Odoslané: 24. Okt 2007 09:29Najziskovejšou oblasťou v stavebníctve sa pre stavebné firmy stali stavebné zakázky pre energetickú oblasť:
1. Výstavba ropovodov, pokiaľ na to bola oslovená špeciálne stavebná firma a nie dcérska firma ropného gigantu. Zisk tvorí na celkových nákladoch cca. 15%. Stavia sa non-stop s použitím špeciálnych metód. Riziká ako geologické problémy (nestabilné územie atď.) sa vopred riešia zmluvne, takže prípadné sankcie sú minimálne.
2. Výstavba elektrární. Tu je základom fakt, že sa stavia niekoľko rokov a stále sa potrebuje veľa robotníkov, techniky a stavebného materiálu. Vzhľadom na to, že často sa niektoré časti výstavby musia utajovať, náklady neprimerane rastú len v prospech ziskovosti.
3. Poslednou oblasťou je budovanie základov pre prenosné siete elektrickej energie a prípadné umiestňovanie stožiarov (čo však dnes väčšinou robí na to špeciializovaná firma). Tu je totiž základom použitie vysoko presnej a špecializovanej techniky a vysoko špecializovaných pracovníkov, čím je zisk znovu vyšší ako 10% z celkových nákladov.
Pred rokom 1990 sa na prvé pozície dostali aj bane na uhlie a urán, v ktorých sa budovala cestná sieť. Dnes si tieto cesty v najväčších baniach sveta stavajú samotné ťažobné spoločnosti, prípadne ich dcérske stavebné firmy.
1. Výstavba ropovodov, pokiaľ na to bola oslovená špeciálne stavebná firma a nie dcérska firma ropného gigantu. Zisk tvorí na celkových nákladoch cca. 15%. Stavia sa non-stop s použitím špeciálnych metód. Riziká ako geologické problémy (nestabilné územie atď.) sa vopred riešia zmluvne, takže prípadné sankcie sú minimálne.
2. Výstavba elektrární. Tu je základom fakt, že sa stavia niekoľko rokov a stále sa potrebuje veľa robotníkov, techniky a stavebného materiálu. Vzhľadom na to, že často sa niektoré časti výstavby musia utajovať, náklady neprimerane rastú len v prospech ziskovosti.
3. Poslednou oblasťou je budovanie základov pre prenosné siete elektrickej energie a prípadné umiestňovanie stožiarov (čo však dnes väčšinou robí na to špeciializovaná firma). Tu je totiž základom použitie vysoko presnej a špecializovanej techniky a vysoko špecializovaných pracovníkov, čím je zisk znovu vyšší ako 10% z celkových nákladov.
Pred rokom 1990 sa na prvé pozície dostali aj bane na uhlie a urán, v ktorých sa budovala cestná sieť. Dnes si tieto cesty v najväčších baniach sveta stavajú samotné ťažobné spoločnosti, prípadne ich dcérske stavebné firmy.
Dzurinda začal načas neplatiť v r. 1998 a kríza vyvrcholila v r. 1999, kedy štát dlhoval cez 4 mld. SKK. 
