:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Ak sujromnik znasa aspon dve rizika (v nasom pripade prve dve), tak sa to dlhu nerata. Korektnejsie by to podla mna bolo hodnotit podla tretieho.

presne tak, hlavne "riziko" dostupnosti davat na uroven ostatnych rizik je nekorektne.

kazdopadne ktore "riziko" by sa malo posudzovat nic nemeni na jednom fakte - ze toto PPP SA BUDE RATAT DO STATNEHO DLHU, takze existuju len 2 mozne logicke vysvetlenia dovodu, preco sa to ide stavat takto a nie cez uver (aspon niektory z usekov R7 mohli hodit na uver) - bud uver chcu pouzit na nieco ine, alebo sa niekto pri tom ide nabalit

Eric, najdi zdroj pre Tvoje tvrdenie.

Co si Ty mozno mylis je to, ze do deficitu sa rataju rocne splatky PPP. Tie tam naozaj idu zhruba od roku 2011-12, ked sa spustila R1 a zacali sa platit rocne splatky. Ale nie je to vec metodiky.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... dlh-statu/ napriklad tu . A nie, nemyslim rocne splatky, tie su rocnymi vydavkami hradenymi z rozpoctovej kapitoly min. dopravy. Myslim nesplatenu cast zavezku statu tak, ako mi to evokuje napriklad aj tento clanok.

Ved pisu aj tu moznost, co som hovoril ja.

Zatiaľ však nie je jasné, či sa verejný dlh bude postupne zvyšovať o každoročnú splátku za PPP projekt, alebo sa rovno do dlhu započíta celková suma projektu.

Financovanie statu funguje tak, ze splatky su hradene z kapitoly ministerstva dopravy, ktora je hradena z rozpoctu. Stat sina rozpoctovy deficit poziciava z trhu a zvysuje tak dlh. Ak sa mu zvysia splatky, znamena, ze musi usetrit inde alebo si viac poziciavat.

Financovanie statu funguje tak, ze splatky su hradene z kapitoly ministerstva dopravy, ktora je hradena z rozpoctu. Stat sina rozpoctovy deficit poziciava z trhu a zvysuje tak dlh. Ak sa mu zvysia splatky, znamena, ze musi usetrit inde alebo si viac poziciavat.

Presne o to ide. Kedze splatky su a aj boli hradene zo SR, tak sa (hoc nepriamo) do statneho dlhu zaratavali, pretoze aj ony sa podielali na statnom dlhu. Ak ten clanok nie je matuci a ak doslo k naozajstnej zmene, tak by sa do dlhu mala logicky zapocitavat celkova zostavajuca suma, ktora sa este len bude splacat.

Este raz, splatky sa do deficitu rataju a teda nepriamo aj do dlhu. Celkova zostavajuca suma sa do dlhu nerata. V clanku sa pisalo o alternativnych moznostiach a aj o PPP sa diskutovalo, ale metodika sa nezmenila tak, aby sa tento PPP ratal do verejneho dlhu.

Metodiku ESA-95 mas napriklad tu:
http://www.eib.org/epec/g2g/i-project-i ... /index.htm

Nebolo to uplne presne, ako som pisal, ale zas az tak som sa nepomylil (nestacia dve z troch rizik privatne, ale musi byt to byt specifficky riziko vystavby a jedno z dalsich dvoch sukromne, aby sa to neratalo do verejnych financii). Vid tabulka v strede.

Accounting treatment of a PPP according to ESA95 rules

1. Ak je construction risk government - patri do sektora verejnej spravy
2. Ak je construction risk private
2.1. ak je availability risk a demand risk government - patri do sektora verejnej spravy
2.2. ak je aspon jedno z availability a demand risk private - patri do sukromneho sektora (u nas je construction a availability private)

V novsej metodike ESA-2010 su urcite zmeny, ale pre nasu debatu a slovensky pripad nie az tak zasadne:
http://www.eubelius.com/en/spotlight/es ... es-esa2010

The second topic concerns public–private partnerships. As in ESA95, the private partner still has to bear the construction risk and either the demand or the availability risk in order for an infrastructure realised through a public–private partnership (PPP) to be recorded (under ESA2010) in the accounts of the private partner. However, when the government finances the majority of the project or provides a guarantee covering a majority of finances levied, these risks will not be considered as being transferred to the private partner. Unlike ESA95, ESA2010 now explicitly stipulates that a termination clause providing for a majority reimbursement of the finance provider on termination events at the initiative of the private partner leads to the absence of effective transfer of either of these risks.

Vlastne, jeden zasadny vplyv to ma aj na nas. Ak by stat chcel znizit urok tym, ze da garanciu za uver, tak sa mu to zarata do dlhu. To v praxi znamena, ze sa investor bude musiet financovat sam a teda o nieco drahsie ako stat.

Ak ten clanok nie je matuci a ak doslo k naozajstnej zmene, tak by sa do dlhu mala logicky zapocitavat celkova zostavajuca suma, ktora sa este len bude splacat.

tam sa pise len ze sa uvazuje o zapocitani celkovej sumy a nie ze to tak bude. bohuzial.

Vlastne, jeden zasadny vplyv to ma aj na nas. Ak by stat chcel znizit urok tym, ze da garanciu za uver, tak sa mu to zarata do dlhu. To v praxi znamena, ze sa investor bude musiet financovat sam a teda o nieco drahsie ako stat.

ked sa za figela rusilo PPP tak sa to odovodnilo aj tym ze stat vynakladal viac ako primerane usilie a predsa to nepomohlo. takze stat moze kludne lobovat za uver pre sukromnu firmu aj bez toho aby podpisal akukolvek garanciu. opat bohuzial, lebo toto je skutocne len uctovny podvod so statnym dlhom.

Fajn, takze na definitivne ujasnenie a uzavretie: Celkova zostavajuca suma by sa do statneho dlhu zaratavala vtedy, ak by dal stat dal garanciu. V tom pripade to devil velmi vystizne pomenoval ako uctovny podvod co je este o to smutnejsie, ze je vysledkom dohody najvyssieho politickeho organu EU.

Osobne si myslim, ze sa to o par rokov do dlhu ratat bude - specialne ak by to clenske krajiny zacali coraz viac zneuzivat. Pravdepodobne o zaclenenim do dlhu mala problem nejaka vyznamna europska krajina, mozno UK, kde sa to vyuziva asi najviac. Druha moznost je, ze vnimali ine prinosy PPP projektov a nechceli to metodikou obmedzit.

Este na doplnenie, PPP za urcitych okolnosti moze mat financne prinosy voci inym formam. Je to vtedy, ak vie niektore rizika sukromnik znasat lepsie ako stat. V konkretnom slovenskom pripade ide zrejme iba o uctovnictvo (kedze vystavbu by sukromnik robil tak ci tak a udrzbu vieme teoreticky outsourcovat bez zasadnejsich problemov tiez). Pokial viem, tak na tom portali D4R7 by mali casom zverejnit aj feasibility study, tak som zvedavy, co tam vypocitali. Aj ked voci nultemu variantu (ktorym v tomto pripade nie je vystavba z rozpoctu, ale vystavba o 5-10 neskor) to teoreticky mohlo vyjst vyhodnejsie cez PPP (to, co zaplatime navyse, sa mohlo vykompenzovat prinosmi zo skorsej vystavby).

V e-Trende som našiel blog Milína Kaňuščáka, ako si predstavuje financovanie D4 a R7 okolo Bratislavy: viewtopic.php?f=35&t=20010 .

inak, kto vlastne bude robit vykup pozemkov? Stat ci koncesionar? Lebo vykup asi v stavebnych nakladoch zahrnuty nie je.

ako pri kazdom PPP .. teda NDSka urobi tender na majetkopravne vysporiadanie a bude to robit nejaka sro cka ..

vlastný web aj s vizualizačkami na D4 a R7:
http://d4r7.sk/sk/uvod/
http://www.obchvatbratislavy.sk/sk/uvod/

heh taka mensia uvaha - v uplne poslednych cestnych / dialnicnych tendroch sa objavili zaujimave zdruzenia: Eurovia+ STG (obchvat BJ), STG+DPS+Eurovia+Zipp (modernizacie D1 TT-Luka, PO-Budimir)... hoci toto su primitivne stavbicky a s tymto tu by ziadne podobne uvahy nemali mat ziaden suvis, predsa len - preco by si napriklad na spevnenie 19+2,6 km stredoveho pasu a osadzovanie zvodidiel bravala taka Eurovia na pomoc dalsich 2 gigantov a k tomu este dceru 1 z nich co sa IS ani velmi nevenoval ??? Zeby si chceli na seba zvyknut? DPS a STG su spolu dostatocne zohrati, zohravali sa aj s VHS, ktory im mozno zacina robit problemy (vid D3 svrcinovec skalite - DPS +STG makaju ako o zivot, VHS sa este len prebudza a to ma 2 najvecsie mosty). Uvidime snad novu formaciu "svatej trojice" ??? STG aj Eurovia su predsa medzi PPP svetovo ostrielanymi borcami, DPS by zasa asi len tazko rozdychaval, ze taka velka zakazka je na Slovensku a on pri nej nie je. Eurovia vdaka Staremu mostu ma referencie na most s velkym rozpatim, vsetkym trom sa zasa tento rok uvolnuju kapacity (D1 JaJa II, FR-SV, most TN, Zbojska, R2 Pstrusa Krivan, Rychloelektricka BA...), DPS je uz po restrukturalizacii. Uz len povylucovat nepohodolnych a je tu kseft jak hrom.

Zajtra bude zverejnena studia realizovatelnosti na tento balik
viewtopic.php?f=35&t=20044

FS je uz aj zverejnena
http://www.obchvatbratislavy.sk/uploads ... dy-103.pdf

Najzakladnejsie udaje:
Stavebné náklady: 1325 mil. EUR
Náklady na majetkovoprávne vysporiadanie: 474 mil. EUR
Príprava verejnej práce 34 mil. EUR
Doba vystavby: 4 roky
Uspora oproti konvencnemu modelu: 85-312 mil. EUR v cistej sucasnej hodnote
Rocna splatka: 135-151 mil. EUR

Zahájenie prípravných stavebných prác a výstavby: 3/2016
Uvedenie prvého úseku Projektu do predčasnej prevádzky: 11/2018
Uvedenie celého Projektu do plnej prevádzky: 5/2020

tych 474milionov na majetkopravne vysporiadanie je tunel jak prasa

predsa sa v niecom zhodneme

pravdu povedia, pri sucansych urokovych mierach, za ktore si stat poziciava (1,375 % p.a. fix na 12 rokov)
http://ekonomika.sme.sk/c/7588177/stat- ... d-eur.html
sa mi zda cely system PPP vysoko neefektivny.

pravdu povedia, pri sucansych urokovych mierach, za ktore si stat poziciava (1,375 % p.a. fix na 12 rokov)
http://ekonomika.sme.sk/c/7588177/stat- ... d-eur.html
sa mi zda cely system PPP vysoko neefektivny.

Vyhodne to vyslo asi najma preto, ze pre stat ratali s diskontnou sadzbou pre stat 3,4 %, co nie je zrovna korektne. Hlavne, ze sa odvolavaju na "usmernenie MF SR". (S dovetkom, ze neviem, ako presne odhaduju cenu financovania pre koncesionara - dolezitejsie ako absolutne cisla je to, aby boli obe cisla na rovnakej baze. Dolezity je rozdiel.)

Diskontná sadzba bola v zmysle usmernenia MF SR stanovená na úrovni implicitnej úrokovej sadzby hrubého dlhu verejnej správy SR platnou pre rok 2014 na úrovni 3,4 %.

Náklady na majetkovoprávne vysporiadanie 474 mil. EUR

Trvalý záber v rozsahu približne 4,8 mil. m2, dočasný záber 1,4 mil. m2 na 3 roky, asanácie a ušlý zisk sú tiež súčasťou MPV.

Stav k 31.10.2014:

D4: prebiehajú prípravné práce na účely majetkovoprávneho vysporiadania.
Keďže územné rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, samotné vysporiadanie
pozemkov a stavieb na nich ešte nebolo začaté,

R7 Prievoz – Ketelec: prebiehajú prípravné práce na účely majetkovoprávneho vysporiadania.
Keďže územné rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, samotné vysporiadanie
pozemkov a stavieb na nich ešte nebolo začaté,

R7 Ketelec – Dunajská Lužná: prebiehajú prípravné práce na účely majetkovoprávneho vysporiadania,

R7 Dunajská Lužná – Holice: majetkovoprávne vysporiadanie je ukončené na približne 75 %,
prebiehajú vyvlastňovacie a iné konania.

4.8mil m2? ved to by zodpovedalo vykupu cca 70m sirokeho pasu

Obrovske plochy zaberaju velke MUK, len Ivanka, Raca a Ketelec zaberu mozno aj 1 km2 . Dalej su tu rozne prelozky, II/572, kolektory, odpocivadlo, SSUD a taktiez mnohe useky budu v parametri D alebo R 33,5 - t.j. pozemky treba vykupit v cca 50 m sirokom pase.

Mne sa zase nezda cena vykupu takmer 100 € / m2, aj ked tam zapocitame asanacie a pod. tak mi to pride extremne premrstene.

zajtra bude v NRSR rec aj o D4, kto ma moznost sledujte