Nová kohézna politika EÚ
19.03.2007
V januári 2007 začalo nové programové obdobie, ktoré sa týka štrukturálnych fondov ako nástrojov kohéznej politiky EÚ. EurActiv aktualizuje a sumarizuje túto tému.
http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvo ... olitika-eu
Pri spoločných politikách Únie sa často operuje s výrazom regionálna, prípadne kohézna politika. Synonymom pre ňu je aj politika súdržnosti.
Hlavný princíp regionálnej politikheje finančná solidarita v prospech menej rozvinutých regiónov a sociálnych skupín a udržať jej konkurencieschopnosť. Výraznou mierou pomáha pri ich „konvergencii“ – približovaní sa k tým vyspelejším. V rozvinutých regiónoch pociťujú pravda odlišné osobitné potreby, najmä v oblasti konkurencieschopnosti a raste zamestnanosti a aj tu smerujú nástroje tejto politiky. Často sa výraz regionálna politika spája s politikou územnej súdržnosti (kohézie).
Rozšírenie EÚ zväčšilo regionálne disparity medzi jednotlivými regiónmi členských štátov. Údaje o nich každoročne monitoruje v regionálnom i celoštátnom porovnaní Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 25 členských štátov Únie.viac na
www.EuropskaUnia.sk » Na vyrovnávanie týchto rozdielov investuje Európska únia značné prostriedky, počas nasledujúcich siedmich rokov (programové obdobie 2007 – 2013) to bude rekordných 347,41 mld. eur. Investícia do regionálnej politiky bola významná už v predchádzajúcom období a Únia pre ňu vyčlenila tretinu rozpočtu EÚ aj v rokoch 2000-2006 (213 mld. eur) . Slovensku pripadne z tohto balíka viac ako 11,588 miliárd eur (v bežných cenách 2004).
Na definitívnej podobe pravidiel novej kohéznej politike (politika súdržnosti) sa dohodli inštitúcie EÚ v lete 2006 prijatím balíka nariadení o štrukturálnych a Kohéznom fonde. Na jeseň 2006 doplnili nariadenia strategické usmernenia Komisie. Vychádzajúc z týchto dokumentov sa regionálna politika EÚ bude venovať novozadefinovaným cieľom:
* Konvergencia
* Rast konkurencieschopnosti a zamestnanosti
* Európska územná spolupráca
* Inštitucionálne vzťahy
Regionálna politika je obsiahla téma a nemožno ju posudzovať v európskych politikách čisto kategoricky a geograficky. Na jej plánovaní a neskoršom riadení sa zúčastňujú všetky relevantné inštitúcie EÚ, no predovšetkým sú to Komisia a Parlament. Významnú úlohu zohráva aj Výbor regiónov ako legitímny hlas všetkých volených predstaviteľov regiónov v EÚ.
Európska komisia
Európsku komisiu (EK) v otázkach regionálnej politiky zastupuje poľská komisárka Danuta Hübner. Čo sa týka spravovania štrukturálnych fondov určených pre túto politiku, nemožno obísť českého eurokomisára Vladimíra Špidlu zodpovedného za zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí. Okrajovo im sekunduje v niektorých otázkach aj Benita Ferrero Waldner (AT), komisárka pre zahraničné záležitosti, do ktorej portfólia patrí zahraničná pomoc a Európsky nástroj partnerstva a susedstva.
Každému z týchto komisárov podlieha relevantné Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvá sú administratívnym a technickým aparátom Európskej komisie. Štruktúra DG predstavuje pomerne rozsiahlu časť európskej administratívy. Členenie DG pripomína do veľkej miery členenie vládnych úradov. viac na
www.EuropskaUnia.sk »– akési „európske ministerstvo“. Otázkami regionálnej politiky sa zaoberá Generálne riaditeľstvo pre regionálny rozvoj (DG REGIO). Na jeho čele vystriedal nedávno Brita Meadowsa Nemec Dirk Ahners. Medzi vysoko postavenými euroúradníkmi na tomto riaditeľstve pracuje aj Slovenska, Katarína Mathernová. Časť súvisiacej agendy ohľadne európskej susedskej politiky gestoruje Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy (DG RELEX) a sociálne záležitosti Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí (DG EMPL), ktoré dozoruje zo štrukturálnych fondov ESF.
Európsky parlament
V Európskom parlamente pracuje parlamentný Výbor pre regionálny rozvoj (REGI), ktorý má pôsobnosťou pre regionálnu a kohéznu politiku, najmä však pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné nástroje regionálnej politiky Únie. Výbor tiež posudzuje vplyv ostatných politík na hospodársku a sociálnu súdržnosť, má na starosti koordináciu štrukturálnych nástrojov Únie, odľahlé regióny a ostrovy. Venuje sa aj témam ako je cezhraničná a medziregionálna spoluprácu, vzťahy s Výborom regiónov, organizáciami medziregionálnej spolupráce a miestnymi a regionálnymi orgánmi.
Na jeho čelo v polovici súčasného funkčného obdobia EP zvolili španielskeho poslanca Gerardo Galeote (EPP-ED). Jeden z vplyvných podpredsedov tohto výboru je Poliak Jan Olbrycht (taktiež EPP-ED) a po najnovšom rozšírení podpredsedá v regionálnom výbore aj liberálka z Bulharska, Filiz Husmenová (ALDE). Zo slovenských zástupcov v EP sú členmi dvaja poslanci, Miroslav Mikolášik (EPP-ED) a Miroslav Koterec (PES), náhradníkmi Zita Pleštinská (EPP-ED) a Peter Baco (NI).
Poslanci o samotných projektoch nerozhodujú, predsa je ich vplyv na regionálnu politiku EÚ výrazný. Parlament má totiž spoločne s ministrami členských štátov rozhodujúce slovo pri schvaľovaní rozpočtu EÚ a tak môže regiónom finančné prostriedky zvýšiť a tým aj podporiť viac projektov. Nejde však len o peniaze. Parlament sa aktívne podieľa na množstve akcií, ktorých úlohou je zvýšiť informovanosť verejnosti o spôsobe, akým sa uchádzať o granty z európskych fondov, alebo si vymeniť skúsenosti z realizovaných projektov.
Výbor regiónov
Mnoho rozhodnutí prijímaných Úniou má priamy dosah na jej regióny. Výbor regiónov ako samostatná inštitúcia je ich hovorcom: reprezentuje záujmy regiónov a ich obyvateľov a zabezpečuje, aby informácie týkajúce sa politiky EÚ boli oznámené priamo regiónom. Medzi jeho hlavné úlohy patrí reprezentovať v európskom legislatívnom procese záujmy miestnych a regionálnych orgánov a v prípadoch rozhodnutí, ktoré vplývajú na záujmy regiónov sa musia Komisia alebo Rada poradiť s Výborom. Sú to témy, ako hospodárska a sociálna súdržnosť, Transeurópske siete Poslaním transeurópskych sietí je prepojiť účinným sposobom európske regióny a národné dopravné siete prostredníctvom modernej infraštruktúry. viac na
www.EuropskaUnia.sk » zdravotníctvo, záležitosti týkajúce sa mládeže alebo kultúry.
344 členov zastupuje regionálne a miestne orgány Európskej únie a sú menovaní na obdobie štyroch rokov. Na čele Výboru stojí Francúz Michel Delabarre. Členmi Výboru sú volení zástupcovia samosprávnych regiónov, primátori miest a predsedovia mestských a krajinských rád. Slovenskú republiku zastupuje 9 členov a rovnaký počet máme nominovaných náhradníkov. Ako vedúci delegácie SR vo Výbore regiónov je toho času Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Výbor pracuje vo viacerých komisiách a podvýboroch.
Najväčším podujatím je každoročný Európsky týždeň regiónov a miest, ktorý organizuje Výbor regiónov a Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Predsedníctvom.
* „Európska“ regionálna politika ...
Viac ako tretina rozpočtu EÚ sa využíva na zmiernenie rozdielov (disparít) medzi jednotlivými regiónmi a nerovností v postavení svojich občanov. Cieľom tejto politiky je prispievať k rozvoju hlavne zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii upadajúcich priemyselných oblastí, či revitalizáciu zanedbaných mestských štvrtí. Dôraz sa kladie na tvorbu pracovných miest. Cieľom je teda zlepšiť stav ekonomickej, sociálnej a územnej „súdržnosti“ Únie. Preto hovoríme aj tzv. "kohéznej - súdržnej politike".
Donedávna mala pod patronátom táto politika aj ekonomickú diverzifikáciu vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, avšak to sa z veľkej miery presunulo pod Spoločnú poľnohospodársku politiku a rozvoj vidieka v rámci (SPP/CAP).
* História regionálnej politiky EÚ
rok - udalosti
1957
V Rímskej zmluvy už v preambule konštatujú signatári, že je potrebné „posilniť jednotu ekonomík a zaistiť ich harmonický rozvoj znižovaním existujúcich rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zmierňovaním zaostalosti znevýhodnených regiónov“.
1958
Založenie dvoch sektorových fondov: Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF).
1975
Vznik Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý slúži na prerozdeľovanie časti rozpočtových príspevkov členských štátov na rozvoj najchudobnejších regiónov.
1986
Jednotný európsky akt vytvára podmienky pre reálnu politiku súdržnosti, ktorá má pomôcť krajinám južnej Európy a iným znevýhodneným regiónom pri vyrovnávaní sa s nárokmi jednotného trhu.
1988 - 1993
Rada v Bruseli (február 1988) určuje zásadnú zmenu vo fungovaní fondov solidarity (dnes „štrukturálne fondy“), prideľuje im 68 mld. ECU (v cenách 1987). V Zmluve o Európskej únii (platí od 1993) je súdržnosť jeden z hlavných cieľov Únie, spolu s hospodárskou a menovou úniou a jednotným trhom. Vzniká Kohézny fond na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v najmenej prosperujúcich členských štátoch. Spúšťa sa predvstupový program PHARE, ktorý pomáha asociovaným a kandidátskym krajinám.
1994 - 1999
Rada v Edinburghu (december 1992) schválila takmer 200 mld. ECU pre politiku súdržnosti, čo predstavovalo 1/3 rozpočtu Spoločenstva. Štrukturálne fondy Štrukturálne fondy sú spolu s kohéznymi fondmi finančnými nástrojmi regionálnej politiky Európskej únie. Ich cieľom je znižovať rozdiely medzi regiónmi členských štátov.viac na
www.EuropskaUnia.sk »sa rozšírili o Finančný nástroj na riadenie rybného hospodárstva (FIFG). Na zasadaní Európskej Rady v Berlíne (marec 1999) bola prijatá reforma štrukturálnych fondov a úprava fungovania Kohézneho fondu. Na podporu ekonomického a sociálneho rozvoja a ochranu životného prostredia v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy je určený Predvstupový nástroj štrukturálnej politiky (ISPA) a Špeciálny program pomoci pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD). Tieto dopĺňajú program PHARE.
2000 - 2001
Rada v Lisabone (marec 2000) prijala stratégiu zamestnanosti s cieľom premeniť Úniu „do roku 2010 na najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku s najvyššou schopnosťou konkurencie“. Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na
www.EuropskaUnia.sk »v Götteborgu (jún 2001) túto stratégiu dopĺňa o trvalo udržateľný rozvoj.
2002
Kodaňský summit Európskej rady určil podmienky pre novopristupujúce členské krajiny
2004
18. februára EK predložila návrh reformy politiky súdržnosti pre obdobie 2007 - 2013: „Nové partnerstvo pre súdržnosť: konvergencia, konkurencieschopnosť a spolupráca“.
1. mája do EÚ vstupuje Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na
www.EuropskaUnia.sk » ČR, Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na
www.EuropskaUnia.sk »viac na
www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na
www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na
www.EuropskaUnia.sk » Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na
www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na
www.EuropskaUnia.sk » Poľsko, SR a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na
www.EuropskaUnia.sk »
2005
Rada prijíma kompromis ohľadne návrhu finančnej perspektívy pre roky 2007-2013. Pre politiku súdržnosti sa vyčleňuje 347,410 miliárd eur.
2006
17. mája podpísala Rada, Parlament a Komisia dohodu ohľadne sedemročného rozpočtu na roky 2007-2013.
1. augusta vstupuje do platnosti nariadenia ohľadne štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre obdobie 2007-2013.
6. októbra prijíma Rada „Spoločné usmernenia ku súdržnosti“ a zakladá nimi základ princípov novej politiky pre obdobie 2007-2013.
21. decembra predložila SR návrh NSRR pre roky 2007-2013
2007
1. januára pristupujú do EÚ Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na
www.EuropskaUnia.sk »a Rumunsko
6. marca predložila SR EK na posúdenie 11 operačných programov pod NSRR 2007-2013
* Hlavný dôvod pre uplatňovanie spoločnej politiky – regionálne rozdiely
Európska únia spolu s USA a Japonskom sú najviac prosperujúce ekonomicky sveta. Od posledných dvoch fáz rozšírenia v rokoch 2004 (vstup desiatich nových krajín) a v januári 2007 pristúpením ešte Rumunska a Bulharska sa veľkosť vnútorného trhu a ľudský potenciál Únie zvýšil na viac ako 488,5 mil. obyvateľov. Celkovú dynamiku Únie však oslabujú ekonomické a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a ich regiónmi. V porovnaní EÚ-15 a EÚ-27 sa rozdiely v Európe zvýšili na dvojnásobok. Rozdiely medzi najrozvinutejšími a najzaostávajúcejšími regiónmi sú mnohonásobné.
* Štyri výzvy novej kohéznej politiky 2007-2013
1. Dosahovanie vyššieho stupňa súdržnosti v rozšírenej Únii
2. Posilnenie priorít Únie
3. Zvyšovanie kvality na podporu trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja
4. Vytvorenie nových partnerstiev pre súdržnosť
* Prioritné ciele novej politiky súdržnosti
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF/EFRR), Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na
www.EuropskaUnia.sk »(ESF) a Kohézny fond (KF) prispievajú nasledovným spôsobom k napĺňaniu troch cieľov: „Konvergencia“, „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ a „Európska územná spolupráca“.
Ciele, štrukturálne fondy a štrukturálne nástroje 2007-2013
Ciele
štrukturálne fondy a nástroje
„Konvergencia“
ERDF
ESF
KF
„Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“
ERDF
ESF
„Európska územná spolupráca“
ERDF
Logika cieľa „Konvergencia“ je založená na podpore podmienok zvyšujúcich hospodársky rast v najmenej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, čím sa docieli skutočná konvergencia, teda ich približovanie k priemeru EÚ. V rámci EÚ-27 sa dotýka tento cieľ 84 regiónov v 17 členských krajinách, kde žije 154 miliónov ľudí. Ich HDP na obyvateľa dosahuje menej ako 75% priemeru Spoločenstva. V tzv. „prechodnej fáze“ sa to dotýka ďalších 16 regiónov (16,4 mil. obyvateľov), ktorých HDP vďaka štatistickému spriemerovaniu po rozširovaní len nepatrne presiahlo túto úroveň. Pre cieľ Konvergencia je k dispozícii 282,8 mld. eur, čo je 81,5% spoločného rozpočtu a rozdelí sa nasledovným spôsobom: 199,322 mld. Eur pre konvergujúce regióny, pričom 13,955 mld. eur sa týka regiónov, v ktorých bude postupne znižovaná pomoc z tohto cieľa („phasing-out-regions”) a 69,578 mld. sa vynakladá na Kohézny fond. Ten sa použije v 15 členských krajinách.
Mimo konvergujúcich regiónov sa uplatňuje cieľ „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť”.
1) Jej programy majú podporiť regióny pri realizácii hospodárskych zmien prostredníctvom inovácií a podporou spoločnosti založenej na poznatkoch, podnikateľských iniciatív, ochrany životného prostredia a prístupu k nemu.
2) Tvorba väčšieho počtu a viacej kvalitných pracovných miest bude realizovaná adaptovaním pracovníkov a investíciami do ľudských zdrojov. V EÚ-27 je pre tento cieľ oprávnených 168 regiónov s 314 mil. obyvateľmi. Medzi nimi je aj 13 tzv. „phasing-in-regions“ (19 mil. obyvateľov), ktoré dostanú mimoriadne finančné prostriedky ako pôvodne regióny „Cieľa 1“ (v predošlom programovom období). Pre tento cieľ je určených 55 mld. eur, z ktorých 11,409 mld. potečie do tzv. „phasing-in-regions”. Celkovo pre tento cieľ sa použije 16% vyčlenených prostriedkov, ktoré sú určené regiónom v 19 členských štátoch. Pôvodné programy a iniciatívy URBAN II a Equal Iniciatíva Equal je jedným z nástrojov politiky zamestnanosti Európskej únie a financuje ju Európsky sociálny fond. viac na
www.EuropskaUnia.sk »sa presunuli pod cieľ 1 a 2.
V rámci tretieho cieľa „Európska teritoriálna (územná) spolupráca sa má dosiahnuť posilnenie:
a) cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív,
b) transnacionálnu spoluprácu s cieľom integrovaného územného rozvoja
c) interregionálnu spoluprácu a výmenu skúseností
Tento cieľ sa dotkne 181,7 miliónov Európanov žijúcich v prihraničných regiónoch (37,5% všetkých obyvateľov EÚ), pričom všetky regióny EÚ a ich obyvatelia budú pokrytí jedným z 13 súčasných transnacionálnych spolupracujúcich území. Pre cieľ je určených 8,723 mld. eur (2,5% rozpočtu) a tieto prostriedky sa delia nasledovným spôsobom: 6,44 mld. eur pre cezhraničnú spoluprácu, 1,83 mld. eur pre transnacionálnu a 445 miliónov pre interregionálnu spoluprácu. Tento cieľ vychádza zo skúseností iniciatívy Spoločenstva „INTERREG“.
* Kohézne správy
Doteraz vydala EK 4 správy o kohéznej politike EÚ. Vlastné správy spracúva aj EP. Tie sa zaoberajú podporou efektivity použitia finančných prostriedkov. Pozornosť si zaslúžila najmä správa španielskej poslankyne zo skupiny socialistov Francisci Pleguezuelos Aguilar o dopade štrukturálnej politiky a jej dôsledkoch na kohéziu v rámci EÚ a tiež správa poľskej poslankyne zo skupiny socialistov Lidie Joanny Geringer de Oedenberg o úlohe a efektívnosti kohéznej politiky v najchudobnejších regiónoch.
* Kandidátske krajiny
Regionálna pomoc sa však nesústredí len na členské štáty EÚ. Okrem nich sa totiž o podporu môžu uchádzať aj Kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úniviac na
www.EuropskaUnia.sk »a to z takzvaných prevstupových fondov, ktoré boli oproti minulosti (SAPARD, ISPA, PHARE) zjednotené do jedného nástroja.