:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Ja som napisal ze to je kvoli nizkym pokutam.

Peter Olejár napísal:Ja som napisal ze to je kvoli nizkym pokutam.

A aká cena pokuty by bola pre teba priateľná?

konstrukt napísal:

Peter Olejár napísal:Ja som napisal ze to je kvoli nizkym pokutam.

A aká cena pokuty by bola pre teba priateľná?

.. 100 tis. Sk + okamzita naprava (vycistenie), za opakovane porusenie na tej istej stavbe 200 tis. Sk a za tretie porusenie uz by som to nechal na rozpati az do 1 mil. Sk .. prestalo by to bavit vsetkych a radsej by dali denne 10k na vodu a cisternu s naftou a to vsade nie len pri vystavbe dialnic ..

Stavebníctvo kráča pomalšie http://www.metrostav.sk/sk/aktuality/ak ... ail?id=221

Stavbári profitujú z pozemných stavieb http://www.metrostav.sk/sk/aktuality/ak ... ail?id=220

Najväčšie pozemné stavby v SR vo výstavbe

dátum: 29. 5. 2008

(Trend; 21; s.: 15; Redakcia )

Stavba, resp. jej časť Celková hodnota (mld. Sk) Generálny dodávateľ

Construction or a part of it Total value (bn SKK) General contractor

1. Eurovea Bratislava 9,11 PORR (Slovensko), ZIPP Bratislava, Bilfinger Berger

2. Polyfunkčné centrum River park, Bratislava 4,70 Metrostav SK

3. Nová centrála SLSP, Bratislava 2,41 PORR (Slovensko)

4. Europa Shopping + Business Center, Banská Bystrica 2,74 Hornex

5. Obytný súbor III Veže, Bajkalská ulica, Bratislava 1,64 Alpine Slovakia, Chemkostav Michalovce

6. Viedenská brána, Bratislava 1,39 ZIPP Bratislava

7. Obytný súbor Jégého alej, Bratislava 1,20 Tchas

Stavbári profitujú z pozemných stavieb

dátum: 29. 5. 2008

(Trend; 21; s.: 14,15; Katarína Šebejová )

Sféra pozemných stavieb nie je na lákavé zákazky skúpa. Aktívni súkromní investori chcú výrobné i logistické haly, kancelárie i obchody, bytové projekty, tento rok sa dynamickejšie rozbehla aj obnova budov. Rastú nové hotely. Termín majstrovstiev sveta v hokeji čoraz silnejšie tlačí na stavbu novej multifunkčnej haly či viacerých hál v Bratislave.

Profilujú sa lídri. V pozemných stavbách triumfuje ZIPP, jeho tržby si do konsolidovaných čísiel priráta rakúsky Strabag. V hlavnom meste participuje na projekte Eurovea, je generálnym dodávateľom pre Vienna Gate i La Palazzina Del Lago v Petržalke. Byty vo vežiaku Obydick na Račianskej dokonca aj developuje, ich majiteľom je však už zahraničný fond. A začína sa stavať Business Centrum IV na Galvaniho ulici.

Neďaleko, medzi areálmi Hypernovy a Hornbachu, dokončuje ako generálny dodávateľ hotel Express do siete Holiday Inn. Vďaka bratislavskému River Parku sa ako jeden z lídrov v segmente budov profiluje aj Metrostav SK. Pod palcom má viaceré polyfunkčné objekty a bytové domy v Bratislave a darí sa mu aj na južnom Slovensku.

Patrí do DDM Group spolu s Doprastavom. Líder cestných stavieb už má v portfóliu žilinské Tesco a robil spolu s Metrostavom aj na novej budove Slovenskej sporiteľne v Bratislave v subdodávkach pre Porr. O kúsok ďalej ho možno raz zamestná projekt Yosaria Plaza, do ktorého vlani finančne vstúpil. Na mieste bývalého ružinovského obchodného domu je však už rok len obrovská jama a nad ňou zložité vlastnícke vzťahy.

Výrazne do pozemných stavieb zasiahol popri železniciach aj Tchas z francúzskej skupiny Eiffage. Je generálnym dodávateľom pre obytný súbor Jégého aleje, stavia tu so svojou dcérskou firmou Špeciálne činnosti, odborníkom na podzemie i búracie práce. K dvojmiliardovým tržbám by sa chcel vrátiť aj Hornex, a to vďaka zvolenskému takmer miliardovému projektu Europa Shopping a Relax Center. Pre rovnakého developera už staval bystrické nákupné centrum Europa. Žilinský Skybau sa začal profilovať ako generálny dodávateľ komplexných stavieb. Sedí mu Falkensteiner City hotel Bratislava a začal pre Balart reality s výstavbou obytného areálu na Kolibe. Tá vyzerá, akoby ju rozryli krtkovia. Luxusné byty pre Orco v tamojšom Parkville postaví organizačná zložka pražského Metrostavu, bytový dom Villa Koliba pre Ipec zasa libereckého Syneru. Na Brečtanovej stavia G-Management pre Grunt, ktorý je jeho spoločníkom, neďaleko hlboká jama dáva tušiť inú, ešte utajenú stavbu.

Z firiem, ktoré sú pod desiatou priečkou v rebríčku, sa už iba dcérska spoločnosť Colasu Cesty Nitra a Tubau zo švajčiarskej skupiny Marti orientujú na dopravné stavby a Elektrovod na montáže. Zvyšku nabiehajú tržby hlavne z budov, ale pomáhajú im aj vodohospodárske projekty či výroba stavebných materiálov. Najviac príležitostí je v Bratislave. Aj na rekonštrukciu. Zhruba trojmiliardová zákazka na opravu Bratislavského hradu pomôže tržbám Váhostavu-SK. Ten čoraz viac ťaží zo štátnych zákaziek - stavia napríklad aj obytný komplex pre manažérov Kia na Čiernej vode. PSJ Hydrotranzit upravuje pre Orco bývalú budovu VÚB na Gorkého ulici. Zmení aj košický Hutník na luxusný dizajnový hotel Yasmin za vyše pol miliardy.

Nechvália sa. Trend dáva významným firmám možnosť prezentovať svoje čísla širokej verejnosti, ktorá ich stavby aj využíva. Z realitného chleba si výdatne odhryzli siláci európskeho mena, ktorí sa však svojimi kúskami na Slovensku nechcú popýšiť. Podľa odhadov TREND Analyses(r) sa tržby každého z nich dotkli miliardy. Pritom matky sú na transparentnosť zvyknuté, zväčša totiž akcie kótujú na renomovaných burzách.

Mlčí napríklad nemecký Bilfinger Berger. Pôsobí tu cez organizačnú zložku, ktorej údaje sa konsolidujú vo Viedni. Staval základy pre projekt Eurovea na dunajskom nábreží, kde teraz pokračuje Porr, ktorý tiež regionálne výsledky na Slovensku nezverejnil.

Nenamáha sa ani Alpine Slovakia, ktorá spolu s Chemkostavom stavia Tri veže. Je z rakúskeho holdingu Alpine Bau, do ktorého v roku 2006 vstúpila španielska stavebná skupina FCC (Fomento de Construcciones y Contratas). V Rakúsku vtedy prebrala aj firmu A.S.A., pôsobiacu v odpadoch. Tá má desiatku závodov na Slovensku a ďalšie v celej Európe. Medzi miliardovými chýba aj holíčsky Steel - Mont, špecialista na oceľové konštrukcie z fínskej skupiny Ruukki, a z významnejších aj portugalská Mota Engil.

Z rakúskych velikánov je transparentný, aspoň čiastočne, Strabag. A hoci aj menším sa na Slovensku darí stavať či prenajímať stroje, tržby neodhalili. Swietelsky Slovakia postavil niekoľko distribučných centier. Keller špeciálne zakladanie sa podieľa na rekonštrukcii paláca Moštenických v Bratislave pre Ministerstvo vnútra SR, v ktorom budú aj podzemné garáže. Pittel + Brausewetter vlastní Technické služby stavby a rekonštruuje cesty v hlavnom meste, Felbermayr prenajíma mobilné žeriavy.

Práce bude dosť. Firmy zamestnávajúce 20 a viac ľudí postavili v roku 2006 priemyselné objekty a sklady za 16 a pol miliardy. To je hodnotou porovnateľné s administratívou a obchodom dohromady. Za rok 2007 štatistické údaje ešte nie sú. Ale Hyundai/Kia, PSA Peugeot Citroën, Getrag Ford a Samsung i Sony ťahajú dodávateľov. S koncepciou jednoposchodových hál na báze oceľovej nosnej konštrukcie prišiel na trh koncern Ruukkki. Využije kapacity holíčskeho Steel Montu a závodov v okolitých krajinách a dokáže vyskladať, vyrobiť a postaviť celý objekt.

Haly z betónovej konštrukcie stavia ZIPP, ktorý napríklad realizuje veľký logistický areál pri Prahe. V segmente uspela aj Eurovia - Cesty. V Galante a v Novom Meste nad Váhom stavia v subdodávkach pre Goldbeck, ktorý je generálnym dodávateľom ProLogisu, svetového lídra v segmente distribučných prevádzok. Objavujú sa aj veľké priemyselné investície. Visteon zvažuje pridať k závodu na vzduchotechniku v Ilave druhý za 700 miliónov korún. Aj americko-španielsky výrobca hliníkových odliatkov pre automobilový priemysel J. L. French chce v Kechneci postaviť novú fabriku za zhruba jednu miliardu korún. Skanska BS postaví za 127 miliónov priemyselný park Ferovo vo Vranove nad Topľou.

Sieť obchodov vo vlastnej réžii rozširuje skupina In cez stavebnú dcéru In Vest. Kreaming stavia pre bauMax v Prievidzi. Tesco chce pridať obchodnú Galériu po Trnave a Nitre do zvyšných krajov, už ju stavia v bratislavskom Lamači. Kaufland má na tri roky asi 12 projektov, aktuálne rozširuje prevádzku v Liptovskom Mikuláši a centrálu v Bratislave, stavia v Rači. Na Zlatých pieskoch postaví Skanska ďalšie dva objekty Shopping Palace.

Autorka je analytička TREND Analyses.

EUROREPORT Plus http://www.euroreportplus.sk/pdf/200705.pdf

Väčšina stavebných firiem, miestnych v okresoch Bardejov, Kežmarok a Medzilaborce, lokálnych v PO a KE kraji odmietla pomáhať pri povodniach. Firmy odmietli poskytnúť svoje stroje pri opravách ciest a spevňovaní brehov, pretože už tak viackrát spravili, lenže vlády poskytli peniaze rok až dva po vykonaných prácach a to mnohé často ohrozilo na existencii. Starostovia sú tak zúfalí ... stále su mnohé obce ohrozené veľkou vodou a zároveň majú zničenú infraštruktúru.

Na prelome 80. a 90.-tych rokov existovali na Slovensku viaceré významné stavebné firmy. Zrovna prvé tri sa dosť líšili svojou činnosťou podľa názvov, ale nie vždy to bolo pravidlom. Podľa poradia to boli: Váhostav, Hydrostav a Doprastav.

Všetky firmy sa vtedy potýkali s tým istým: vysoká prezamestnanosť, slabá kapitalizácia, nízka úroveň kvalitného technického a strojového vybavenia, málo štátnych a verejných zakáziek a dokonca u všetkých troch aj ďalší veľmi nepríjemný faktor: obrovské pohľadávky mimo územia SR.

Na ich rozpoznanie sa prijali známe skratky: Váhostav-VHS, Hydrostav-HDS, Doprastav-DPS. Často sa potom aj hovorilo len prvé písmeno a každý vedel, o kom sa rozpráva: "véčko", "háčko", "déčko".

Váhostav vtedy zamestnával takmer 12 000 ľudí.
Hydrostav v časoch svojej najväčšej slávy zamestnával takmer 10500 ľudí.
Doprastav v tých časoch zamestnával takmer 9200 ľudí.

Firmy sa nestačili rýchlo preorientovať na nový hospodársky systém a nabaľovali na seba rôzne problémy. Váhostav a Hydrostav skrachovali. Váhostavu zostali niektoré divízie a tie naďalej, síce v menšom rozsahu a pod inými názvami, naďalej fungovali. Váhostav skrachoval pre obrovské dlhy a neschopnosť splácať nielen úvery, ale aj ostatným dodávateľom. Hydrostav bol zvnútra vytunelovaný a postupom času nedokázal transformovať svoju činnosť, čím si vytvoril obrovské dlhy voči dodávateľom, ale aj voči vlastným zamestnancom. Doprastav ovládla skupinka podnikateľov, ktorí už predtým v tejto firme pracovali. Ako jediná firma sa udržala dodnes. Radikálne v r. 1997 prepustila 2200 zamestnancov a do r. 2000 postupne ďalších 4500. Firme zostalo "len" 2500 zamestnancov. V tomto čase ale dokázala ovládnuť najväčšiu českú stavebnú firmu Metrostav, tá zrovna rok predtým ovládla 2. najväčšiu tunelársku firmu - Subterra. Doprastavu sa už vtedy darilo, nakoľko dostával ako prakticky jediný s obrovskými kapacitami štátne zakázky. Dnes je r. 2008 a Doprastav zamestnáva cca. 3200 ľudí. Už ale zase nie je samostatný, vlastní ho firma DOAS, ktorá je materskou firmou v DDM Group, čo je zoskupenie DOAS+Doprastav+Metrostav a DOAS je v rukách najvplyvnejšieho stavbára na česko-slovenskom trhu, Ing. Ivana Šestáka a stále sú to tí istí ľudia, ktorí samotný DPS v 90.-tych rokoch od štátu odkúpili. DPS dokázal takmer 1 mld. Sk investovať do rozvoja technického a vozového parku, ovládol medzičasom významné pozície v ťažbe kameňa a výrobe betónu, stavia v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a dokonca aj v Ázii - v Azerbajdžane, kde v tomto období odovzdal diaľnicu v hodnote cca. 100 mil. EUR. V hlavnom sídle Doprastavu má prenajatú istú plochu aj Fond národného majetku.

Váhostav, dnes už Váhostav-SK obnovil svoje staviteľské skúsenosti po tom, čo ho ovládol známy podnikateľ Juraj Široký. Váhostav-SK sa postupne stáva znovu jednou z 3-5 najväčších stavebných firiem na Slovensku.

Jediná z 3 firiem, ktorá skončila s podnikaním a ešte stále dlhuje stovky mil. SKK je Hydrostav.

Zabudol si na Priemstav Bratislava, Inžinierske stavby KE a stým slabím materiálno-strojným zariadením nesúhlasím, všetky 3 firmy boli v tej dobe na vysokej úrovni so strojovým parkom aj s technológiami.

Váhostav nikdy nemal 12000 tisíc ľudí, za ČSFR mal najviac 7000 presnejšie 6400 z toho 720 kvalifikovaných inžinierov. Po roku 1992 mal 4200 zamestnancov.

Váhostav vznikol pôvodne z Hydrostavu a Hydrostav 28 októbra 1951 z československých stavebných závodov zo závodu 120 pre výstavbu hydrocentrál a plavebných kanálov. V 1975 má HDS 9163 zamestnancov.

Hydrostav pred krachom založil 3 firmy s názvom Hydrostav, 2 z nich dnes úspešne pôsobia. A hlavný predstaviteľ HDS, ktorý vládol pred krachom a je zodpovedný za krach, má dnes svoju vlastnú firmu a jej sa tiež darí.

Najväčšie podniky ťažobného priemyslu SR


1. Nafta, a.s., Gbely 4 295 833 71,9
2. Hornonitrianske bane, a.s., Prievidza 3 171 382 7,4
3. Alas Slovakia, s.r.o., Bratislava 1 011 657 8,5
4. Pozagas, a.s., Malacky 956 494 -2,3
5. Eurovia-Kameňolomy, s.r.o., Košice 397 268 22,7
6. Solivary, a.s., Prešov 326 966 7,4
7. Baňa Dolina, a.s., Veľký Krtíš 231 770 -29,3
8. Agro CS Slovakia, a.s., Lučenec 216 483 20,2
9. KSR-Kameňolomy SR, s.r.o., Zvolen 212 097 8,6
10. Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., Batizovce 198 874 14,5
11. PK Doprastav, a.s., Žilina 176 640 1,0
12. KAS, a.s., Zlaté Moravce 175 515 -7,0
13. Kameňolomy, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom 159 122 24,3
14. Kerkosand, s.r.o., Šajdíkove Humence 149 789 -12,3
15. IS-Lom Maglovec, s.r.o., Košice 144 555 46,5
16. Kamenivo Slovakia, a.s., Bytča – Hrabové 133 138 -11,2
17. Kremnická banská spoločnosť, s.r.o., Kremnica 115 952 -6,6

http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 17746.html

konstrukt napísal:Zabudol si na Priemstav Bratislava, Inžinierske stavby KE a stým slabím materiálno-strojným zariadením nesúhlasím, všetky 3 firmy boli v tej dobe na vysokej úrovni so strojovým parkom aj s technológiami.

Nezabudol - reč bola o 3 najväčších stavebných firmách.
A čo sa týka strojnej technológie, potvrdia ti to všetci GR, čo vtedy boli vo vedení (dodnes niektorí sú), že vtedy sa naozaj už nedalo konkurovať firmám zo západu ...

Dialniciar napísal:

konstrukt napísal:Zabudol si na Priemstav Bratislava, Inžinierske stavby KE a stým slabím materiálno-strojným zariadením nesúhlasím, všetky 3 firmy boli v tej dobe na vysokej úrovni so strojovým parkom aj s technológiami.

Nezabudol - reč bola o 3 najväčších stavebných firmách.
A čo sa týka strojnej technológie, potvrdia ti to všetci GR, čo vtedy boli vo vedení (dodnes niektorí sú), že vtedy sa naozaj už nedalo konkurovať firmám zo západu ...

To bolo jasné, že tieto firmy nemohli v tej dobe konkurovať západným firmám, ale všetky 3 firmy v 90 rokoch realizovali zahraničné zákazky a svoje dobré meno si u západných firmách získali, ale konkurenčnoschopnosť veľmi nie.

... o kvalitných strojoch typu CAT alebo VOLVO, MAN atď. od bagrov cez rýpadlá, trailery na prevoz techniky, nové tatrovky, výkonné žeriavy, ... to všetko chýbalo - preto neboli konkurencieschopné, pretože stroje, ktorými disponovali boli síce v hojnom počte, ale kvalita išla na úkor kvantity, často sa stroje kazili, mali vyššiu neefektívnu spotrebu ... problém bolo, že sa ani kvalitné stroje nedali doviezť - politika mečiara, že boli vysoké clá a firma, ktorá neuprednostnila domácu výrobu zase nedostala zakázky, domáca výroba bola aj dobrá, ale aj nedostatočne zameraná - predsa len nejaké výkonné nakladače, bagre, žeriavy sa jednoducho na Slovensku nevyrábali a politicky sa zakazovalo (v odporúčacom zmysle) to riešiť, pretože sa tým len viac podporoval dovoz a zhoršovala sa vzájomná obchodná výmena, na čo zas upozorňoval hlavne Kozlík ... kým západné firmy sa odjakživa orientujú smerom na lepšiu technológiu a samotné procesy výstavby - len tak dosiahnu vysokú pridanú hodnotu, z ktorej dokážu aj slušne odmeniť obyčajného stavebného robotníka (ten potom robí kvalitnejšie atď.) ... Doprastav realizoval zakázky v oblasti ciest aj diaľnic v Iraku, ale nepresadzoval sa tam technikou, ale odborníkmi - inžiniermi; stavebnými, dopravnými atď. ... však tunajšie stavebné firmy mali v r. 1996 problém zohnať dostatok cestných valcov a finišéri sa kupovali na lízing so štátnymi zárukami od zahraničných dodávateľov ... boli to hold iné časy ...

Boli kvalitné zahraničné stroje a mal ich hlavne Váhostav a Hydrostav. Domáce stroje boli na tej istej úrovni ako zahraničné,väčšina pásových bágrov dodával Unex Uničov, žeriavy ČKD, dopravné prostriedky Tatra, cestné a zemné valce Stavostroj a mnohý český a slovenský výrobcovia stavebných strojov.

Všetky 3 firmy pracovali v 90 rokoch v Nemecku pre veľké nemecké stavebné firmy. A v Iraku mal Doprastav aj svoju vlastnú techniku, ktorú si doviezol, skoro všetko značka Tatra, bágre UDS.

A vôbec mi nechýbali v 80 a 90 rokoch zahraničné stavebné stroje, stačili naše domáce stroje a dodnes spomínam na túto dobu a chýba mi ten čas.

konstrukt: ja chápem, že to obhajuješ, ale ja poznám vyjadrenia najvyšších GR a manažérov zo začiatku 90.-tych rokov po 1999 a skutočne boli neúspešní mimo SR v 91,3% tendroch, kam sa hlásili a najväčšie prekážky videli v slabom technickom vybavení. A nepovedal som, že DPS nemal v Iraku techniku - povedal som, že to nebola technika, ktorou sa tam presadil a spravil si dobré meno. Spravili to proejtkanti, inžinieri a architekti. Múdre hlavy sa presadili v energetike a doprave v Alžírsku, Tunisku, Egypte, Líbyi, Iraku. Stroje sa používali často "miestne", alebo aj žiadne. Si snáď nemyslíš, že transportovali stroje zo Slovenska do týchto krajín.

Slovenské stroje ani zďaleka nemôžu a ani nikdy nebudú konkurovať zahraničným značkám.

Dialniciar napísal:Slovenské stroje ani zďaleka nemôžu a ani nikdy nebudú konkurovať zahraničným značkám.

české tatrovky áno
možno pár menších slov. typov nakladačov a menších bagrov áno

ale ostatné firmy sa nepresadzujú ani u DPS, ani u IS, ani u Skansky, Strabagu ... jednak západné firmy presadzujú západnú techniku, ale aj naše slovenské a slovenské dcéry kupujú americké, japonské, francúzske, nemecké, holandské a belgické stavebné stroje a bagre. Jednak pre ich kvalitné parametre, jednak pre špičkový servis, pre možnosť splátok s 0% preplatením, jednak s dlhou zárukou ... toto sú veci, ktorými slovenské továrne a firmy na strojársku techniku nemôžu nikdy konkurovať

Dialniciar napísal:Slovenské stroje ani zďaleka nemôžu a ani nikdy nebudú konkurovať zahraničným značkám.

Priatel ma betonarku a podla jeho slov by nikdy neinvestoval do 4 napravovych mercedesov. Tatrovka ci V3S po kvalitnej GO je neporovnatelne lacnejsia a zaroven spolahlivejsia, lahsia na udrzbu a zvlada narocnejsi teten.

TomasPO: teraz som to doplnil.

Dialniciar napísal:TomasPO: teraz som to doplnil.

Takisto nasi vojaci isli cestou GO V3Siek.

tak techniku našich vojakov by som radšej nespomínal ... ich "kvality" sa preukázali opakovane v tom najhoršom svetle

Ja poznám majiteľa lomu Alas Trstín a tam majú 71% nákladných áut výlučne Mercedes, bagre CAT a Komatsu.

Dialniciar napísal:tak techniku našich vojakov by som radšej nespomínal ... ich "kvality" sa preukázali opakovane v tom najhoršom svetle

Ja poznám majiteľa lomu Alas Trstín a tam majú 71% nákladných áut výlučne Mercedes, bagre CAT a Komatsu.

V lome mas ale vacsinou pravene cesty, uvalcovane. Ked potrebujes dostat tazky domiesavac v blate niekde na kopec, kde sa buduju zaklady domu, Mercedesy vraj zlyhavaju. Do bagrov sa nevyznam, ale Caterpilary na mna posobia majestatne. Podobne traktory John Deere.

AKo som napísal - české tatrovky sú OK.

Tomas PO napísal:

Dialniciar napísal:Slovenské stroje ani zďaleka nemôžu a ani nikdy nebudú konkurovať zahraničným značkám.

Priatel ma betonarku a podla jeho slov by nikdy neinvestoval do 4 napravovych mercedesov. Tatrovka ci V3S po kvalitnej GO je neporovnatelne lacnejsia a zaroven spolahlivejsia, lahsia na udrzbu a zvlada narocnejsi teten.

To máš pravdu, 4 nápravový mercedes je dobrý na dopravu materiálu po cestách, alebo v zemníku počas suchého počasia ale v blate skončil. Tatra je vozidlo do všeliakého terénu, blato,voda,sneh, drsný terén-prejde bez problémov.
Minulý týždeň som bol vo Svidníku a tam naša podniková tatra 815 valník s hydraulickou rukou zapadla v potoku až po predný aj zadný diferenciál a ešte k tomu mala naložené na korbe kanalizačné betónové skruže, šofer zapol predný náhon + uzávierku a bez väčších problémov vyšla z potoka a okrem toho, že bola zablatená, jej nebolo nič. Mám aj dve fotky, ale sú trochu rozmazané.
Na jednom tatráckom fóre som čítal, že robili pokus so 4 nápravovým mercedesom a 4 nápravovou tatrou v prechodnosti zložitého terénu, samozrejme vyhrala tatra a tuším, že mercedesu praskol aj rám podvozku.

Okrem toho na tatru zoženieš náhradné diely v každom meste, na mercedes a iných konkurentov už nie.


re ialniciar: s tými slovenskými výrobkami nemáš pravdu, napr: Way industry vyrába UNC Locust a tie veľmi dobre konkuruju zahraničným značkám, takysto UDS je konkurencieschopný americkému Gradalu a môže mu konkurovať po každej stránke.