I/67 tunel Stratená
Odoslané: 09. Jan 2015 15:40Napriek tomu, ze tato tema isto nebude nikdy praskat vo svikoch, lepsie povedane prispevok sa sem objavi len velmi velmi sporadicky, ide o nas nastarsi (a vlastne jediny) stale prevadzkovany cestny tunel . Ak sa porovna so svojimi "dialnicnymi kolegami", je najkratsi ( dlzka 325,7 m) i rozhodne najmenej vytazeny (intenzity len cca 2000 aut / denne), no aj tak si myslim, ze si zasluzi byt aspon uvedeny popri tych novsich, dlhsich, znamejsich no najma vytazenejsich, zvlast ak zohnat nejake info ohladom neho je riadnou drinou. Je vyznamny hlavne v 2 smeroch:
-prvykrat na Slovensku sa razil dopravny tunel niecim modernejsim ako klasickymi tunelovacimi sustavami, akymi boli vyrazene vsetky zeleznicne tunely i ten pod BA hradom
-prvykrat sa ostenie tunela betonovalo do oceloveho pojazdneho debnenia.
Tunel postavili v rokoch 1969 - 1971 Inzinierske stavby, trhacie prace vykonali Banske Stavby. Vraj pocas jeho vystavby sa medzi robotnikmi sepkalo, ze ak ho dokoncia, stahuju sa na Branisko. Zrejme to boli len zarty, no faktom je, ze pri razbe tunela sa uplatnili 3 tunelovacie metody, v priebehu ostenovania (cca 1/3 ostenia uz bola hotova), padlo rozhodnutie zakupit licenciu na ocelove debnenie a napokon pocas realizacie bol zmeneny sposob izolacie na asfaltovu (vraj mala byt lacnejsia, trvacnejsia a lahsie aplikovatelna), takze tento tunel mal zrejme fakt sluzit aj ako akasi skusobna na stavbu dalsich.
Asi jediny podrobnejsi clanok ohladom tunela:
http://rail.sk/skhist/cestne/stratena.htm
-prvykrat na Slovensku sa razil dopravny tunel niecim modernejsim ako klasickymi tunelovacimi sustavami, akymi boli vyrazene vsetky zeleznicne tunely i ten pod BA hradom
-prvykrat sa ostenie tunela betonovalo do oceloveho pojazdneho debnenia.
Tunel postavili v rokoch 1969 - 1971 Inzinierske stavby, trhacie prace vykonali Banske Stavby. Vraj pocas jeho vystavby sa medzi robotnikmi sepkalo, ze ak ho dokoncia, stahuju sa na Branisko. Zrejme to boli len zarty, no faktom je, ze pri razbe tunela sa uplatnili 3 tunelovacie metody, v priebehu ostenovania (cca 1/3 ostenia uz bola hotova), padlo rozhodnutie zakupit licenciu na ocelove debnenie a napokon pocas realizacie bol zmeneny sposob izolacie na asfaltovu (vraj mala byt lacnejsia, trvacnejsia a lahsie aplikovatelna), takze tento tunel mal zrejme fakt sluzit aj ako akasi skusobna na stavbu dalsich.
Asi jediny podrobnejsi clanok ohladom tunela:
http://rail.sk/skhist/cestne/stratena.htm