Vlados napísal:StVO, písal si poradie, tam som predpokladal veľkosti miest, nie aglomerácií.
Tak to sa neporozumeli. Ja to beriem úplne automaticky tak, že ak sa bavím o doprave, tak s ničím iným ako so sídelnými útvarmi resp. celými aglomeráciami ani nemá zmysel pracovať. Administratívne členenie nie je podstatné a trvalé pobyty už vôbec nie.
Každopádne, dopravný význam – ktorá je daný dopravno-gravitačným rádiom – záleží primárne od toho, akým významným
cieľom dopravy dané sídlo je, čo sa odvíja od jeho „občianskej vybavenosti“ (pracovné príležitosti, školy, zdravotná starostlivosť, obchody, služby, kultúra, priemysel atď.). To síce s počtom obyvateľov súvisí, ale nie nevyhnutne priamo úmerne. Sekundárne je význam daný aj tým, akým silným zdrojom dopravy to sídlo je, čo sa odvíja najmä od počtu obyvateľov a ich ekonomickej sily.
Dôležité však je, že sa nemôžeme baviť o – často umelom – administratívnom členení, ale o reálnych sídelných útvaroch aj s ich satelitmi, t.j. o aglomeráciách. Proste to nemá nič spoločné s tým, ako sú organizované miestne zastupiteľstvá a kde majú či nemajú vlastného starostu a či majú vlastný číselný kód na Štatistickom úrade. Ad príklad uvedený vyššie: keď idem do Ľubotíc, tak mi je šumafuk, či je to nejaká samostatná obec, ja proste idem do Prešova. Z dopravného hľadiska je to súčasť toho mesta, aj keď majú vlastného richtára. Je to presne to isté, ako keby som išiel na Sekčov, čo už je aj formálne súčasť toho Prešova a teda vlastného richtára nemá, ale pre mňa ako cestujúceho je to irelevantné. Podobne, trebárs Prievidza a Bojnice, napriek všetkým vzájomným animozitám, tvoria z dopravného hľadiska jeden cieľ, ktorý je významnejší ako keby šlo len o súčet významov oboch miest samostatne (ak by ležali iks kilometrov od seba).
Triedenie najvýznamnejších slovenských aglomerácií do cca ekvivalentných úrovní podľa tohto kľúča viď môj predchádzajúci príspevok.
Vlados napísal: Nie som si istý či je vhodnejšie uvádzať významé mestá/aglomerácie alebo významné uzly. Je mi prd platné mať cieť Banská Bystrica, keď musím prechádzať cez Zvolen či Ružomberok.
Vtip je v tom, že križovania (uzly) prirodzených koridorov sa typicky nachádzajú v blízkosti práve významných miest (historicky sa nachádzali priamo v nich). Lebo to už tak raz je, že mestá rástli a nadobúdali na význame najmä tam, kde sa križovali obchodné cesty. Samozrejme, výnimočne sa môže trebárs nejaká diaľnica rozvetvovať v úplnej diere, lebo terénne podmienky – lenže to sa potom ani veľmi nedá nazývať významným uzlom, ten vtedy obvykle leží niekde pred tým rozvetvením.
Na dopravných značkách na diaľkových ťahoch je dôležité používať ako hlavné ciele naozaj významné ciele, ideálne len z prvých dvoch úrovní dopravných centier (metropolitné oblasti a dopravné nadcentrá); ostatné len v odôvodnených prípadoch. Zároveň je dôležitá aj stabilita cieľov, t.j. nie je vhodné, aby sa hlavný diaľkový cieľ menil každých 30 minút jazdy, ideálne by som – ako tranzit – mal ísť podľa jedného cieľa tak 1 až 2 hodiny. Samozrejme, nie vždy sa to dá dodržať, ale ide o to, aby časté striedanie cieľov nebolo pravidlo. Preto nie je napr. na D1 vhodné používať na tento účel Trnavu a Trenčín, ale radšej Žilinu, ktorá reprezentuje podstatne dlhší úsek a zároveň je aj významnejšia (je o jeden level vyššie). Trnava a Trenčín sú potom použité ako diaľkové medziciele, t.j. druhé v poradí na značkách (vždy len ten bližší z nich). Čo sa týka smeru na R1, tak je treba si uvedomiť, že fakticky ide o ťah nie z Trnavy, ale z Bratislavy, ktorý medzi BA a TT vedie v kvázi peáži po D1 – preto na nej značíme Nitru, ktorá by inak na D1 nepatrila (a niekedy o 20 rokov tam ani nebude). Ako hlavný diaľkový cieľ prvého segmentu je Nitra podstatne významnejšia ako ten Zvolen, preto je ako cieľ vhodnejšia. Ak by totiž mal byť Zvolen uvedený, tak jedine spolu s Nitrou, lenže by to vzhľadom na tú peáž znamenalo už fakt priveľa cieľov na značkách (viac ako 3 diaľkové ciele je proste priveľa).