Diskutujúci Ludo tu v príspevku napísal o doprave v meste Žilina a SÚP sídelného útvaru Žilina. Ja som včera napísal, že „Predchádzajúci príspevok sú názory p. Antonína Stuchla, ktoré viac-menej všetci v Žiline poznáme.
Pán Stuchl už pokojne ťahá tretiu desiatku rokov na dôchodku a že mu nevyšiel diaľničný Rajecký variant, ktorý tak roky v územnom pláne kreslil a všetko mu prispôsoboval“. Pretože idú voľby do VÚC a pán architekt sa vždy v tomto období rád zviditeľňuje, tak som očakával, kde sa tento materiál objaví.
Dnes som dostal Schránkové Žilinské noviny a ten článok sa tam samozrejme nachádza. Nebudem ho prepisovať celý, ale prvú časť som si dovolil prepísať, aby ste si urobili obraz o tej druhej časti, ktorú tu Ludo spomínal. Názov článku: Architekt Stuchl apeluje na poslancov
Nerešpektovaním SÚP bola postihnutá doprava. Diaľnice D1 a D18. Už v roku 1970 sme v žilinskom Stavoprojekte, pri spracovávaní územných plánov Žiline a Považskej Bystrice vedeli, že považská trasa diaľnice D1, navrhnutá ešte v šesťdesiatych rokoch bratislavským Urbinom v tzv. rajónovom pláne, je v Považskej Bystrici nepriechodná. A že aj pre Žilinu je veľmi nevýhodná, pretože by bola vedená stredom navrhovaného hlavného prímestského rekreačného priestoru pod Hôrkami, s prírodným jazerom a pieskovými plážami. Preto SÚP Žilina a Považská Bystrica sa vybrala, schválila a geologicky aj stavebnými uzávermi pripravila trasu Rajecká, ktorá bola vo všetkých aspektoch výhodnejšia.
Ale po revolúcii si slovenská vládnuca garnitúra vymyslela, že diaľnica musí viesť Považím, aby sa na ňu raz napojilo vraj nimi predpokladané medzinárodné letisko v Dolnom Hričove. Nikdy sa ale nikto neopýtal odborníkov, ktorí pracovali na územných plánoch Žiliny a Považskej Bystrice, v čom sú nejaké ťažkosti. Výsledkom takejto nezodpovednosti je, že trasa cez Považskú Bystricu už 13 rokov stagnuje. Nikto, okrem dopravných inžinierov, si totiž nechce zobrať na svedomie, žeby obetoval život 45-tisícového mesta vybudovaním európskeho unikátu – prechod diaľnice estakádou ponad mesto.
Ostáva teraz už len jediné východisko, vo vyspelých krajinách bežné, ale u nás časovo a finančne náročné, t.j. podtunelovanie aspoň centrálnej časti mesta. A to si títo politici ešte zrejme neuvedomili, kto ešte zaplatí pri tejto považskej variante nutný 6 km dlhý tunel od D1 na Kysuce. Zároveň, kto zaplatí protihlukové zábrany v celej prímestskej rekreačnej oblasti Žiliny, v ktorej treba previazať dopravu, pešie a bicyklové trasy mimoúrovňovo cez diaľnicu. Tak isto medzi lesoparkom Bánovský Háj na jednej strane a lesoparkami Malchovica a Uhliská na druhej strane.
Ako tiež budú vyzerať v obytnej zóne Bytčica ďalšie protihlukové zábrany. A kto zabezpečí napojenie KIA na diaľnicu D1 pri Višňovom, prepojenie KIA s mestom bicyklovou trasou a výstavbu železničných a autobusových staníc pre zamestnancov Kia a ďalších výrobných podnikov?
V ďalšej časti pán architekt rozoberá jednotlivé diaľničné privádzače, koľajisko v železničnej stanici, Ľavobrežnú, trolejbusovú dopravu a podobne.
Z uvedeného vidieť, že kolektív pracovníkov na čele s pánom architektom spracovávali dlhé roky v Stavoprojekte SÚP v Žiline, prispôsobovali si ho vlastným potrebám, dopĺňali skutočnosť ako sa vyvíjala, nerešpektovali avizovaný považský variant, ale celý SÚP v Žiline spracovali len na podmienky Rajeckého variantu D1.
Pán architekt sa na staré kolená nemôže zmieriť, že jeho koncept riešenia dopravy v záujmovom území s Rajeckým variantom zlyhal.
Ich niekoľkoročná práca v dnešných podmienkach výpočtovej techniky je zvládnuteľná za niekoľko mesiacov. Aj pri nedávnom diskusnom fóre DOPRAVNO-REGIONÁLNY ŽIVOT ŽILINY, ktorý zorganizovala Nadácia 21. storočia dňa 8. novembra 2005 boli prítomní odborníci z oblasti dopravy a projektanti, kde sa diskutovalo aj v oblasti dopravy na odbornej úrovni. Aj pán architekt tam vystúpil a začal rozprávať o svojom Rajeckom variante a SÚP, s ktorým žije celý život.
Bolo mu veľmi pekne vysvetlené, k jeho pokročilému veku, prečo nie Rajecký variant. Ja som z toho porozumel, že nežijeme v roku 1970, prípadne v roku 1980, keď sme sa naň dlhé roky pozerali vo výklade jedného obchodu na Bulvári, ale že žijeme už v roku 2005.
Môžete si pozrieť novú mapu Územného plánu mesta Žiliny, koncept riešenia urbanizmu a dopravy, ktorý je aj na týchto stránkach v časti mapy a náčrtky. Sú tam zapracované diaľnice D1, D3, privádzače, dôležité mestské komunikácie, ale aj napojenie závodu KIA a plánované napojenie z D1 do závodu Kia (červeno čiarkované).
O týchto komunikáciách sa projektantom v tom čase ani nesnívalo. Vývoj ide dopredu a vracať sa stále SÚP v oblasti dopravy vytvorenému pred desiatkami rokov a dnes už nepoužiteľnému je snáď zbytočné.
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=400
napriklad viem ze sa mal relativne v centre stavat nejaky polyfunkcny dom a slota to podmienil vystavbou noveho kruhaca .. ono v horsom pripade tam mohla byt stale ta ista krizovat 
