:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Kvík napísal:Ak by všade boli diaľničné značky striktne zelené a ostatné modré (alebo naopak)

V UK to maju presne naopak, dialnice modre a ostatne zelene

Za takouto kombináciou stačí ísť do Maďarska alebo Poľska

Na tej mpae je chyba.
Albansko ma zelene oznacenie za dialnice, vid: https://www.google.com/maps/@41.8614186 ... 312!8i6656

No, takže nielen v Európe a dokonca ani v samotnej EU nie je zjednotené farebné označenie diaľnic, tak môžme rovno opustiť myšlienku zjednocovania označenia diaľnic písmenom "A". Navyše z 5 našich priamych susedov to používajú iba dvaja a ďalší dvaja používajú M a ten, s ktorým má naša krajina najužšie väzby používa D a nechystá sa to meniť. Nie je dôvod aby sme D označenie menili aj my.

zbytočna debata, úspech by bol, keby vrámci EU sa dosiahlo, aspoň jednotné farebné označovanie dialnic. Raz sa mi stalo v H, že som sa riadil podla farby a vybehol som na dialnicu bez znamky. Od vtedy si dávam pozor, ale je to veľmi nepríjemné, keď ta farebnosť nie je jednotná.

Pojem autostráda používa aj NDS

To síce hej, ale
"to slovo nikto to nepoužíva, preto musíme mať pred číslom D aby sme sa nikomu nepchali do zadku a boli sme opäť svetový na tejto planéte."
Takáto odpoveď stači?
/irónia

O zjednotenie farieb vobec nejde, to nikdy nebolo nikoho umyslom v Europe ani to netreba (staci vsade uvadzat aj symbol dialnice, nielen vselijake farebne subplochy) a napr. Holandania ani rozdielne farby na dialniciach a inych cestach nemaju (vsade je modra).

Taktiez nie je nevyhnutne mat "A" na oznacenie dialnice, hoci je to vacsinovo pouzivane (aj pri podpriemernej inteligencii to vodic bez problemov v cudzej krajine rozozna).

Co u nas treba je urobit poriadok v terminologii, k comu posledne zmeny v zakone o cestnej premavke a cestnom zakone smeruju. Je dost priznacne, ze debata v tomto vlakne sa obnovila po leg. zmene, ktora s koncepciou dialnic ci ich kategorizaciou alebo cislovanim vobec nesuvisi. Este raz zopakujem - rychlostne cesty boli z hladiska pravidiel vzdy dialniciami (platili tam totozne pravidla), len sme kvoli inziniersko-policajnemu zmyslaniu mali na jednu vec dve rozne znacky, pri brutalnom lamani medzinarodnych standardov. Od roku 2014 sa dostavane rychlostne cesty uz aj oznacuju ako dialnice.

Pointa je odlisit stavebnu terminologiu od terminologie pravidiel. Nie je dialnica ako dialnica. Preto tie uvahy o autoceste, autostrade, autodrahe maju zmysel.

Čo sa týka farieb, tak mi napadol jeden ešte väčší problém - značenie križovatiek tesne za hranicou

Napr. tu:
https://maps.app.goo.gl/m4kVKppHkYFPp18z7
https://maps.app.goo.gl/rJNrZcqPmisLUnLM9

Zaujímavá poznámka pokiaľ ide o hustotu plánovanej siete. Ak definujeme hustotu diaľničnej siete ako podiel celkovej dĺžky diaľnic v kilometroch (km) a rozlohy štátu v kilometroch štvorcových (sqkm) a označíme ju ako H (H=km/sqkm), vzorový príklad...

Vulgária má plánovanú dĺžku siete 1 000km a rozlohu 10 000 sqkm. H = 0,1
Ruritánia má plánovanú dĺžku siete 5 000km a rozlohu 10 000 sqkm. H = 0,5

...pokiaľ porovnáme krajiny V4, vidíme že:

1. Česko plánuje celkom 2 128km diaľnic (české RC boli formálne prevedené do diaľničnej siete). Rozloha Česka je 78 866 sqkm. H = 0,027
2. Maďarsko plánuje celkom 2 947km diaľnic (D+RC, označené sumárne ako M). Rozloha Maďarska je 93 030 sqkm. H = 0,032
3. Poľsko plánuje celkom 8 144km D+RC (označené ako A+S). Rozloha Poľska je 312 696 sqkm. H = 0,026
4. Slovensko plánuje celkom 1 884km D+RC. Rozloha Slovenska je 49 036 sqkm. H = 0,038

Záver, Slovensko má najvyššiu hustotu plánovanej siete diaľnic spomedzi štátov V4. Pre dosiahnutie H na úrovni 0,038, by Česko muselo plánovanú sieť rozšíriť o 868km, Maďarsko o 588km a Poľsko o 3 738km. K tomu všetkému máme na Slovensku aj "šuflíkové" mnohokrát ešte socialistické projekty RC, nikdy nezaradené do siete, napríklad Prešov - Ubľa, Rožňava - Dobšiná - Poprad, Banská Bystrica - Brezno a pod. V plánoch u nás teda nie je problém

Ak definujeme hustotu diaľničnej siete ako podiel celkovej dĺžky diaľnic v kilometroch (km) a rozlohy štátu v kilometroch štvorcových (sqkm)

co tak podiel dlzky dialnic a poctu obyvatelov.

Intuitívne je zrejmé, že ak vezmeme do úvahy počet obyvateľov štátu, namiesto rozlohy štátu, tak na výsledku to pri daných rozdieloch nič nezmení. Ale nie je problém, ak definujeme hustotu diaľničnej siete podielom počtu obyvateľov štátu (O) a dĺžky plánovanej siete v kilometroch (km), teda Hd = O / km, potom:

Príklad:

Bordúria má 10 miliónov obyvateľov a plánovanú dĺžku siete 1 000km. Hd = 10 000
Syldávia má 10 miliónov obyvateľov a plánovanú dĺžku siete 5 000km. Hd = 2 000

V prípade krajín V4:

1. Česká republika má 10,69 milióna obyvateľov. Dĺžka plánovanej siete je 2 128km. Hd = 5023,50
2. Maďarsko má 9,772 milióna obyvateľov. Dĺžka plánovanej siete je 2 947km. Hd = 3 315,91
3. Poľsko má 38,383 milióna obyvateľov. Dĺžka plánovanej siete je 8 144km. Hd = 4 713,04
4. Slovensko má 5,457 milióna obyvateľov. Dĺžka plánovanej siete je 1 884km. Hd = 2 896,50

Záver, aby Česko dosiahlo Slovenskú hodnotu, muselo by stratiť cca. 4,5 milióna obyvateľov, Maďarsko by muselo stratiť cca. 1,3 milióna obyvateľov a Poľsko by muselo stratiť cca. 14,8 milióna obyvateľov. Takže ešte raz, na Slovensku nemáme problém s hustotou plánovanej diaľničnej siete ako takou. My máme iné problémy, diaľnice a RC tam kde ich netreba, nerovnomerné rozloženie hustoty D a RC v rámci štátu, megalomanské projektovanie, predraženú výstavbu, nadsadené štátne expertízy atď.

SK ... 1884 km ..... 5 457 926 os. ... 2896,988323 os./km (* mierny rast počtu obyvateľov)
H .... 2947 km ..... 9 772 756 os. ... 3316,171021 os./km (* dosť ubúda počet obyvateľov)
PL ... 8144 km .... 38 386 000 os. ... 4713,408644 os./km (* mierne ubúdanie počtu obyvateľov)
CZ ... 2128 km .... 10 693 939 os. ... 5025,347274 os./km (* mierny rast počtu obyvateľov)
1417

Plány máme smelé, len možno stačí odrátať veci čo v tomto storočí sú veľmi nepravdepodobné ako je R8, R7 od NZ po LC, polovica R2 a R3 a takmer celý zvyšok R1

Tie cisla neklamu to je pravda ale tiez sa asi treba pozriet na tvar krajiny a s tym uz spominane vyrovnavanie regionalnych rozdielov (spajanie okresnych miest). Zo stredu Slovenska na vychod ze maju ist len 2 dialnice to je podla mna v pohode (aj ked sa mohli stavat sucasne, zvyhodnovat jednu ci druhu, ze ktora sa mala zacat stavat skor je podla mna somarina), ale mezi RK a PO a medzi ZV a KE su v podstate len 2 dialnice a ziadna ina (myslim nejaku dialnicu ktora by spajala D1 a R2). Z pohladu planu dialnicnej siete na Slovensku nerozumiem planovaniu R3 medzi MT a ZH nad hronom ked hned vedla sa planuje R1 od BB po RK. R8 mi tiez pride ako zbytocna. R5 tiez, tam by stacila cesta 1 triedy stvorpruh s rychlostou 100 - 110 km/h.
Z Presova smerom na Ublu by vobec nebola zla nejaka dialnica ale podla mna by stacilo keby isla po Sninu a nie az k hraniciam. Popripade nejaka cesta 1 triedy so 4 pruhmi, obchvatmi obci a rychlostou 100 - 110 km/h. Viem ze sa planuje prelozka celej cesty medzi Lipnikmi a Ublou ale detaily nepoznam. Z Roznavy cez Dobsinu na Poprad, taka spojnica D1 a R2 by tiez nebola na skodu. (Pripadne este z Roznavy cez Revucu, Brezno do Bystrice )

Chcelo by to predizajnovat tu planovanu siet

Ale asi som uz off topic

OT
Podľa môjho názoru by D alebo RC nemala isť do každej doliny, a hlavne primárne na prepájanie okresných miest. Štát by mal budovať a spravovať štátne cesty teda D, RC, I.tr, a to v zmysle 1 dopravný koridor = 1 štátna cesta, tam kde je to výhodné pri výstavbe D/RC sa využije existujúca I.tr (I/65 na turci, I/16, či I/11 na kysuciach) s tým že by sa vybudovala regionálna cesta II alebo III tr. ( môže byť úplne paralelná, alebo vo výhodnejšom vedení k terénu a obsluhovaným obciam). V prípade že by sa existujúca cesta I.tr. nevyužila na D/RC bola by preradená pod cesty II/III tr. Výhoda štátnych ciest rýchle a bezpečné cestné spojenie regiónov, cesty vedené mimo zastavené územie, obmedzená priama dopravná obsluha, a teda zníženie zastavávania okolia ciest.

OT
Poprosím admina presunúť posledné príspevky do: rozvoja D a RC

Plány máme smelé, len možno stačí odrátať veci čo v tomto storočí sú veľmi nepravdepodobné ako je R8, R7 od NZ po LC, polovica R2 a R3 a takmer celý zvyšok R1

presne tak, odratat R7 a R8 a sme na tom porovantelne.

este zaujimavejsie je si to pozriet podla krajov, zbezne som si to zratal a najmenej obyvatelov na celkove km vyslo v BB, TN a ZA kraji. na vychode resp. cca vychodnej polovici uzemia nevidim dialnice v kazdej doline ako na zapade.
http://dialnice.szm.com/

to neustále umieľanie krajov a okresov, ktoré boli politicky stanovené bez ohľadu na tradičné centrá a toky ľudí a tovarov. ak vedie diaľnica na hranici jedného kraja a využívajú ju oba kraje, no jeden kraj má akože pozivítne čísla a druhý nulové, tak je to len o spočítavaní nič nereprezentujúch čísel. vysokú cenu diaľníc robia megalománske požiadavky (napr. vysoké násypy ako pre TGV), ale aj nekontinuálna výstavba (ak by stavebné firmy mali garanciu že každý rok sa bude +- stavať rovnako, tak by vedeli lepšie plánovať a mali rovnomernejšie+isté odpisy techniky). nie je potrebná diaľnica do každej doliny. je to čísto slovenský fetiš.

SK ... 1884 km ..... 5 457 926 os. ... 2896,988323 os./km (* mierny rast počtu obyvateľov)
H .... 2947 km ..... 9 772 756 os. ... 3316,171021 os./km (* dosť ubúda počet obyvateľov)
PL ... 8144 km .... 38 386 000 os. ... 4713,408644 os./km (* mierne ubúdanie počtu obyvateľov)
CZ ... 2128 km .... 10 693 939 os. ... 5025,347274 os./km (* mierny rast počtu obyvateľov)

vychod cize KE a PO kraje, D1, R2, R4
400 km.....1,627 mil. .....4067 os,/km.., zapad okolo 3000 os/km, spominane tri kraje okolo 2000 os/km

konecne sa na severojuzne prepojenie zacnu pozerat mozno komplexnejsie.

ale to je asi moja naivna predstava. ked sa cely ten sektor zoberie s nadhladom.

urobil by sa vychodny obchvat ruzomberka, ale len ako jednicka.
urobi sa vychodny obchvat martina. ale tiez staci klasicka jednicka, ale nech nezerem, po danovu teda R3.

dalej je to v poriadku.

preco sa snazia spojit BB so ZA ? nebolo by lepsie ked tak prepojit cez raztocno, cim by sa aj "poriesil" problem hornej nitry ?

aspon by sa eliminoval aj problem kremnice a okolia.

tato cast mi tam chyba

viewtopic.php?f=35&t=25136

Ved tento dopravny model sa robil. Aj sa tam pocitalo s prepojenim cez Turcek. Toto je presne chaos tohto statu. Politici maju pamat na styri roky. Nevysiel ani jeden variant.

Aquila, tiež si myslím, že keby Hornú Nitru napojili na R1, takto je rýchlejšie ako napojenie na D1.

Či sa obchvat MT v polprofile nazve R3 ale I/65 je úplne jedno. Hlavne nech to má MUK pri MT (stačí jedna) a parametre také, aby sa dal bezpečne obehnúť kamión.

V prospech trasovania cez Raztocno hovori teraz aj planovany utlm bani na Hornej Nitre a s tym spojene kompenzacie napr. v podobe dobudovania useku Raztocno-Lovcica, aby bola Horna Nitra pripojena na R1.

S nadhladom a vtipne:
https://index.sme.sk/c/22505065/sulik-i ... perov.html