Odoslané: 26. Feb 2007 13:17Chorvátsko je typická krajina, ktorá má najväčšie príjmy z turistického ruchu, ten tvorí až 25% HDP krajiny. Turistický ruch potrebuje mať kvalitnú dopravnú infraštruktúru, v tomto prípade diaľničnú a hlavné cesty, ďalej je tu výborná námorná infraštruktúra, letiská sa postupne modernizujú a a železnice sú zatiaľ utlmené, nakoľko rozvoj naozaj zažíva hlavne cestná infraštruktúra a to už aj vedľajšie cesty. Najväčšie investície smerujú na diaľnice, tie zaplatia turisti buď priamo cez mýto alebo cez iné poplatky a dane.
Ešte stále je tu priestor na rast v stavebníctve. Samozrejme, že nebude donekonečna, ale celkovo je tu už silný súkromný sektor, kde hlavne banky pomáhajú financovať výstavbu hotelov, apartmánov, domov a stále je kde stavať a stále je záujem, pretože stále enormne rastie počet turistov a počet prenocovaných nocí. Na pevnine dominujú diaľnice a hlavné cesty, medzi ostrovmi je základ námorníctvo.
Celkovo už je tu však vyšší podiel aktivity domácich firiem ako zahraničných. Vláda stále podporuje rozvoj diaľničnej výstavby, jednotlivé cesty sa priebežne opravujú a pokladá sa asfalt na štrkový podklad k menším a starým dedinám vo vnútrozemí (na pobreží v smere k BiH). Je silný tlak na dokončenie celej A1, kde treba súrne dostavať tunely Mala Kapela a Sveti Rok a celý chýbajúci úsek Split-Dubrovnik. Toto sa stavia v podstate na plný profil. Podobne sa uprednostnil plný profil pri dostavbe na Srbsko, pri výstavbe na Maďarsko a Slovinsko, pričom prepojenie SLO a HR je stále z oboch strán nedokončené. Okrem toho bolo nevyhnutné postaviť aj diaľnice na Istrii a len tu sa zvolil postup výstavby na 1/2 profil, pričom však v decembri r. 2006 sa dokončil posledný chýbajúci úsek a v pláne je teraz postupné dostavanie na plný profil, zase postupne. Dôvodom je fakt, že Istria bola najviac vybudovaná a tu bude aj tá diaľnica po dostavaní jednoducho plná áut a takto sa aspoň načas zvýšila priepustnosť hlavných ciest.
Plány v cestnej infraštruktúre boli obrovské v r. 2005, kedy sa dostavala A1 Zagreb-Split. Ale dnes v r. 2007 je jasné, že ešte rýchlejšie tempo nie je už možné a bolo treba spomaliť, pretože nový plán hovoril:
- výstavba ďalších 1500 km diaľnic do r. 2015 (150 km/1rok)
- výstavba 2400 km nových hlavných ciest do r. 2015 (240 km/1rok)
- oprava 1500 km hlavných ciest, predovšetkým na pobreží do r. 2010
- výstavba 2500 km nových vedľajších ciest do r. 2015
Toto už boli 4 veľké priority typu A1 2000-2005, dokonca ešte väčšie. Pričom HR musí min. 3 roky po dostavbe A1 spomaliť rast stavebného tempa v diaľniciach a zameriavať sa viac na splácanie dlhov pri výstavbe a to tak dlhov finančných ako aj dlhov investičných.
Ale výhoda je, že HR má vypracovaný detailný plán investícií a rozvoja cestnej infraštruktúry a pomaly ho aj napĺňa.
Ešte stále je tu priestor na rast v stavebníctve. Samozrejme, že nebude donekonečna, ale celkovo je tu už silný súkromný sektor, kde hlavne banky pomáhajú financovať výstavbu hotelov, apartmánov, domov a stále je kde stavať a stále je záujem, pretože stále enormne rastie počet turistov a počet prenocovaných nocí. Na pevnine dominujú diaľnice a hlavné cesty, medzi ostrovmi je základ námorníctvo.
Celkovo už je tu však vyšší podiel aktivity domácich firiem ako zahraničných. Vláda stále podporuje rozvoj diaľničnej výstavby, jednotlivé cesty sa priebežne opravujú a pokladá sa asfalt na štrkový podklad k menším a starým dedinám vo vnútrozemí (na pobreží v smere k BiH). Je silný tlak na dokončenie celej A1, kde treba súrne dostavať tunely Mala Kapela a Sveti Rok a celý chýbajúci úsek Split-Dubrovnik. Toto sa stavia v podstate na plný profil. Podobne sa uprednostnil plný profil pri dostavbe na Srbsko, pri výstavbe na Maďarsko a Slovinsko, pričom prepojenie SLO a HR je stále z oboch strán nedokončené. Okrem toho bolo nevyhnutné postaviť aj diaľnice na Istrii a len tu sa zvolil postup výstavby na 1/2 profil, pričom však v decembri r. 2006 sa dokončil posledný chýbajúci úsek a v pláne je teraz postupné dostavanie na plný profil, zase postupne. Dôvodom je fakt, že Istria bola najviac vybudovaná a tu bude aj tá diaľnica po dostavaní jednoducho plná áut a takto sa aspoň načas zvýšila priepustnosť hlavných ciest.
Plány v cestnej infraštruktúre boli obrovské v r. 2005, kedy sa dostavala A1 Zagreb-Split. Ale dnes v r. 2007 je jasné, že ešte rýchlejšie tempo nie je už možné a bolo treba spomaliť, pretože nový plán hovoril:
- výstavba ďalších 1500 km diaľnic do r. 2015 (150 km/1rok)
- výstavba 2400 km nových hlavných ciest do r. 2015 (240 km/1rok)
- oprava 1500 km hlavných ciest, predovšetkým na pobreží do r. 2010
- výstavba 2500 km nových vedľajších ciest do r. 2015
Toto už boli 4 veľké priority typu A1 2000-2005, dokonca ešte väčšie. Pričom HR musí min. 3 roky po dostavbe A1 spomaliť rast stavebného tempa v diaľniciach a zameriavať sa viac na splácanie dlhov pri výstavbe a to tak dlhov finančných ako aj dlhov investičných.
Ale výhoda je, že HR má vypracovaný detailný plán investícií a rozvoja cestnej infraštruktúry a pomaly ho aj napĺňa.
Ale dnes by som to upravil, už nie je taká vysoká otvárateľnosť, rozostavanosť ano, ale dominujú úseky na 1/2 profil a hlavné cesty.
