Regionálne rozdiely a infraštruktúra vyššieho rádu

[Pacho]

Choma ako riaditel NDS bol zo ZA, a Kocner pochadza z RK

tak to je dobrééé, to som ani nevedel, takže najväčší jánošíik je z pacholandu

[DrX]

No a netreba zabudat na hlavneho ozembucha Meciara z trencianskej elektry (aj ked narodeny v Detve )

[KN.SK]

Zvolen. 1243

[milan_KM]

Iba hlúpi (moderne jednoduchí) ľudia niekoho hodnotia iba na základe toho odkiaľ je.

[devil]

Nepostavené tunely : Rojkov, a korbelka.

Pacho ale rojkov a korbelka bola alternativa...vidiet ze sa vyznas.

vôbec sa netreba poučovať z pachologiky, stačí trocha rozmýšlať a nemať zaslepené oči pre juh a jednoznačne treba dostavať dialnicu cez pacholand, aby sa odbremenil ajtak slabo vyťažený juh. Hlavne treba sa doučiť matamatiku. Nepostavené tunely : Rojkov, a korbelka. dostavať : Horelica, višnové, čebrať , branisko a ,prešov čiže jak rátam tak rátam tak to je 2+5= 7. a nie 10. či som niečo zabudol?: Keby sme mali schopného ministra a nezaslepeného pre južné úseky , tak višnové je hotové, čebrať jazdíme od 2017, a korbelka by sa aspon začínala stavať. Po dobudovaní obchvatu čadce, horelica ešte vydrží, a branisko tiež.

cebrat na hub-iva vyriesi RK a smer cez donovaly na severovychod bude prejazdny. ostatne pre tranzit riesia tolko ako soroska alebo ani tolko (2. rura braniska). minister je od jesene 2016 ale v 2017 si uz chcel jazdit...hlavne sa treba doucit matamatiku. tento prispevok ti prilis nevysiel.....

[Pacho]

tunel ako tunel minister ako minister.

[DrX]

len aby toho nahodou nebolo malo, za 160mil EUR idu na *** nove vlaky https://ekonomika.sme.sk/c/22319714/zel ... ml?ref=trz
ale Sorosku netreba, lebo sak tam mozu jazdit vlakmi, ale Visnove treba, lebo tam asi nemozu... (UHP)

[jarino]

Však konečne. Nie je čo závidieť.

[IceFox]

len aby toho nahodou nebolo malo, za 160mil EUR idu na *** nove vlaky https://ekonomika.sme.sk/c/22319714/zel ... ml?ref=trz
ale Sorosku netreba, lebo sak tam mozu jazdit vlakmi, ale Visnove treba, lebo tam asi nemozu... (UHP)

Igazán? Mal si plakať u best ministra Érseka, nem?

[nevo83]

Juh Slovenska: úrodný, ale zanedbávaný
Na prvý pohľad má južné Slovensko všetky predpoklady na prosperitu. Úrodnú pôdu, termálne pramene lákajúce turistov i strategickú polohu v blízkosti troch metropol. Druhý pohľad však odhalí zanedbanú infraštruktúru, nízke platy a obmedzenú ponuku vzdelania pre nadaných študentov.

Spojenie 35-tisícového Komárna s krajským centrom v Nitre zaisťujú prakticky len pomalé osobné vlaky s prestupom v Nových Zámkoch. A cesta autom do Bratislavy je odtiaľ výrazne rýchlejšia cez Maďarsko.

Omnoho lepšie na tom nie sú ani ďalšie mestá na Žitnom ostrove. Hlad po kvalitnej verejnej doprave ukazuje príbeh lokálky z Bratislavy práve do Komárna.

„Trať sa z hľadiska nárastu počtu cestujúcich stala európskym unikátom.

Oproti roku 2011 tu jazdí až päťkrát viac vlakov,“ uviedol Aleš Ondrůj, hovorca dopravcu Regiojet.

Juh Slovenska by mali v budúcnosti prepojiť rýchlostné cesty R7 a R2. Zatiaľ z nich stoja len fragmenty a výstavba v režime PPP sa oproti plánom omeškáva.

V regiónoch hovoriacich po maďarsky to nie je slávne ani so zárobkami. Kým v Komárne sa pohybujú okolo 900 eur, v Trnave je to takmer o 400 eur viac.

Najviditeľnejšie sú rozdiely i vo vzdelávaní. V okrese Nové Zámky pripadá na tisíc obyvateľov len sedem študentov gymnázií.

V Tvrdošíne na severe SR je to trikrát toľko, v Bratislave 30 gymnazistov. 

Bratislavsky kraj
Dĺžka diaľnic: 110,5 km
Dlžka rýchlostných ciest: 0,0 km
Dľžka ciest I. triedy: 129,9 km
Dľžka ciest II. triedy: 206,9 km
Dľžka ciest III. triedy: 354,0 km
Dĺžka ciest spolu: 801,3 km

Počet obyvateľov: 618 290
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 17,9 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 21,0 km

Trnavsky kraj

Dĺžka diaľnic: 67,5 km
Dlžka rýchlostných ciest: 26,2 km
Dľžka ciest I. triedy: 267,2 km
Dľžka ciest II. triedy: 525,3 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 061,9 km
Dĺžka ciest spolu: 1 948,1 km

Počet obyvateľov: 547 967
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 17,1 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 48,8 km

Nitriansky kraj
Dĺžka diaľnic: 0,0 km
Dlžka rýchlostných ciest: 67,2 km
Dľžka ciest I. triedy: 490,0 km
Dľžka ciest II. triedy: 498,2 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 537,1 km
Dĺžka ciest spolu: 2 592,4 km

Počet obyvateľov: 717 624
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 9,4 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 68,3 km

Trenciansy kraj

Dĺžka diaľnic: 87,5 km
Dlžka rýchlostných ciest: 11,6 km
Dľžka ciest I. triedy: 304,2 km
Dľžka ciest II. triedy: 346,9 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 134,8 km
Dĺžka ciest spolu: 1 885,1 km

Počet obyvateľov: 609 828
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 16,3 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 49,9 km

Bansko Bystricky kraj
Dĺžka diaľnic: 0,0 km
Dlžka rýchlostných ciest: 127,6 km
Dľžka ciest I. triedy: 640,6 km
Dľžka ciest II. triedy: 601,9 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 838,9 km
Dĺžka ciest spolu: 3 209,1 km

Počet obyvateľov: 663 992
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 19,2 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 96,5 km

Zilinsky kraj
Dĺžka diaľnic: 102,0 km
Dlžka rýchlostných ciest: 18,9 km
Dľžka ciest I. triedy: 502,6 km
Dľžka ciest II. triedy: 330,6 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 100,7 km
Dĺžka ciest spolu: 2 054,8 km

Počet obyvateľov: 685 365
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 17,6 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 73,3 km

Prešovsky kraj

Dĺžka diaľnic: 106,8 km
Dlžka rýchlostných ciest: 4,5 km
Dľžka ciest I. triedy: 635,8 km
Dľžka ciest II. triedy: 517,2 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 922,2 km
Dĺžka ciest spolu: 3 186,5 km

Počet obyvateľov: 768 719
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 14,5 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 82,7 km


Košický kraj

Dĺžka diaľnic: 9,3 km
Dlžka rýchlostných ciest: 39,2 km
Dľžka ciest I. triedy: 341,4 km
Dľžka ciest II. triedy: 583,5 km
Dľžka ciest III. triedy: 1 408,4 km
Dĺžka ciest spolu: 2 381,9 km

Počet obyvateľov: 756 005
Diaľnic a rýchlostných ciest na 100-tisíc obyvateľov: 6,4 km
Ciest I. triedy na 100-tisíc obyvateľov: 45,2 km


https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok- ... position=4

[Pacho]

veľmi zaujímave čísla. Čo ma zaujalo, je počet absolventov gymnázia v NZ a v Tvrdošíne, je to 7x viac. Nech mi niekto vysvetlí tento rozdiel. Infraštruktúra je podbná . Z NZ napr do NR je bližšie ako z Tvrdošína do Žiliny. Ani NZ ani Tvrdošín nemá dialnicu, s približne rovnakou dostupnosťou.

[Yoggy52]

V Tvrdosine pocet ziakov 1. rocnika gymnazia 120, v NZ pocet ziakov 1. rocnikua gymnazia 184. Okres NZ 140k obyvatelov, Tvrdosin 36K. Malo gymnazii maju

Z mojho pohladu je ale gymnazium jeden z najzbytocnejsich typu skol. Vseobecne skolstvo by malo byt do 10 roku zivota, nie do 19... Potom tu mame taky pripad, ze deti maju 15 rokov a nevedia cim chcu byt a co chcu vlastne robit, lebo si ani nic poriadne nevyskusali z vlastnej iniciativy a len sa biflili hovadiny... Absolventi gymnazia maju najvacsi problem zamestnat sa, guess why... System podla mna: 1-4 = vseobecne skolstvo. 5-8 = vyberanie predmetov a ziskavanie kreditov. 9. rocnik by som zrusil... (ja co si pamatam, tak sme v skole absolutne nic nerobili, zbytocny rok zivota.) Nasledne by ziaci mali lepsiu predstavu co by chceli robit... Ale to je uz na uplne inu debatu...

[Kvík]

Absolventi gymnazia maju najvacsi problem zamestnat sa, guess why

No najskôr to bude tým, že sa predpokladá, že absolvent gymnázia pôjde na vysokú školu. A potom už v štatistike nefiguruje ako absolvent gymnázia, ale tejto VŠ, a takisto si najskôr nejaké zamestnanie nájde. Gymnázium bez VŠ naozaj nemá zmysel.

Inak za seba môžem povedať, že jasnejšiu predstavu som získal vo veku zhruba 24 rokov, a nie že 15. Všeobecné vzdelávanie do 19 rokov je úplne v poriadku, akurát by tam určite malo byť viac voľnosti vo výbere predmetov, resp. od strednej školy vyššie kreditový systém.

(A teda asi celé toto smer off-topic...)

[jarino]

Chcel by som vidieť 15 ročného, čo by vedel, akú prácu chce vykonávať...
Ja by som to tak čierno-bielo nevidel.
Absolvent gymnázia by mal pokračovať na vysokú školu, v podstate nepozná obmedzenie aký odbor si vybrať (zdravotná sestra nepôjde na techniku). Závisí od odboru, avšak problémom je, že na technickej VŠ nikto praktické veci nikoho nebude učiť, ani toho gymnazistu. Je chybný predpoklad, že technické veci, angličtinu aj matematiku s fyzikou ovládajú (prvé neovládajú gymnazisti, o zvyšku netušia tí ostatní). U ostatných odborov asi žiadne špeciálne požiadavky nebudú, hlavne humanitné odbory.
V skutočnosti rozdiel je, že v súčasnosti absolventi gymnázia vedia aspoň sčítavať. Vo všeobecnosti riešenie dvoch rovníc o dvoch neznámych je niečo neznáme, prvé problémy sú pri prevode jednotiek
Stredné školstvo je strašne slabé, samozrejme česť výnimkám. A mnoho študentov na VŠ jednoducho nemá čo robiť.
Jediný problém je, že gymnázií a VŠ je zbytočne veľa.

[devil]

Čo ma zaujalo, je počet absolventov gymnázia v NZ a v Tvrdošíne, je to 7x viac. Nech mi niekto vysvetlí tento rozdiel.

do okresu NZ tam patria aj surany aj sturovo kde su tiez gymnazia. potom su aj stredne odborne skoly dokonca v dvoroch nad zitavou.

[Pacho]

prosím Ťa veď je to počet absolventov/1000 obyvatelov, čiže vôbec nezáleží kolko gymnázii, je v okrese. Takže zasa len trepeš bludy.

[devil]

aha, uz vidim napisal si "počet absolventov gymnázia v NZ a v Tvrdošíne", automaticky som to bral len pre mesto NZ.

[okorec]

Jarino, ja som napríklad v 15tich zistil, že chcem ísť na strojarinu - auta a motory. To už som bol na osemročnom gymnáziu, keďže rodičom bolo jasné, že neskoncim na ucnovke, ale na výške, otázkou bolo len na akej a to som zistil v 15tich ako som už písal... Na strojarine prvý ročník bol kvázi vyrovnavaci, kedy sme gymnazisti museli dobehnúť priemyslovakov v technických predmetoch a oni nás v matike a fyzike. Myslím, že trochu ťažšie to mali oni... Výhodou viacročných gymnázií je to, že keď po dvoch troch rokoch rodičia zistia, že svoje dieťa precenili, tak sa stále dá prestúpiť na odbornú strednú školu a nemusí chudák niekto skončiť ako absolvent gymnázia (čo je samozrejme bez VŠ problém)... Ideálne by bolo keby gymnázií bolo menej, boli viacročné a boli väčšie, aby boli širšie možnosti voliteľných predmetov a možnosť individualnejsich študijných plánov... A mimochodom, sestra v nejakých 13tich vedela, že chce robiť scénografiu. Pýtal som sa uznávaných ľudí z divadelného prostredia, či jej odporúčajú skôr umeleckú strednú školu alebo gymnázium a odpoveď bola gymnázium. Nestačí vedieť len kresliť, ale tak ako vo všetkom, ak sa niečo má robiť na vysokej úrovni, tak musí mať človek schopnosť komplexne myslieť a vidieť v širších súvislostiach, a na to ťa gymnázium pripraví lepšie.

[DrX]

Tu je pospis stavu juznej zeleznicnej cesty a protezovania Ziliny rovno od generalneho riaditela ZSSK. V tomto kontexte je potom najlepsie vidiet tu "mudru radu" UHP, ze "netreba Sorosku lebo ludia mozu jazdit juhom vlakmi"!?!?!?!?!
https://dennikn.sk/blog/1751754/kto-by- ... a-zadarmo/

[Yoggy52]

Vsak ste mali erseka, co nic nevybavil?

[DrX]

Keby si nebol taky vymlety, mozno by si vedel, ze Ersek toho dost vybavil:
- V prvom rade po Pociatkovej pakarni, ze ziadne priame rychliky ani BA-ZV-KE neboli, lebo ich Pociatek zrusil a vsetko slo do BB a na KE trebalo prestupovat, Erek obnovil priame vlaky BA-ZV-KE (a v medzi-intervaloch nechal BA-ZV-BB).
- dalej sa robilo na elektrifikacii KE - MoldavaNB.

Samozrejme ale, proti miliardam EUR uliatym na BA-ZA a dalej na CA je to nic. Na juznej trati su rychlostne obmedzenia na 30kmh kvoli rozpadajucemu sa podloziu, cize ani len udrzba nie je dostatocna, nie to este rozvoj.

[IceFox]

A veľa toho urobil, aby sa začala rekonštrukcia južnej trasy. Oh, wait...

[Yoggy52]

Tak nepatrym k tym najbystrejsim to hej, ale nejak som nezachytil v mediach o juznej trase za posledne roky.

[DrX]

A teraz si zachItYl???
https://www.transport.sk/spravy-zelezni ... elenu.html
Nie vela, ale Oh really...
Na 32km trati sa dosiahne uspora 11 min. Ak by sa toto spravilo na celej trati az po Zvolen resp Palarikovo, tak sme niekde uplne inde.

[metelesku.blesku]

Tá elektrifikácia je chvályhodná, ale je to tak trošku málo za 3,5 roka, nemyslíš?
A ako tá elektrifikácia zvýši rýchlostné obmedzenia na 30km/h kvôli rozpadajúcemu sa podložiu?

Inak neviem ako ty, ale aj v čase Počiatkovej pakárne som sa vozil do KE juhom priamo bez prestupu vo Zvolene. A ešte som sa vo vlaku aj vyspal