Spôsoby financovania/výstavby diaľnic

[LubosG]

Tie dva roky mňa prekvapili, to som tu nikde nepostrehol. Ale fakt je taký, že napr. v materiáloch ŽSR bolo uvedené, že z OP Integrovaná infraštruktúra je na TEN-T vyčlenených cca 1,15 miliardy euro. Spolu to bolo 1,35 miliardy euro. Už aj Ministerstvo potvrdilo, že budúca vláda bude musieť riešiť problematiku financovania, lebo už súčasné stavby bude problém financovať. Jedným z riešení je aj utlmenie výstavby, viď: viewtopic.php?f=35&t=21157

Po rokoch "hojnosti" v dialničnej výstavbe, prídu po r. 2020 roky "skromnosti"? Obmedzená (či dokonca zastavená), príp. pomalšia výstavba nových úsekov D, RC, tak to tu už v minulosti tuším bolo, bolo by to škoda, zvykli sme si už na lepšie časy . A tých nových ciest veruže je ešte hodne čo potrebujeme postaviť, len v tej tzv. základnej siete D a RC .

P.S.
Ja som tento svoj príspevok k aktuálne diskutovanej téme - budúce financovanie výstavby nových D/RC, ktorá sa rozvíja v D1 Hub-Iva, dal radšej sem do tejto témy, ktorá ako pozerám na predchádzajúce príspevky, ožíva vždy práve pred voľbami, príp. "žije" ešte krátko po nich .

[Xenon]

Možno by to chcelo novú anketu s otázkou, odkiaľ vziať peniaze na výstavbu infraštruktúry, keď už sme teda zazmluvnili eurofondy až do r. 2020.

Ja osobne by som dal na výber nasledujúce možnosti (a vyberte 1 možnosť, ktorú by ste preferovali najviac):

1. peniaze iba zo štátneho rozpočtu
2. štát si vezme úver/y na fin. trhoch/od bánk
3. PPP projekt/y, skôr na dlhšie obdobie s nižšími ročnými splátkami
4. PPP projekt/y, skôr na kratšie obdobie aj za cenu vhej ročnej splátky
5. peniaze občanov z II. piliera - po dohode medzi štátom a DSS investované do vybranej infraštruktúry
6. štát vydá dlhopisy na výstavbu infraštruktúry- predaj dlhopisov prostredníctvom komerčných bánk fyzickým a právnickým osobám na území SR
7. Junckerov fond (lobovať nech sa zrealizuje resp. čakať či sa zrealizuje, ak sa zrealizuje, požiadať o príspevok)
8. Jednať s EÚ/EK o novom prerozdelení "našich" eurofondov (t.j. odobrať fin. zdroje z iných oblastí a presunúť ich do výstavby infraštruktúry)
9. zaviesť nové dane spojené s užívaním infraštruktúry, prípadne zvýšiť už existujúce dane a poplatky
10. iné (uveďte aké)
11. hlavne stavať, je mi úplne jedno z akého zdroja štát vezme peniaze
12. zastaviť výstavbu a znovu ju rozbehnúť až keď budú dostupné nové eurofondy. A zdroje zo štátneho rozpočtu zatiaľ presmerovať radšej do zdravotníctva, školstva atď.

[Andrej]

Je to príliš komplexná téma na to, aby sa dala vybrať iba výlučne 1 možnosť. Navyše mnohé možnosti majú reálne rovnaký dopad - napr. Junckerov fond nie je v podstate nič iné, ako podpora PPP a II.pilier sa zarátava do št.rozpočtu podobne ako iné úvery, dlhopisy a pod.

Eurofondy do r. 2020 nie sú ani zďaleka zazmluvnené. Je predpoklad, že po ukončení prebiehajúcich tendrov sa zazmluvnia, ale vždy je tu riziko, že niektorý projekt EK nepreplatí a je dobré mať nejaký projekt "v zálohe".

Osobne vidím najreálnejšie kombináciu - zmenu v prerozdelení eurofondov, aby sa z ERDF výraznejšie navýšili peniaze na RC a cesty I. triedy, k čomu by sa postupne zvýšilo financovanie čisto zo št.rozpočtu. Do r. 2022 (koniec prog.obdobia) by sa tak v oblasti výstavby D/RC mohlo dokončiť napr.:
R2 obchvat KE (ERDF)
R2 Soroška (ERDF)
R2 Mních.Lehota-Ruskovce (ERDF)
R2 Bátka-Figa (ERDF)
R3 H.Lehota - Dlhá (št.rozpočet)
R3 Tvrdošín - Nižná (št.rozpočet)
R4 Kapušany-Lipníky (št.rozpočet)

Každopádne s výstavbou nových úsekov by som po podpise PPP D4/R7 a zmlúv na D1/D3 pár rokov počkal, inak stavebné firmy ešte výraznejšie zdvihnú ceny stavebných prác vzhľadom na ich vyťaženosť.

[DrX]

Tento zoznam je realizovatelny. Otazne je, ci su fakt peniaze na obchvat KE a obchvat BA (PPP D4/R7) to najefektivnejsie, co sa s tymi peniazmi da robit. Ja by som videl radsej z obcvhatu KE len prepojenie R2-R4 a obchvat Sace (ktory tam aktualne nie je) a a z PPP D4/R7 len R7+most/prepojenie s D2, a potom ovela viac penazi na R2+R3+R4+R7. Ale realne na to asi nie je vola.

[Xenon]

Je to príliš komplexná téma na to, aby sa dala vybrať iba výlučne 1 možnosť. Navyše mnohé možnosti majú reálne rovnaký dopad - napr. Junckerov fond nie je v podstate nič iné, ako podpora PPP a II.pilier sa zarátava do št.rozpočtu podobne ako iné úvery, dlhopisy a pod.

Andrej, je mi jasné, že sa ťažko vyberá 1 možnosť, ale práve pre zistenie nejakých nálad ľudí, ako asi uvažujú, čo by si vybrali, je vhodnejšie to nastaviť viac striktne. Samozrejme, niektoré možnosti majú takmer rovnaký dopad, pre štát, ale líši sa to v detailoch. Ak si povedzme štát vezme úver na fin. trhu/od banky alebo vydá dlhopisy, stále je to v podstate jeho dlh, to je pravda...ale v prvom prípade je to dlh voči zväčša nadnárodnému kapitálu, nadnárodnej spoločnosti, zahraničnej banke a v druhom je to dlh AJ voči aj drobným investorom z radov občanov (ak budú mať možnosť si ich kúpiť). Nikto nevraví, že tie dlhopisy nemôžu kúpiť aj banky a fondy atď., ale budú si ich možno môcť kúpiť aj ľudia. Ak by však štát nemal zaplatiť záporny úrok, ale mal by vyplatiť aj nejaký + úrok, tak by sa mal podľa mňa zamýšľať, či nejaké peniaze navyše nevyplatí radšej vlastným občanom, ktorí mu s dôverou požičali svoje peniaze a ktorí na tom trochu zarobia a zase tie peniaze v inej forme vrátia do ekonomiky, alebo to dá nejakej zahraničnej banke, ktorá to uleje svojej matke do zahraničia. Podľa mňa v tom rozdiel je. Ja osobne by som svoje voľné peniaze do dlhopisov štátu investoval, ak by som samozrejme dostal nejaký lepší úrok ako na sporiacom účte/terminovanom vklade. Iná vec ale je, či si štát nedokáže požičať ešte lacnejšie, viď zmienený záporný úrok (čo je pre občana neakceptovateľné). Tak isto mi pripadá rozumné využiť úspory z II. piliera ako inv. do infraštruktúry...samozrejme, ak si štát nedokáže požičiať niekde inde ešte výhodnejšie. Takže keď sa na to pozeráš iba cez financie, tak to štátu môže byť takmer jedno, od koho si požičia, ale z môjho pohľadu občana to nie je úplne jedno. Ľudia sú rôzni, niekto by to trebárs riešil radšej cez PPP...iný by počkal na Junckerov fond. Každý to ma vnútorne nastavené nejak inak. Ale podľa mňa je tá aktuálna anketa postavená zle (je už aj tak pár rokov stará) v tom, že prvá možnosť je vo svojej striktnosti nerovnocenná druhej - komplexnejšej, druhá tretej, ešte komplexnejšej, tretia štvrtej atď. atď. Samozrejme, že čím komplexnejšiu odpoveď na otázku ponúkneš, tým viac hlasov v nej získaš, ale nedozvieš sa z toho potom takmer nič. Ak by som dal ako možnosť: kombinácia úveru a PPP a Jununckerov fond a x ďalších možností v 1 odpovedi, tak tam bude 100% hlasov.

Tí čo majú viac informácií o aktuálnom vyčerpaní eurofondov a všetkých dostupných úverových možnostiach by mohli vytvoriť nejakú takúto striktnejšiu anketu, za účelom, že čo by ľudia preferovali...a ponúknuť vybrať buď 1 možnosť, alebo zoradiť ponúknuté možnosti podľa vlastných preferencií. Ale to je asi na fanúšikovské fórum príliš (len konštatujem fakt, nevyčítam).

[Andrej]

Xenon, súhlasím, navrhujem však počkať, kým sa táto otázka reálne otvorí aj v médiách a budeme mať jasnejšie informácie o možnostiach, ktorým väčšina z nás zatiaľ vôbec nerozumie.

Napr. o Junckerovom fonde si každý myslí, že to je v podstate ďalší EÚ fond, ktorý EK poskytuje ako nenávratný príspevok. V skutočnosti to však je fond, z ktorého môže EIB do istej výšky podporiť investície súkromných spoločností (napr. Cintra) na projekty, ktoré EK schváli - napr.diaľnice. Junckerov fond je teda iba forma podpory PPP (v prípade diaľnic), ktoré je tak v tomto období finančne výhodnejšie, nie ďalšia možnosť financovania.

Momentálne sa skôr uvažuje o tom, aby sa investície do diaľnic zo št.rozpočtu nezapočítavali do deficitu.

V každom prípade si treba uvedomiť, že bez ohľadu na formu je každý úver len pôžičkou, ktorú budeme musieť v budúcnosti splatiť, napr. aj na úkor výstavby iných stavieb.

[Vlados]

V každom prípade si treba uvedomiť, že bez ohľadu na formu je každý úver len pôžičkou, ktorú budeme musieť v budúcnosti splatiť, napr. aj na úkor výstavby iných stavieb.

Toto je veľmi dôležité a väčšinou to nikto nechce pochopiť. Rýchle peniaze skončia, napožičiavame si kde kade a potom nebude mať ani na obnovu dopravného značenia. Potom zostane jediná cesta vo forme mýta pre OA... až potom si všetci začnú vážiť cenu vzdialenosti.

Možno by to chcelo novú anketu s otázkou, odkiaľ vziať peniaze na výstavbu infraštruktúry, keď už sme teda zazmluvnili eurofondy až do r. 2020.

Xenon, myslím, že väčšine je úplne jedno ako bude realizovaný ich chýbajúci, nepostačujúci či rozpadávajúci sa úsek cest. Je to vlastne prirodzené. Problém generujú politici, že nasľubujú 3 hory a 4 doly a pritom ich šaférením nemáme ani na pol jednej hory. Je nutné dať na jednu stranu všetky aktuálne a budúce potreby a na druhú finančné možnosti v krátkom aj stredne dlhom pláne. Následne urobiť čáry máry a povedať na toto máme v dlhodobom horizonte, toho môžeme urobiť dnes a toto asi zajtra. Žiaľ takého odvážneho politika nenájdeme nakoľko podobodný vlastne ešte výraznejší problém je v oblasti dôchodkovej.

z PPP D4/R7 len R7+most/prepojenie s D2

Toto je najdrahšia časť projektu. Ideálne by bolo celý projekt rozložiť na 15-20 rokov a budovať ho postupne po polprofiloch a spoločne s ním riešiť zanedbaný rozvod infraštruktúry mesta. PPP len presunie zápchy bližšie k centru a privedie viac áut, ktoré nebudú mať kde parkovať.

[ecce]

Xenon, ako to financujes, je iba otazka ceny. Nie je podstatne hovorit si to vopred, kym tu presnu cenu nevies. (Pozn. V drvivej vacsine pripadov bude najlacnejsia moznost 1. statne dlhopisy. Teoreticky by si ju este mozno vedel zlacnit nejakym kolateralom, ale to by zasa bolo na ukor objemu emisie, likvidity a teda aj ceny.)

Co je ale podstatne, je to, aby si pri rozhodovani zohladnil vsetky naklady. Ak sa napriklad financujes cez PPP, tak aj ked sa to do deficitu nepocita, vytvara sa tym skryty dlh, ktory by si pri rozhodovani zohladnit mal bez ohladu na to, ako to bude technicky zauctovane.

Druha podstatne vec - na ktoru sa aj tu na fore casto zabuda - je to, ze dialnice nie su najvacsia priorita, co mame a vydavky treba prioritizovat v kontexte podla prinosu. O co viac minies na dialnice, o to viac bude chybat inde. Niekedy to moze znamenat, ze mas stavat dialnicu, ale inokedy je lepsie ju nestavat vobec a pouzit tie peniaze inak, pripadne znizit dane alebo znizit schodok.

[badger-FB]

Tradičné nástroje financovania diaľnic sú: štátny rozpočet, spoplatnenie užívania siete (mýto, nálepky), úvery, PPP, fondy EU. Keď sa to rozráta na drobné, tak fondy sú viazané a ich objem roky stagnuje. PPP teraz nebeží žiadne, úver NDSka má, nový na výstavbu si nevzala. Vzala si investičný úver, ale na všeobecné hospodárenie vykrývania nastavených výdavkov. Tento rok napríklad kupuje aj veľa sypačov, o tejto zmluve som písal 10. júna viewtopic.php?p=255771#p255771 , v starej mene by to bola pol miliarda korún. Rozpočet financuje niektoré úseky, ktoré nejde stavať inak.

Zostáva mýto a nálepky. Za prvý polrok tohto roka sa stalo to, že výber na mýte sa prepadol o skoro 1/5 : viewtopic.php?f=35&t=26625 , výpadok je 22 mil. eur, čo je viac ako tie uvedené sypače. Nálepky to z biedy nevytrhli, tam je výsledok síce lepší o 10 mil. eur, ale za spoplatnenie infraštruktúry je NDSka v mínuse. A to ešte uvedených 10 mil. eur je zhodou okolností 20% navýšenie cien nálepiek v tomto roku.

Ak započítame infláciu, tak musí byť každému zrejmé, že nie je z čoho ... vyšší výber zo spoplatnenia nastane až sa zvýši rozsah spoplatnenia, ale to sa tak skoro nestane, keďže sa skoro nič nestavia. Prečo sa prepadlo mýto by chcelo zrovnať podiel zahraničných a domácich. Že stagnujú nálepky je zrejme dané pokračovaním home office, vyššieho zdieľania jázd, pretože SK rodiny reálne v tomto roku šetria na čom sa dá. Čiže NDSka si nepolepšila napriek zdvihnutiu nálepiek, je to evidentné -27% predaj celoročných - medziročne sa ich cena zdvihla o 20%. Evidentne to analytici neodhadli - nedá sa donekonečna spoliehať na zvyšovanie príjmov cez zdražovanie, lebo v istom momente sa zníži spotreba. Tu sa to evidentne stalo. Môžu analyzovať, že prečo.

Prvý polrok vyzerá ako keby tu bola nová vlna pandémie. Uvidíme čo povie druhý polrok. Veď leto pôsobí v Európe ako dopravne veľmi silné.

[badger-FB]

K týmto údajom, ktoré som napísal ešte dodám trocha ŠÚ SR.

NÁKLAD: Máj 2023 + trendy od 2022
Objem nákladnej prepravy v máji dosiahol 19,8 milióna ton tovaru, čo predstavovalo medziročne pokles o 13,2 percenta.

V medziročnom porovnávaní pokračoval pokles objemu prepraveného tovaru od júla 2022. Na celkový pokles mala výrazný vplyv najmä hlavná zložka odvetvia – cestná doprava, ktorá tvorila trojštvrtinový podiel na prepravenom objeme tovaru.

Po cestách sa prepravilo medziročne o 8 percent menej tovaru. Rovnako preprava po železnici zaznamenala medziročný pokles o 7,1 percenta, menší objem tovaru sa medziročne previezol už druhý mesiac po sebe. Váhovo najmenšia zložka – ostatná doprava zaznamenala medziročný pokles o 13,4 percenta.

Výkony v nákladnej doprave, ktoré zohľadňujú aj prepravné vzdialenosti, v máji predstavovali 3,4 miliardy tonokilometrov, zaznamenali tak pokles oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 3,1 percenta. Napriek medziročne nižšiemu objemu prepraveného tovaru cestná doprava zaznamenala v máji rast výkonov o 0,5 percenta.

Jej výkonnosť rástla druhý mesiac vplyvom dvojciferného rastu výkonov v neverejnej doprave, v máji o 13,7 percenta. Naproti tomu, železničná doprava zaznamenala medziročný prepad výkonov o 11 percent.

OSOBNÁ DOPRAVA: Máj 2023 + trendy od 2022

Počty cestujúcich medziročne vzrástli o 9,5 percenta na 60,4 milióna prepravených osôb.

Dvojciferne rástla cestná doprava, a to vplyvom výrazne vyššieho využívania MHD. Mestskou hromadnou dopravou sa v máji prepravilo medziročne o 28,1 percenta viac cestujúcich, čo predstavovalo rekordnú hodnotu viac ako 37,5 milióna cestujúcich.

ostatná cestná doprava bez MHD zaznamenala dvojciferný pokles cestujúcich o 16,3 percenta. Zvýšený záujem dosiahla aj preprava po železnici, o 3,8 percenta. Pokles zaznamenala vodná doprava, letecká doprava a skladové a pomocné činnosti.

Výkony osobnej dopravy, ktoré zohľadňujú aj dĺžku ciest, v máji dosiahli 807 mil. osobokilometrov, v porovnaní s vlaňajškom boli vyššie o takmer 8 percent. Prepravné výkony naďalej rástli, po ceste boli vyššie o 12,8 percenta a železnici o 3,2 percenta.

Preto klesol výber mýta, preto evidentne ľudia aj presadli z áut do verejnej dopravy. Iba údaje za apríl-máj naznačujú, že by 2. polrok mohol byť v mýte priaznivejší. Či to bude stačiť na vyrovnanie poklesu z 1. polroka sa uvidí, keďže v lete sú celozávodné dovolenky a obmedzenia pre tranzit, no črtá sa silná sezóna osobnú dopravu, čo by sa na známkach mohlo viac odraziť.

To, že prečo sa prepravuje tak výrazne menej nákladu je ťažko vysvetliť, keď nevidíme celoročné výsledky (budú v polroku ´24) za priemysel a stavebníctvo u nás. Možno sa viac rušia nočné smeny, reálne sa menej vyrába (menej sa vyváža (viz Rusko) do Číny, lebo tam je silný nástup EV. Na západe sa tiež prepravuje menej nákladu oproti roku 2019, ale nie o 8% menej, no niekde medzi 2 až 4%. Nášmu priemyselu tiež stále niečo chýba. Napríklad vo VW to boli naposledy obyč. bezp. pásy, pre ktoré stáli celé série áut vonku ...

Z tohto treba vychádzať voči tomu, aké budeme mať príjmy zo spoplatnenia našej infraštruktúry. Platí sa aj za žel. cestu.

[aquila]

asi tak najhlupejsie rozhodnutie ...

takze na tunelovych usekoch okolo Ziliny a Presova nebude treba dialnicnu znamku, taktiez na sukromnej a superpredrazenej pR1bine nebude treba znamku

ako doteraz sme mali hlupych ministrov, ale tato vlada robi asi najhlupejsie rozhodnutia vobec

Minister Ráž podľa Fica navrhne vláde aj oslobodenie od diaľničných známok pre obchvaty, týkať by sa to malo Bratislavy, Popradu, Žiliny, Košíc, Nitry a Prešova.

[djlaco]

Veď Slovensko je bohatý štát a má nato . Čisto populistické riešenie.

[garip]

Ľudia chceli túto vládu, tak nech si ju aj užijú.