Problematika tzv. „súbežných“ ciest

sekcia, ktorá sa venuje popisu technických aj netechnických záležitostí, postupov a pojmov dotýkajúcich sa infraštruktúry

Moderátor: Moderátori

Problematika tzv. „súbežných“ ciest

Odoslaťod Adaios » 26. Feb 2006 16:40

Problematika tzv. „súbežných“ ciest

Diaľnica (D) a rýchlostné cesty (R) ako vyplýva z ich definície, dopravného významu a dopravnej charakteristiky, sú cestami pre motorové vozidlá s obmedzeným prístupom. To znamená, že doprava ktorá nesmie, či nemôže použiť diaľnicu, alebo rýchlostnú cestu, musí voliť na dosiahnutie svojho cieľa jazdy inú trasu, ktorá nemá pre
ňu obmedzenia súvisiace s určenými technickými podmienkami pre vozidlo, so spoplatnením použitia D a R a pod. V tejto súvislosti sa zaužíval pojem „súbežná“ cesta. Ide vlastne o alternatívnu možnosť dosiahnutia toho istého cieľa použitím ostatnej cestnej siete a samozrejme nemusí ísť v pravom slova zmysle o paralelný „súbeh“.

Vzhľadom k tomu, že na diaľnici a rýchlostných cestách sú okrem uvedených technických obmedzení ešte i obmedzenia súvisiace so vzdialenosťou križovatiek a tým sťaženou – obmedzenou priamou
dopravnou obsluhou priľahlého územia, je potrebné sa súčasne s návrhom trasy D či R z uvedených dôvodov vážne zaoberať aj alternatívnou, či súbežnou trasou.

Sieť plánovaných rýchlostných ciest bola stanovená uznesením vlády 162/2001 a bola situovaná do dopravných koridorov medzinárodného a vnútroštátneho významu. Túto významnú dopravnú funkciu v týchto koridoroch plnia dnes a budú plniť do vybudovania siete R ciest cesty I. triedy, ktoré sú zväčša súčasne medzinárodnými E – ťahmi.

Problematika súbežných ciest bola zvýraznená najmä tým, že do siete plánovaných rýchlostných ciest boli pojaté niektoré novšie úseky ciest, ktoré po menších úpravách boli alebo budú môcť byť označené a prevádzkované ako rýchlostné cesty, keďže v zásade spĺňajú technické podmienky. Ide napr. o úsek (R1) Trnava – Sereď, ktorý bol vyprojektovaný a realizovaný ako rekonštrukcia cesty I/51, ďalej úsek (R2) Šášovské Podhradie – Budča vybudovaný ako rekonštrukcia cesty I/50 a niektoré ďalšie stavby. Keďže tieto stavby boli realizované ako rekonštrukcie existujúcich ciest I. triedy, t.j. ciest s neobmedzeným prístupom pre všetku i nemotorovú dopravu, problém súbežných, či alternatívnych ciest nebol vtedy aktuálny.

Uvedené cesty boli rekonštruované v značnom rozsahu využitím cestného telesa pôvodnej cesty a tým, že tieto rekonštruované cesty I. triedy boli pojaté do siete rýchlostných ciest, zvýraznil sa problém súbežných ciest najmä tam, kde nie je iná možnosť a súbeh sa musí nákladne dobudovať, alebo tam, kde súbeh je možný len po cestách III. triedy s nevyhovujúcim stavebno – technickým stavom a ktorý naviac prechádza obcami. Zvýšená intenzita dopravy na takomto súbehu vyvoláva pochopiteľne negatívne reakcie občanov a predstaviteľov štátnej správy a samosprávy na všetkých stupňoch, s požiadavkami na preložky ciest a budovanie obchvatov, resp. na vybudovanie nového súbehu mimo intravilán.

Keďže tento problém nevzniká tam kde trasa rýchlostnej cesty nezaberá teleso súčasnej cesty, ponúka sa zjednodušený záver, že je oveľa výhodnejšie z niekoľkých dôvodov (pozri ďalej) realizovať rýchlostnú cestu v novej trase.

To znamená, že pri príprave a výstavbe siete rýchlostných ciest je vhodné vychádzať zo zásadného koncepčného princípu, ktorý spočíva v tom, že sieť rýchlostných ciest nebudujeme (až na zdôvodnené výnimky) prestavbou existujúcej cestnej siete I. triedy, ale že obdobne ako u diaľnice, výstavbou siete rýchlostných ciest rozširujeme existujúcu cestnú
sieť o nadštandardnú a dopravne komfortnejšiu časť.
Adaios
Adaios
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 291
Založený: 05. Okt 2005 21:36

Kategória „súbežnej“ cesty

Odoslaťod Adaios » 26. Feb 2006 16:43

Kategória „súbežnej“ cesty

Pri problematike súbežných ciest je potrebné venovať pozornosť stanoveniu okamžitej resp. výhľadovej kategórii cesty v zmysle STN 736101. Z uvedenej STN vyplýva, že na cestách I. triedy medzinárodného významu („E“) je treba uplatniť šírkové usporiadanie cesty min. v kategórii C 11,5. V súlade s uvedenou normou sa v praxi dlhé roky uplatňuje zásada, že cestám I. triedy je spravidla prisudzovaná kategória C11,5, cestám druhej triedy C9,5 a cestám III. triedy C7,5, pričom sa samozrejme prihliada na požadovanú výkonnosť, ekonomiku, ale i na homogenitu cestného ťahu.

Vybudovaním diaľnice a rýchlostných ciest sa situácia na súbežných cestách mení v tom, že diaľnica a rýchlostné cesty preberajú funkciu medzinárodných cestných ťahov a preberajú na seba i prevažnú časť dopravy. Týmto zákonite prichádza na cestách súbežných s diaľnicou, resp. s rýchlostnou cestou k poklesu súčasnej, ale i výhľadovej intenzity dopravy a preto z dopravného a z ekonomického hľadiska už kategória C 11,5 nie je často zdôvodniteľná.

Preto, pokiaľ sa navrhuje na súbežných cestách zmena kategórie z C11,5 na kategóriu C 9,5, je táto zmena vo všeobecnosti opodstatnená, je však potrebné k takýmto rozhodnutiam pristupovať individuálne, po predchádzajúcej analýze o plánovanom rozvoji územia a následne požadovanej dopravnej výkonnosti súbežnej cesty. Plánovaný rozvoj územia môže znamenať vo výhľade popri diaľnici, či rýchlostnej ceste potrebu vybudovania nielen kategórie C11,5, ale i štvorpruhovej súbežnej cesty ( napr. I/61 v úseku Bratislava – Bernolákovo – Senec, úsek cesty I/2 Bratislava – Malacky po realizácii priemyselného
areálu v plánovanom rozsahu, úsek cesty I/18 v oblasti priemyselnej časti Martina a pod.).

Súbežné cesty sú v jednom dopravnom koridore s diaľnicou, či rýchlostnou cestou a v prípade plánovanej či neočakávanej – havarijnej potreby slúžia i ako obchádzkové trasy.

Zostanú preto cestami I. triedy v správe štátu a prevádzkové náklady na ne budú určované v priamej závislosti od množstva dopravy ktorá na nich zostane. Takto bude v každej situácii zabezpečená funkčnosť všetkých medzinárodných dopravných koridorov a medzinárodných cestných ťahov, ktoré prechádzajú Slovenskom.

Pri platnej legislatíve to znamená, že ich základné šírkové usporiadanie v súlade s rámcovou kategorizáciou podľa STN 736101 musí v zásade vychádzať z kategórie C11,5 a C9,5, resp. výnimočne je možné uplatniť i kategóriu C7,5, ak táto vyhovuje prognózou požadovanej dopravnej výkonnosti súbežného ťahu a ďalším podmienkam STN.
Adaios
Adaios
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 291
Založený: 05. Okt 2005 21:36

Odoslaťod Adaios » 26. Feb 2006 16:43

Adaios
Adaios
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 291
Založený: 05. Okt 2005 21:36

Odoslaťod Dialniciar » 05. Okt 2006 20:25

Pokiaľ mi je známe, tak dnes chýbajú súvislé súbežné cestné komunikácie na R4 južná vetva (KE), D3 (tam bol nejaký problém, poľnohospodári sa sťažovali) a na R1 medzi Trnavou a Nitrou (neviem presne, ktorý úsek, ale jedného času - neviem či aj dnes - bol bez úhrady).

Ak sa postaví 1/2 profil R7 medzi DS a NZ, tak bude ďalší úsek aj tu, nakoľko tu neexistuje vôbec žiadne cestné prepojenie.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Jurislav » 25. Feb 2007 20:17

Dialniciar napísal:Pokiaľ mi je známe, tak dnes chýbajú súvislé súbežné cestné komunikácie na R4 južná vetva (KE), D3 (tam bol nejaký problém, poľnohospodári sa sťažovali) a na R1 medzi Trnavou a Nitrou (neviem presne, ktorý úsek, ale jedného času - neviem či aj dnes - bol bez úhrady).

Ak sa postaví 1/2 profil R7 medzi DS a NZ, tak bude ďalší úsek aj tu, nakoľko tu neexistuje vôbec žiadne cestné prepojenie.


Na základe tohto by bolo vhodné budovať na D a RC bez súbežných ciest nejakú úzku cestičku pre cyklistov oddelenú zvodidlami. Mohla by byť v strede cesty namiesto trávnatého pásu.
Obrázok používateľa
Jurislav
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 2
Založený: 16. Dec 2006 15:15
Bydlisko: I/18 km 353,748; asi 50m odtiaľ

Odoslaťod bodrik » 25. Feb 2007 21:02

Jurislav napísal:Na základe tohto by bolo vhodné budovať na D a RC bez súbežných ciest nejakú úzku cestičku pre cyklistov oddelenú zvodidlami. Mohla by byť v strede cesty namiesto trávnatého pásu.


Myslíš že je to vhodné? ..Ja osobne by som sa bál jazdiť v strede diaľnice.. :shock: ..Asi by ma tam teda na bicykli nedostali, a myslím že nie som sám.. Predsa len je to príliš rizikový priestor..
A ako by sa tam vlastne tí cyklisti dostali podľa teba? ..bol by kazdý polkilometer nejaký cyklistický exit?? :lol:
Obrázok používateľa
bodrik
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 707
Obrázky: 1
Založený: 12. Aug 2005 01:30

Odoslaťod Dialniciar » 25. Feb 2007 21:11

Jurislav napísal:
Dialniciar napísal:Pokiaľ mi je známe, tak dnes chýbajú súvislé súbežné cestné komunikácie na R4 južná vetva (KE), D3 (tam bol nejaký problém, poľnohospodári sa sťažovali) a na R1 medzi Trnavou a Nitrou (neviem presne, ktorý úsek, ale jedného času - neviem či aj dnes - bol bez úhrady).

Ak sa postaví 1/2 profil R7 medzi DS a NZ, tak bude ďalší úsek aj tu, nakoľko tu neexistuje vôbec žiadne cestné prepojenie.


Na základe tohto by bolo vhodné budovať na D a RC bez súbežných ciest nejakú úzku cestičku pre cyklistov oddelenú zvodidlami. Mohla by byť v strede cesty namiesto trávnatého pásu.


Tak toto by teda vôbec nebolo vhodné, ... nikde vo svete to ani neexistuje. Prečo asi ? :arrow:

1. Pri dopravnej nehode by ten cyklista neskončil živý.
2. Čerstvý vzduch, však ?
3. Nájazdy nejako špeciálne budovať, mám pravdu ?
4. "Potreba" - exhibicionizmus je nutný. :twisted:
5. ...

Ak tak povedľa D/R, ale aj toto sa nestavia pre zvýšený hluk. Od toho je diaľnica, aby sa tam "nemotali" takéto dopravné prostriedky, ... s výnimkou Severnej Kórey.

Ale ty si to asi myslel len ako vtip. A to bolo naozaj dobré. :P
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16


Naspäť na Glosár

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.