asdf napísal:"Praví" ážetďáci by sa osypali
Príde na to, čo myslíš tými „pravými“. Ono tí borci, čo pred polstoročím začínali s vývojom, boli vo svojej dobe za pankáčov. Pre tradičných ajznboňákov bolo nepredstaviteľné už len to, že by sa mali spoľahnúť na techniku namiesto na ľudí („veď to sto rokov funguje, tak čo do toho rýpete?“) a tí rozhľadenejší zase neraz s nedôverou hľadeli na domáci vývoj. Vidíš, dnes už si na to nikto ani nespomenie.
Aby však bolo vo veciach jasno, ŽSR nemajú žiadny dôvod plošne meniť výstražníky, veď zákon aj vyhláška ponechávajú existujúce v platnosti až kým nezhrdzavejú. Ale keď na to už niekde príde, tak by bolo fajn, aby sa kvôli tomu nemuseli hrabať v tých obvodoch resp. vymeniť celé PZS. O nič iné nejde. Pretože keď budem komplet rekonštruovať priecestie, tak je to už jedno, dám tam aj komplet novú zabezpečovačku, nech to vydrží čo najdlhšie, ale keď chcem len vymeniť výstražníky čo zrámoval okoloidúci traktor alebo si poviem, že budem teda trochu dbať aj na bezpečnosť cestnej premávky a preto doplním opakovacie návestidlá (čo akosi z podstaty veci zahŕňa aj výmenu pôvodných výstražníkov), tak je finančne asi o dosť rozumnejšie urobiť to bez toho, aby som do tej PZS len kvôli výstražníkom akokoľvek zasahoval. Ak bude ŽSR trvať na priamom ovládaní svetiel z domčeka, nech sa páči, ale sami sebe budú robiť zbytočné problémy a náklady, pričom príklady z neďalekého zahraničia hovoria, že sa to dá bez zbytočných komplikácií a funguje to.
asdf napísal:Výrobca k tomu doniesol atesty autorizovanej európskej skúšobne. Namontovalo sa a hľa...
Tak certifikátov mohol doniesť plný kufor na všeličo, akurát teda ťažko na farbu modrého svetla...
asdf napísal:A len pre istotu: Návestná sústava OSŽD nie je žiadny československý výmysel. Inak modré svetlo sa používa v USA (odtiaľ to k nám ostatne prišlo) a v UK (aj keď pravda dosť okrajovo).
Áno, viem (aj keď nazval by som to skôr sovietska návestná sústava), veď preto som písal o civilizovanejších krajinách
A ani USA, kedysi železničnú veľmoc č. 1, by som pokiaľ ide o železnicu už dávno pradávno nepovažoval za niečo, čím sa treba inšpirovať. S používaním modrého svetla v Británii si ma na chvíľu zaskočil, tak som si to vygooglil... no, výraz „dosť okrajovo“ si zjavne myslel ako eufemizmus
asdf napísal:A aký je v tom rozdiel?
No aj tá plná hasičská cisterna uhne rádovo lepšie ako vlak.
Vyskúšaj si tú cisternu šoférovať. S tou sa veru zásadne neuhýba
Ak sa teda nechceš prevrátiť. Zaiste je na tom papierovo lepšie ako vlak, ale vo výsledku praktický rozdiel veľmi nie je. Pre úplnosť – ak je cisterna fakt plná, tak je to skoro ako bežný náklaďák, horšie je, keď až tak plná nie je, to máš potom ako pilotovať tehlu. Ale aj s „normálnym“ náklaďákom sa veľmi zle uhýba.
asdf napísal:Inak vnútorná elektronika moderných zabezpečovacích zariadení sú dnes priemyselné počítače, aerospace alebo automotive komunikačné prvky a medicare napájanie. Železnica je malý trh
Takisto aj tá "dnešná" definícia bezpečnosti je rešpektovaná. Väčšina moderných zariadení je poskladaná zo súčiatok alebo systémov, ktoré spĺňajú tú pôvodnú definíciu, ale vzájomne sa zálohujú, aby nebola narušená prevádzka. Inak toto je tak na diskusiu k pivu, o tom sa dá básniť hodiny a hodiny.
To máš aj na cestných návestidlách či detektoroch. Mikropočítač 100x výkonnejší ako ZX Spectrum blahej pamäti, dozor cez fieldbus, pulzná regulácia jasu, diódy zapojené do retiazok a regulované tak, že aj keď polovica chcípne, stále to svieti ako nové, no ale keď príde na riadenie z radiča, tak hádaj. Áno, cez kontakt
Rovná sa single point of failure.
Lenže o to nejde. Môžeš mať plne redundantné elektronické stavadlo – čo je ešte
relatívne jednoduchá úloha, v teréne môžeš mať tiež všetko komputerizované, na fieldbusoch atď., čo už je teda o dosť náročnejšie, aj keď nie nemožné. No aj tak ťa stále budú držať za miešok pravidlá železničnej premávky. Všetko sa môže pokaziť, zvlášť mechanické komponenty a aj redundancia má v prípade technologických zariadení svoje limity, no a v takých situáciách by malo nastúpiť dynamické riadenie, teda automatická rekonfigurácia infraštruktúry. Presne to robia napr. diaľničné líniovky alebo už spomínané systémy riadenia výroby. To však na železnici v jej súčasnej podobe proste neurobíš – presnejšie, nesmieš to urobiť. Ale máš recht, toto je široká problematika, o tom by sa dalo baviť pekne dlho.
asdf napísal:A my zatvárame závory v okamihu, keď už je spravidla neskoro vlak zastavovať. Zmeniť to samozrejme ide, ale znamená to (občas výrazné) predĺženie doby, po ktorú je priecestie zatvorené. Pretože to znamená mať zatvorené a zdetekované, keď je vlak ešte (a to je minimálne) cca. 1,5x zábrzdná vzdialenosť od priecestia.
Dosť záleží od trate. Tam, kde jazdia všetky vlaky v podstate rovnakou rýchlosťou (teda separované osobné/nákladné trate), to nie je žiadna tragédia, ale ak máš niekde rýchliky 140 km/h aj manipuláky 60 km/h, tak je to blbé - čo teda platí tak ako tak, len je by to predĺženie bolo ešte výraznejšie. Nemčúri inak chcú tento rok nasadiť do skúšobnej prevádzky nejaké priecestia s SCI-LX rozhraním a tam máš potom tie vzdialenosti dynamické.
asdf napísal:AKI už v Holandsku nenájdeš
Mne šlo o text, z ktorého to Hank bez uvedenia kontextu vytrhol. Podstatné je ale to, že ak je cesta k zvýšeniu bezpečnosti, tak sú to závory. Výmena výstražníkov za CSS to proste nezachráni.
Pozor, Hank to z kontextu nevytrhol, prečítaj si to ešte raz. Text je síce aj o tom, že bez závor bude vždy horšie ako so závorami, akurát že nie všade môžeš mať závory a aj pri tých svetelne zabezpečených priecestiach sú rozdiely a na forme výstrahy záleží. (ozaj, prečo tomu hovoríme výstraha, keď je to v skutočnosti explicitný zákaz?
)
Konštatuje sa tam, že WILO je samo osebe horšie ako bývalé AKI, lebo nemá zvonce ani opakovacie návestidlá (to sa ALI ani náhodou netýka, tie majú oboje), to je ale v kontexte predchádzajúcej diskusie nepodstatné; pokračuje to však citátom, ktorý uvádza Hank, že navyše považujú Holanďania za bezpečnostné riziko aj samotné blikanie (pôvodné znenie bez titulkov: „Dit vergroot de kans dat weggebruikers de waarschuwingssignalen van een WILO niet bewust opmerken of niet begrijpen, en de overweg opgaan terwijl er een trein nadert.“). Blikače proste pre nich nie sú dosť bezpečné tam, kde nie sú závory, ktoré, ako už bolo povedané, nemôžu byť všade (aspoň nie dnes).
Totiž, napriek všeobecne rozšírenému názoru, že vodiči sú hovädá a vchádzajú na priecestie zámerne, výskum tvrdí niečo iné, konkrétne to, že prevažná väčšina porušenia zákazu vchádzať na priecestie bez závor je neúmyselná a je za tým najmä nepozornosť a prehliadnutie signalizácie. A to nie sú to žiadne nové zistenia, je to známe už desaťročia a opakovane sa to potvrdzuje. Zároveň výskum hovorí niečo, čo mnohým ľuďom znie celkom neintuitívne a nelogicky, ale dáta tak hovoria – je podstatne väčšia šanca prehliadnuť či zle vyhodnotiť prerušovaný ako súvislý signál.
Samozrejme, závora ako fyzická prekážka priamo v zornom poli vodiča je asi najideálnejšie riešenie, avšak pri nízkych intenzitách dopravy to dnes socioekonomicky proste neobhájiš. Jednoducho vždy (alebo aspoň ešte pekne dlho) bude nemálo priecestí bez závor. Tie spomínané AKI boli buď úplne zrušené alebo nahradené závorami (AHOB) kde sa dalo alebo boli nahradené práve ALI.
Každopádne, z vyššie uvedených dôvodov pripúšťajú Holanďania kmitavý signál len tam, kde sú závory (a aj to ten signál zo dva razy opakujú), ale na priecestiach bez závor dávajú už len návestidlá CSS. Nemci a Rakúšania si povedali, že to nebudú robiť „dvojkoľajne“ a dávajú po novom všade len CSS.
asdf napísal:Inak by na križovatkách (ku ktorým CSS chceme priecestia pripodobniť) neexistovali kamery na detekciu jazdy na červenú.
Len taký detail - keby tie kamery chytali len tých, čo prejdú viac ako 1 sekundu po naskočení červenej (teda len tých, čo idú úplne na sedláka), tak by si na seba nezarobili
asdf napísal:A môžeš 3x hádať, ako sú zapojené
Je to jedno, lebo je za tým výstražník.
Nie je to celkom jedno. Ak sa na to pozrieš lepšie, tak návestidlo vizuálne prekrýva onen výstražník, ale to je detail, podstatné je niečo iné. Na danom mieste sú dve priecestia krátko za sebou. Ak sa zavrie to vzdialenejšie, tak sa medzi nimi začne tvoriť kolóna, čo môže viesť k tomu, že táto kolóna pretečie až na to bližšie priecestie. Síce predpisy hovoria, že na priecestie nesmiem vchádzať, keď som si neni istý, že ho viem aj bezpečne opustiť, ale ľudia robia chyby (a áno, niektorí sú aj hovädá), napríklad keď ide viac áut za sebou, tak je celkom normálne, že každý slepo nasleduje auto pred sebou. No a ak sa toto stane a to bližšie priecestie sa tiež začne zatvárať, tak je to prúser. Preto to majú vymyslené tak, že v prípade zatvárania vzdialenejšieho priecestia zastavia premávku už pred prvým z nich. To ale zabezpečovačka toho priecestia sama osebe (z logických dôvodov) nevie, tak sú tam návestidlá CSS. Tie pri aktivácii ktoréhokoľvek z výstražníkov dajú sekvenciu žltá - červená a tú potom držia až kým nie sú všetky výstražníky vypnuté.
