravit to ma zakon, ktory pripravuje vlada SR. Na opravy ciest II. a III. triedy je potrebne dat este na Slovensku do konca r. 2015 min. 14,6 mld. Sk. Uz dnes je ista 1/3 do konca r. 2010. Dodnes sa preinvestovalo na stavebnych upravach ciest II. a III. triedy od decentralizacie na VUC k 1.1.2008 cca. 6,9 mld. Sk. Celkove naklady ktore mal investovat este stat sa odhadovali na 22,7 mld. Sk. Na investicie do strojneho vybavenia a do budov a zariadeni stredisk udrzby je potrebne do konca r. 2015 investovat min. 7,6 mld. Sk. Kraje maju nedostatok techniky, vek techniky po jej zivotnosti, strediska udrzby nepostacuju na rozsah spravovanej cestnej siete a poziadavky trhu a stav budov, garazi a dalsich hospodarskych objektov je vo vacsine pripadov nevyhovujuci. Kraje doteraz investovali spolu od r. 2004 do zaciatku roka 2008 necele 2 mld. Sk, z toho najviac PO kraj.

Z hladiska vychodisk je na tom najhorsie BA kraj. Potreboval by rozsirenie viacerych ciest alebo ich preradenie na vyssiu siet, aby sa o investicie postaral stat. Okrem toho stav ciest v hlavnom meste je katastrofalny a stav ciest mimo hlavneho mesta stagnuje. Aj po masivnych opravach a investiciach v ZA, PO a KE kraji tieto kraje maju nadalej vela usekov v havarijnom stave alebo v stave nevyhovujucom a ak by mali plnit plnohodnotnu funkciu museli by nastartovat aj novu vystavbu. Najlepsie je na tom z nich kraj PO, ktory ma vypracovany postupny plan vystavby novych ciest.

Najlepsie su na tom v sucasnosti kraje BA, ZA, PO a KE a to z hladiska stavu povrchov ciest II. a III. triedy. Najhorsie su na tom kraje, kde sa opravy realizovali len z vlastnych rozpoctov: TT, TN, NR a BB.

V r. 2010 na tom bude najlepsie kraj TT, pretoze opravi vsetky useky v nevyhovujucom alebo havarijnom stave, odstrani viacere bodove zavady a zlepsi bezpecnostne parametre na 4 krizovatkach. TT kraj ako jediny na SVK dokonca planuje opravovat aj suvisle useky dlhsie ako 10 km alebo aj technicky velmi narocne prebudovanie starych betonovych ciest priamo v obciach. Ako jediny si vzal jeden z najvyssich uverov vo vyske 1,55 mld. Sk, z ktorych 2/3 teda 1 mld. Sk zaviazal na investicie na cestach. Z vlastnych zdrojov planuje investovat rocne po 150 mil. Sk, z toho 90 mil. Sk na strediska udrzby a dalsich 200 mil. Sk planuje preinvestovat z eurofondov a to na novu vystavbu pretoze inac to komplikuje nevysporiadany majetok pod cestami.

Stav ciest II. a III. triedy sa na SVK od r. 2004 sustavne zlepsoval do r. 2007, kedy nastala stagnacia, ale v r. 2008 sa ocakava dalsie zlepsovanie. To sa o stave ciest I. triedy povedat neda. Pritom stat sa uz nestara o 18.000 km ciest, ale o ovela menej. Stat v r. 2001-2003 daval na celu cestnu siet na opravy do 1 mld. Sk, dnes dava len na cesty I. triedy tuto sumu, no nestaci to na jej zlepsenie, pretoze stav tychto ciest je velmi zanedbany a ziadaju si nakladnu opravu. Kraje dnes investuju rocne spolu ovela viac ako v minulosti sam stat. Neda sa povedat, ze stat nepomaha krajom, pretoze v ZA kraji buduje cestu II. triedy, ktora prepoji Kysuce a Oravu.

Clanok prevzaty so suhlasom autora.

[Peter Olejár]

TN kraj zverejnil predbezny plan oprav ciest II. a III. triedy na roky 2009 a 2010:

http://www.tsk.sk/buxus/docs//doprava/2009-POC.pdf
http://www.tsk.sk/buxus/docs//doprava/2010-POC.pdf

Najhorsie cesty su aj nadalej v regione "Myjavsko", .. hlavne kopanice podla mna su na tom katastrofalne, tam je aj najviac nespevnenych ciest na SVK, .. dalej okolie mesta Brezova pod Bradlom a potom samotny tah, stara betonka pomaly opravovana od Starej Turej na NM. Najprv opravili v r. 2005 presne 2 km, potom uz len 1,4 km a v r. 2007 smiesnych 620 m.

[patriot]

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=10774

Osobne som prekvapený tým, s akou snahou prišiel TT VÚC a že to skutočne myslí vážne s tými opravami. Osobne som videl, akým spôsobom cesty opravuje ... používa na to skutočne frézovanie do hĺbky 5 cm, každý kanál v mestách sa ešte extra obrusuje do širšieho záberu, než sám je, väčšie nerovnosti sa spevnia betónom. Prekvapilo ma, že na úsekoch mimo miest sa spevňujú aj krajnice. Veľmi dobrá technológia sa používa pri studených spojoch. Práce pri frézovaní vykonávajú hlavne počiernejší spoluobčania a tiež stroje TT kraja, čo zrejme znížilo ceny na 1 km, ale práce pri pokládke asfaltu už vykonáva špičková technológia a zjavne inžinieri. Práce pritom prebiehajú za plnej premávky, čo samozrejme vplýva na plynulosť premávky, tá je riadená prenosovým dopravným značením. Čo ma príjemne prekvapilo je aj to, že v I. etape sa opravuje veľa ciest II. triedy v dĺžkach 6-12-15 km naraz.

Prakticky do konca r. 2009 TT kraj opraví 1/3 ciest, pretože ako som zistil, tak ešte mimo toho úveru sa použije 120 mil. Sk z rozpočtu kraja na obnovu ciest a tiež nejde o stovky metrov, ale o celé kilometre.

V III. etape sa napríklad investuje 120 mil. Sk na opravu starej smolenickej betónky, pričom teraz v I. etape sa opravuje 2 km úsek medzi obcami Trstín a Smolenice. V II. alebo v III. etape sa tiež opraví 10 km úsek medzi Smolenicami a Bukovou.

Po r. 2009 už má TT kraj vytipované úseky, ktoré sa majú opraviť cez eurofondy a ide o sumu 410 mil. Sk. Kraj tak nielenže zlepší svoje cesty, že odstráni nevyhovujúce úseky, ale vylepší aj parametre pomocou novou výstavbou rôznych spojok, kruhových objazdov, odbáčacích pruhov atď.

Len tak ďalej, aj po Slovensku.

[Andrej]

Plny suhlas. TT kraj daleko prevysuje v tomto vsetky ostatne kraje na Slovensku. Kvalita rekonstruovanych usekov je tu ovela vyssia ako napr. v BA kraji. Zrejme ta kvalita suvisi aj s tym, kolko usekov naraz sa robi - teda cim väcsie mnozstvo, tym lepsia kvalita. Podobny priklad su napr. opravy ciest v ZA kraji v r. 2005-2006, kde sa tiez naraz preinvestovalo niekolko 100 mil. Sk.

[patriot]

ZA kraj v r. 2005-2006 preinvestoval 880 mil. Sk cez DPS formou PPP, splátky sú nastavené na 12 rokov od r. 2007 s úrovňou inflácia+2,45%.