:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Bratislava 10. decembra (TASR-OTS) - Nová žilinská stavebná spoločnosť TuCon, a.s., vznikla tento rok a bude plynule pokračovať v podnikateľských aktivitách výrobných divízií podzemných stavieb a inžinierskych stavieb spoločnosti TUBAU, a.s., ktoré odkúpila v predchádzajúcich dňoch na základe Zmluvy o predaji časti podniku, ktorú uzavrela spoločnosť TuCon, a.s., ako kupujúci so spoločnosťou TUBAU, a.s., ako predávajúcim. Na základe uvedenej zmluvy teda spoločnosť TuCon, a.s., odkúpila nasledujúce kompletné časti podniku TUBAU, a.s.: Divíziu podzemných stavieb, Divíziu inžinierskych stavieb, Správu podniku pre obidve divízie a tiež aj dcérske spoločnosti a organizačné zložky v Nemecku, Českej republike, Bulharsku a na Islande, čím sa stala nástupníckou spoločnosťou v uvedenom sortimente stavebných prác, keďže na spoločnosť TuCon, a.s., prešli popri potrebnom technickom a strojnom vybavení a kompletnom personále uvedených divízií aj všetky rozostavané projekty, ako aj referencie za už skončené diela. Dôkazom kontinuity v sortimente stavieb podzemného staviteľstva a inžinierskych stavieb v spoločnosti TuCon, a.s., je aj rovnaké zloženie vo vedení tejto spoločnosti - predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom sa stal Ing. Jozef Hric, podpredsedníčkou predstavenstva a ekonomickou riaditeľkou je Ing. Viera Palanová, členmi predstavenstva sú Ing. Tibor Bielokostolský, riaditeľ Divízie podzemných stavieb a Ing. Ľubomír Gaňa, riaditeľ Divízie inžinierskych stavieb. TuCon, a.s., má priaznivé referencie z už realizovaných zákaziek v oblasti podzemného staviteľstva, ako sú napr. podzemné vodné elektrárne v Škótsku, Grónsku a na Islande, diaľničné tunely na Slovensku - Branisko, Horelica a Sitina; diaľničný tunel Mrázovka v Prahe a v oblasti budovania stokových sietí, čističiek odpadových vôd a vodovodov má TuCon, a.s. referencie zo stavieb ako Rekonštrukcia kanalizačného zberača na Pribinovej ulici v Bratislave, Rekonštrukcia kanalizačných zberačov C a E v Bratislave, Rozšírenie vodovodu v Senci, a iné. Spoločnosť TuCon, a.s., dokončila diaľničný tunel Bôrik, ktorý bol v sobotu 5.12.2009 spustený do prevádzky a pokračuje v realizácii živých zákaziek na výstavbe železničného tunela Bibra v SRN, cestného tunela Oshlid na Islande, diaľničného tunela MYPRA v Prahe a Metra v hlavnom meste Sofia v Bulharsku; v oblasti inžinierskych stavieb je to Výstavba ČOV v Pezinku a Sústavy na likvidáciu odpadových vôd v Banskej Bystrici. TuCon, a.s., má záujem sa na Slovensku aktívne podieľať na realizácii pripravovaných tunelov v rámci prvého a tretieho balíka PPP projektov a na výstavbe trasy diaľnice D3 a železničných koridorov a tiež aj na výstavbe projektov v rámci rozvoja vodovodnej a kanalizačnej siete ako aj pri zlepšení čistenia odpadových vôd.

Kontakt: TuCon, a.s. Priemyselná 2 010 01 Žilina

TuCon,a.s. Žilina ( tunel construction ) www.tucon.sk

Zaujimavy clanom o firme TuCon a TuBau je v aktualnom vydani Trendu. Kedze od januara tyzdennik svoje clanky na webe zamika treba iba dufat ze si to svoju stranku vlozi TuCon, alebo TuBau

Žilinská spoločnosť TuCon stavia železničný tunel Bibra v Nemecku

Spoločnosť TuCon, a.s., tretieho marca 2010 úspešne prerazila kalotu (prístropnú časť) železničného tunela Bibra v Nemecku. Slávnostné prerazenie tunela sa konalo za účasti spolkového ministra dopravy Petra Raumsauera a šéfa spoločnosti Deutsche Bahn Rudigera Grube.

Od októbra 2008 bolo vyrazených 12 932 metrov (2 x 6 466 m) dvojrúrového železničného tunela Bibra na 123 kilometrov dlhej trase „Neubaustrecke“ medzi Erfurtom a Lipskom. Tunel a celá trasa, projektované na rýchlosť 300 km/h, budú súčasťou transeurópskej rýchlostnej železničnej trate z talianskej Verony cez Mníchov do Berlína.

Náročná logistika a organizácia

Tunel Bibra, tak ako všetky tunely na plánovanej trase, sa buduje v dvojrúrovom prevedení s osovým odstupom od 20 do 25 metrov s 13 vybudovanými spojovacími chodbami každých 500 m. Spojovacie chodby slúžia ako únikové cesty a niektoré z nich aj ako priestory na umiestnenie zariadení pre technologické vybavenie tunela.
V celej svojej dĺžke je tunel Bibra orientovaný v hĺbke 15 až 50 m pod povrchom, zhruba 30 m nad úrovňou hladiny podzemnej vody v rôznorodých pieskovcoch s preplástkami ílov a ílovcov.

Razenie sa realizuje pomocou vrtno-trhacích prác, s horizontálnym delením čelby na kalotu, lavicu a dno. Lavica bola rozdelená na dve časti, z toho jedna bola upravená ako prístupová rampa do kaloty. Odťažba materiálu z tunela na skládku sa riešila prostredníctvom pásového dopravníka. Vyrazená hornina sa nasypala do drviča, umiestneného v severnej tunelovej rúre pri poslednej únikovej ceste, kde bola predrvená na optimálnu veľkosť, a následne ju pásový
dopravník vyviezol von z tunela na dočasné uskladnenie.

Priemerný výkon v štyroch súčasne razených čelbách bol zhruba 28,8 metra na jeden pracovný deň. Raziace práce značne ovplyvňoval neočakávaný prítok vody a v poslednej etape razenia aj súbeh raziacich, prípravných a betonárskych prác na betonáži sekundárneho ostenia tunela, čo kládlo zvýšené nároky na logistiku a celkovú organizáciu činností.
Samotnému spusteniu výkopových prác predchádzal rozsiahly archeologický výskum, pri ktorom sa odkryli náleziská z doby bronzovej a železnej.

Raziace práce sa ukončia s niekoľkomesačným predstihom

V októbri minulého roku začala spoločnosť TuCon aj práce na betonáži hornej klenby sekundárneho ostenia tunela Bibra v jeho severnej a južnej tunelovej rúre. Celkový počet betónovaných blokov je 1 296, s dĺžkou jedného bloku 10 metrov, z toho je 26 blokov s tzv. zárodkom (miesto spojenia zabetónovanej hornej klenby tunela s únikovou cestou) do únikovej chodby.

V súčasnosti dosahovaný priemerný denný postup betonáže je 28,5 metra s tromi debniacimi vozmi, piemerný mesačný výkon je v súčasnosti 29 blokov na jeden debniaci voz. Ukončenie raziacich prác bolo pôvodne plánované na október 2010, v skutočnosti sa však ukončia v apríli 2010. Betonárske práce by TuCon, a.s., mal ukončiť v júni 2011.

TuCon má kapacity na výstavbu tunelov v SR

Stavebná spoločnosť TuCon, a.s., so sídlom v Žiline, vznikla vlani so zameraním budovať tunely a iné podzemné diela a presadiť sa aj pri realizácii inžinierskych stavieb, zahrňujúcich výstavbu vodovodov, kanalizácií a čističiek odpadových vôd, s cieľom postupne sa zaradiť v tomto sortimente stavebných prác medzi popredné firmy na slovenskom trhu.

S týmto cieľom TuCon následne, na jeseň 2009, kúpil dve výrobné divízie spoločnosti Tubau, a.s. – divíziu podzemných stavieb a divíziu inžinierskych stavieb, vrátane ich kompletného technického a strojového vybavenia, personálu, ako aj všetkých ukončených či rozostavaných projektov týchto dvoch zložiek firmy Tubau. TuCon, a.s., tak plynule pokračuje v podnikateľských aktivitách oboch týchto výrobných divízií.

Severná tunelová rúra


Južná tunelová rúra


Spoločnosť TuCon dnes zamestnáva približne 320 vysoko odborne zdatných pracovníkov a je pripravená kapacitne sa podieľať na plánovanej výstavbe tunelov na Slovensku. Vzhľadom na posunutie termínov začatia týchto prác hľadá možnosti na umiestnenie svojich kapacít aj v zahraničí.

Vo februári 2010 začala firma raziace práce na výstavbe podzemnej prečerpávacej vodnej elektrárni Linth Limmern vo Švajčiarsku a čoskoro spustí práce aj na ďalšom švajčiarskom projekte – podzemnej prečerpávacej elektrárni Nant de Drance.

Zdroj: STAVEBNÉ NOVINY / pondelok 26. apríla 2010

Marti Contractors kupuje žilinskú firmu TuCon

viewtopic.php?f=35&t=13739

Tucon si stavebné práce na ostrove zazmluvnil v eurách, vďaka čomu sa vyhol dosahom krízy.

Ako ste sa dostali k zákazkám na Islande?
V roku 1998 sme sa ešte ako súčasť spoločnosti Váhostav začali obzerať po nových zákazkách v zahraničí. Bývalému vedeniu sa podarilo získať pre náš ďalší vývoj strategickú zákazku. Išlo o prečerpávaciu vodnú elektráreň Goldisthal v Nemecku. Pôsobenie na nemeckom trhu bolo náročné, ale postupne sme si vybudovali dobré meno, čo nám začalo otvárať aj ďalšie možnosti. Na Island sa nám podarilo dostať sa cez nemeckú firmu Hochtief. To už sme fungovali ako samostatná spoločnosť pod názvom Váhostav tunely a špeciálne zakladania, keďže Váhostav sa v roku 2001 dostal do problémov a naša divízia sa dokázala osamostatniť. Prvou zákazkou na Islande bol projekt podzemnej vodnej elektrárne a priehrady Kárahnjúkar. K tejto stavbe nám pomohla dobrá referencia zo stavby Goldisthal.

Ako sa pracovalo na Islande aj vzhľadom na tamojšie počasie?
Pre našich ľudí to bolo nezvyčajné, keďže sme tam prišli začiatkom decembra, rozvidnievať sa začalo okolo desiatej poobede a o pol štvrtej už bola zase tma ako v rohu. Pre našich ľudí bolo dosť náročné zvyknúť si na tak málo denného svetla.

Išlo o súkromné alebo štátne zákazky?
Boli to štátne zákazky. Island je ostrovná, málo zaľudnená krajina. Tamojšia vláda sa stará o to, aby mohli obyvatelia pohodlne cestovať z okrajových častí ostrova smerom do Reykjavíku. Mali totiž problém s tým, že ľudia nechceli bývať v niektorých okrajových častiach ostrova. V hlavnom meste nájdete všetko, ale v iných oblastiach idete aj 30 kilometrov a na ceste stretnete len jedno auto.

Island ťažko zasiahla kríza v roku 2008, keď skrachovali najväčšie banky v krajine a tamojšia mena prudko devalvovala. Ako ste sa s tým vyrovnali vy?
My sme mali šťastie. Naše práce sme si totiž zazmluvnili v eurách. Ako sa neskôr ukázalo, bol to výborný ťah a pre nás veľmi dôležitý. Tento výkyv sa nás teda vôbec nedotkol. Vďaka tomu sme tu dokázali aj v čase rozvíjajúcej sa krízy ešte aj niečo zarobiť. Zahraničné spoločnosti, ktoré mali kontrakt v islandských korunách, mali vážne problémy.


Pokračovali ste v týchto projektoch ďalej alebo ich investori vzhľadom na krízu zastavili?
Už rozbehnuté projekty nechali dobehnúť, ale ďalšie, ktoré boli v pláne, sa nezačali. Bola tam pauza pri nových projektoch. Aktuálne však Island chytá druhý dych a vypisuje nové súťaže. Skupina Marti Holding, ktorej sme súčasťou, tam v súčasnosti vyhrala zákazku na výstavbu sedemkilometrového cestného tunela.

Okrem Islandu ste získali zákazky aj v Grónsku. Ako sa vám podarilo dostať sa tam?
Aj tu nám pomohli dobré referencie z projektov Goldisthal a Kárahnjúkar. Súčasťou konzorcia pre podzemnú vodnú elektráreň na Islande bola totiž stavebná spoločnosť Ístak. Tá nás oslovila na stavbu podzemnej elektrárne Sisimiut v Grónsku. V roku 2007 sme tam začali pracovať na prívodných tuneloch, strojovniach a trafostaniciach a robili sme do októbra 2009. Následne nás spoločnosť oslovila aj na spoluprácu pri výstavbe ďalšej podzemnej vodnej elektrárne Ilulissat.

Koľko ľudí pracovalo v Grónsku?
V špičke sme tam mali 40 ľudí. Na začiatku bol nábeh pomalší, ľudia robili v turnusoch, dva mesiace v práci a dva týždne až jeden mesiac doma. Z kempu, ktorý bol vybudovaný v nejakom fjorde, sa však nedalo veľmi odísť. Keď sa začínal budovať kemp, tak ešte v máji bol fjord, kde sa nachádzal, zamrznutý. Kolegovia, ktorí tam išli, mali na lodi bager, ktorým rozbíjali ľad, aby sa vôbec dostali do kempu.



Lukáš Kvašňák
Zdroj:Hospodárske noviny, portál http://hnonline.sk
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-6010246 ... aj-v-krize