Čo sa robí ešte aj dnes veľmi často je "klam zraku". Dnes sú síce všade možnosti vyspelých armád vidieť všetko cez neviditeľné lietadlá, ale existujú cesty, ktoré nie sú pravými a neunesú ťažké stroje, i keď tak vyzerajú.
Týka sa to ťažkých hornatých terénov v silne vlhkom prostredí. Pralesy, rozsiahle lesy, niekedy však aj močiare, púšte. Ona sa síce postaví cesta cez prales - spevní sa podklad, nasype sa kus materiálu a položí sa asfalt. Následne tu premávajú autobusy, sem-tam nákladné auto a niekoľko osobných áut. Na prvý pohľad je teda cesta super. Ba dokonca ako sa región rozvíja, vidieť tu presuny ťažkých strojov (no a ak teoreticky sú to stroje nejakej zahraničnej firmy - kde tak asi končia tieto údaje) ... lenže keď dôjde armáda, čo znamená pásy, obrnené ťažké transportéry, desiatky za sebou, tak takáto cesta mimoriadne silno zaťažená už v prvom dni má za sebou zásadné zmeny - jej podložia zoslabnú vplyvom bahna naokolo a vzniknú vzduchové bubliny, prázdne diery pod asfaltom, ktorý po druhom dni na niektorých miestach sa nie že popraská, ale rovno sa prepadne a vzniká jama hlboká 20-30 cm:
- ak nejde pechota, tak si to nikto ani nevšimne a jama sa zásadne rozširuje a vo vlhkom prostredí ak naprší silnejšie, čo môže byť napr. 4 dni nič a potom deň dážď, tak tu sa vytvorí silná trhlina na šírku cesty a vznikne tu vodný tok (pretože kanalizácia tu nie je a stavba celkovo bráni prietoku v prírode) - a zrazu je to problém, v strede lesa poškodená cesta, nepriechodná pre kolesové vozidlá a už len krátkodobo priechodná pre pásové vozidlá (ešte silnejšie poškodenie), v pralese nie je ľahké to opraviť (nedostatok kameňa, štrku atď.), teraz si predstavte, že prešla armáda za 7 dní a skolabuje dopravno-logistická tepna
- ak ide aj pechota, tak sa príde skôr na problém. Problém to je, pretože buď sa bude musieť zistiť prieskumom (rozobratie cesty na danom mieste), či to je len lokálne poškodenie alebo nie a je taká celá napr. 400 km cesta (priama skratka, naokolo by to bolo napr. 1200 km). Alebo sa to zisťovať nebude a cesta sa opraví - zasype sa nejakým materiálom. Pontón sa tu nedá rozložiť, lebo jeho váha by spôsobila prepadnutie aj dobrej cesty.
A tak vznikajú výrazné zdržania, nehovoriac o tom, že presun bol rýchly, ale zásobovanie zoslabne a spomalí sa, čo môže znamenať ešte aj problémy partizánskych útokov na konvoje priamo z lesa. Taktiež takéto cesty nie sú bezpečné, pretože kedykoľvek počasie môže zapríčiniť pád stromov na cestu atď.
Močiare - sú štáty, kde sa postavia veľmi dobré cesty aj cez močiare sa tam dá ísť armádnou technikou. Ale v mapách sú zaznačené miesta, kadiaľ sa má ísť presne (napr. len jednou stranou) a ak sa ňou nejde, tak tá druhá neunesie ťažkú techniku, postupne sa odlomí a odlomí sa do močiara tak, že strhne aj kúsok dobrej cesty. Tak sa totiž dá stavať, ak vhodne umiestnite pláty železa do cesty. A teraz si predstavte močiare, výraznú len napr. 210 km skratku namiesto okolo ísť po 740 km cesty a že sa vám toto stane nie na jednom, ale na 4 miestach. Znovu je to silný problém a len ťažko riešiteľný - jedine ženisti, ale to už je zdržanie a napr. hroziace letecké útoky.