od Honda » 17. Feb 2007 13:03
Výstavba diaľnic na rovine, ale najdrahšie na svete. Každý si myslí, ako je výstavba na rovine lacná. Poviem ti, že sú dva prípady, kedy to neplatí. A oba prípady majú jedno spoločné: extrém.
Výstavba diaľnic cez púšť a cez arktické prostredie.
Diaľnice cez púšť sa stavajú vo viacerých krajinách sveta. Najznámejšie sú jednoznačne Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Bahrajn a Chile. Len tieto krajiny stavajú ozajstné diaľnice cez pravú nefalšovanú púšť. Je to rovina. Neveril by si, ale navrhnúť diaľnicu cez púšť sa robí často tak, že sa nepostaví úplne rovný úsek. Postaví sa z leteckého pohľadu často tak, ako keby niečo obchádzal. Vysvetlím. Prvý veľký stavebný problém je, že ide o nestabilné prostredie. Je tu piesok. Druhý problém je, že piesok sa pohybuje. Tretí veľký problém je, že sú tu extrémne teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. A štvrtým problémom je to, že celkovo piesok nevplýva na viaceré stroje dobre. Je niekoľko paradoxov, ktoré platia a nikto si ich ani nevšíma: takmer všetky diaľnice cez púšť sú z asfaltu. Materiál, ktorý nemá rád teploty nad 40 stupňov a v púšti býva oveľa viac. Používa sa asfalt, pretože hlavne v arabských krajinách je takmer zadarmo a je zo 100% kvalitnejšej ropy ako je ruská, čo sa týka stavebného využitia a zároveň tu nejazdia po týchto diaľnicach skoro žiadne kamióny, takže sa netvoria vyjazdené koľaje. Diaľnica sa navrhne pár centimetrov nad povrchom, kde môže ide na estakáde, kde môže ide cez štrkovité prostredie. Kde sa to nedá a kde sú silné piesočné búrky, tak tam sa musí diaľnica vyhnúť. Celkovo sú v púšti cesty. Mnohé sú, ale už nie sú vidieť. Zafúklo ich pieskom. Doslova. Proti tomuto sa nedá robiť nič, ale aj tak sa diaľnice stavajú. Asfalt v týchto krajinách ako som povedal je v podstate zadarmo, lebo to je len odpad. Ale betónom sa šetrí. Nie je ho dosť. Oceľou sa šetrí, nie je jej dosť. Najväčšiu cenu tvorí pracovná sila a stavebné stroje dovezené zo zahraničia. Zo samotnej diaľnice sú potom najdrahšie súčasti diaľnice, ktoré nie sú vidieť voľným okom. Prakticky pri každej ide vodovod. Izolovaný, aby voda prúdila sa nestrácala sa. Vodovody idú dva a pri niektorých miestach sa vytvára sieť trubiek, ktorá zavlažuje široké okolie. To je na miestach rôznych vetrov. Druhý aspekt je, niekde sú kamene. Obrovské ako môj dom. Oni tam nikdy neboli. Doviezli sa, umiestnili sa. Pre vplyv vetrov. Spraví to efekt, že piesok sa tu zdvihne a preletí ponad diaľnicu. Tretí aspekt je, že sa sype štrk. Nikdy tam nebol a predsa je rozsypaný, že ani nevidíš, kde končí. To zabraňuje lietaniu piesku. Kde sú peniaze, tam sa robí aj najlepšie opatrenie, ktoré často tvorí 20% ceny diaľnice. Vodovody, palmy, zeleň, balvany, štrk, estakády. Jednoducho umelo vytvorená zelená plocha chránená materiálom, ktorý odolá návalom vetra. Čomu diaľnica v púšti neodolá je piesočná búrka. Ale postaví sa tak, aby sa tu jednoducho piesok neusádzal. Žiaľ a za to ti ručím, prejde 20 rokov a príde situácia, že diaľnica bude s pieskom v okolí 1:1 a začne sa sypať na odstavný pruh. Pretože je to bariéra. Ja ako stavbár ti môžem povedať, že cesta by bola zasypaná za 4 roky. Diaľnica nie, ale raz ju zasype. Náklady na 1 km, keď zarátaš úplne všetko dosahujú v prepočte na SKK v arabských krajinách cca. 2,7 mld. SKK. Náklady na prevádzku: voda, špeciálne stroje, ktoré odfukujú piesok po piesočných búrkach. Nie väčšie ako u nás.
Diaľnica cez prostredie, kde vládnu arktické podmienky. Kanada, provincia Alberta. Rusko, Sibír. Extrémne mrazy, sneh. Prvý veľký problém je, že sa tu nedá stavať 2/3 roka, lebo tu je sneh. Druhý veľký problém sú extrémne mrazy, ktoré spôsobujú, že materiál nie je v 100% kvalite. Toto vplýva na spotrebu nafty pri výstavbe. Stroje musia bežať, aj keď sa nestavia, lebo ich už nikdy nenahodíš. Staviaš v tme, ktorú si nezažil, lebo musíš využiť každú sekundu. Svietiš ako hovädo, máš milión generátorov a aj tak hovby drevené vidíš. Vieš, že musíš meniť vozovku každých 5 rokov. Opravovať každý rok. Použiješ aj AB aj CB kryt podľa daných podmienok. Náklady na výstavbu po zarátaní všetkých nákladov dosahujú cca. 2,2 mld. SKK na 1 km. Najprv sa ryješ v zemi, ktorá nie a nie povoliť, potom stavebný materiál, ktorý nie a nie vypadnúť zo stroja. Pol dňa nahadzuješ finišér za 20 mil. CAD, oživuješ ho teplom, ... keď staviaš, ideš v noci, ideš stále, ideš v daždi, ideš 2 roky. Diaľnicu postavíš a vieš, že bude 1/3 roka nezjazdná. Bude na nej 3 metre snehu. A nikde ani stromček, nikde žiadna skala, takže keď prestane raz padať sneh a bude menej ako -30 stupňov, tak nasadíš frézy a tie pôjdu 10 dní z oboch strán, možno aj cez iné exity, budeš odhadzovať sneh. Využiteľnosť diaľnice je obrovská, ale na Slovensku asi tak ako keby si ju postavil niekde medzi dedinkami po 500 ľudí. Ako stavbár vieš, že tie 3 metre snehu aj tak sa topia. Masy vody sa valia na tvoje dielo. Mrzne. Topí sa to. Mrzne a topí sa to, ale extrémne. Vozovka na novej diaľnici už po prvom roku má trhliny. Zalievaš asfaltom, smolou. Zodpovedne. Po 5 rokoch meníš vozovku. Výhoda je, že vrstvy pod ňou sa nerozsypú. Náklady na prevádzku: 2 mil. CAD na 1 km.
Zdroj: Diaľničiar
Canada forever ...