Logistiku ťahá rozvoj priemyslu aj obchodu

[Dialniciar]

http://firmy.etrend.sk/80578/firmy/logi ... aj-obchodu


Logistiku ťahá rozvoj priemyslu aj obchodu

Odvetvie rastie zhruba dvojnásobným tempom ako ekonomika, v ktorej funguje

[20.11.2006, TREND / Martin Jesný]

Odvetví, ktoré si môžu súčasný vývoj na slovenskom trhu pochvaľovať, nie je málo. No biznis, ktorý môže konštatovať, že rozvoj priemyslu pociťuje dvojnásobne?

Práve takto by sa pri pohľade na svoju práce mohli hodnotiť ľudia z logistických firiem. Ešte aj s tým, že ich dôležitý výrobný vstup – pohonné látky – sú čoraz drahšie. No logisti vo firmách na priveľké filozofovanie nemajú čas. Práce je naozaj veľa.

Vstupy aj produkt

Hovoriť, že logistika cíti rozvoj ekonomiky dvojnásobne, nemusí byť prehnané. Na jednej strane odvetvie ťahá silný rozvoj priemyslu. Pre industriálnu sféru treba zabezpečiť najprv výrobné vstupy.

A ako sa zvyšuje objem výroby, rastú aj nároky na jej distribúciu pre potreby obchodných oddelení, predajcov alebo koncových zákazníkov. Takže už priemyselný boom, ktorý Slovensko teraz zažíva, stačí na to, aby mala logistika dosť práce.

Už dlhší čas a čoraz intenzívnejšie sa stará o ďalší solídny prílev práce pre brandžu dopravných a distribučných firiem aj obchod. O objednávky nemajú núdzu nákladní dopravcovia, rastú aj doručovateľské služby.

Do karát im hrajú ešte aj technologické trendy. Ešte nikdy nebolo také jednoduché objednať si akýkoľvek výrobok bez toho, aby človek navštívil obchod. Rast tržieb internetových obchodov hovorí jasnou rečou.

Nech však zákazník ocení pohodlie pri nákupe hocijako – môže sedieť v papučiach pri počítači, počúvať hudbu a piť čaj –, z domu sa mu nechce ani potom. Druhou stranou moderných nákupných foriem je, že tovar treba aj fyzicky doručiť.

Preto doručovateľské firmy môžu, sledujúc krivky rastu internetového obchodu, prikupovať autá. Objednávky a ich doručovanie nezastavia ani veľké vzdialenosti či oceán. A tak rastú aj objemy veľkých medzinárodných či medzikontinentálnych zásielok.

Navyše, už dávno v tomto odvetví nejde iba o dopravu. Čoraz výraznejšiu úlohu pri logistike dostávajú mozgy, tvorcovia komplikovaných logistických riešení a zložité informačno-komunikačné technológie, s ktorými pracujú. No základná úloha zostala: načas a v poriadku doviezť tovar tam, kde treba. Či už ide o súčiastku alebo finálny výrobok.

Globálna výrobňa

Firmy z rôznych odnoží logistickej brandže sa zhodujú, že ich odvetvie rastie zhruba dvojnásobným tempom ako ekonomika, v ktorej fungujú. Ako to je na Slovensku?

Je zjavné, že dynamiku slovenskej logistiky má na svedomí priemysel. Najmä automobilový. K Volkswagenu, pôvodne jedinej automobilke s výrobou na Slovensku, sa tento rok pridala ďalšia. Francúzska PSA Peugeot Citroën spustila ostrú komerčnú výrobu v júni a na konci roka už pobeží aj produkcia v novej fabrike juhokórejskej Kia Motors neďaleko Žiliny.

Vznikli tak dve celkom nové ohniská, okolo ktorých vyrástla pavučina výrobných dodávateľov rôznych súčiastok a iných vstupov. Rovnakým logistickým uzlom sa stali montážne závody veľkých firiem aj v iných odvetviach.

Príkladom môže byť galantský závod výrobcu elektroniky Samsung, no aj množstvo ďalších.

Ak niekto potrebuje ilustrovať rozsahy prepráv a už si zvykol na kamióny s nápisom Just-In-Time Volkswagen s cieľom v Devínskej Novej Vsi, nech sa vyberie smerom na Trnavu po diaľnici D1.

Aj prúd kamiónov ku galantskému Samsungu je slušne hustý. V podstate v každej časti Slovenska už možno nájsť nejakú fabriku aj podľa intenzity nákladnej dopravy, ktorá má očividne centrálny cieľ.

Logistike prihráva aj jeden z najsilnejších trendov vo svetovom biznise posledných rokov – outsourcing. Znovu dvojnásobne.

Po prvé, finálni výrobcovia posúvajú produkciu komponentov mimo vlastných závodov. Napríklad autá sa z čoraz väčšej časti vyrábajú u dodávateľov. Tak rastie dôležitosť logistických prepojení. Každá subdodávka musí prísť na miesto ďalšieho spracovania načas.

Pritom počet článkov sa zvyšuje a nezriedka sa objavujú produkty a typy výrob, keď hranice štátov nepredstavujú nijaké ohraničenie subdodávateľskej siete. Stačí sa pozrieť na grafické znázornenie celého výrobného postupu niektorých zložitejších produktov. Bez problémov obíde celý svet.

Rozmach logistov

Druhý vplyv outsourcingu je ešte silnejší. Čoraz viac výrobcov vyčleňuje logistiku z „core“ aktivít svojho biznisu. Dlhodobo to cítiť pri väčšine veľkých zahraničných firiem, ktoré pôsobia na Slovensku.

Postupne však tento trend zasahuje aj nižšie priečky dodávateľských reťazcov. V ostatných rokoch sa to, najmä pri vnútroštátnej doprave, objavilo aj pri slovenských firmách. Aj menšie podniky sa seriózne zaoberajú otázkou, či majú držať početný autopark alebo nakupovať logistické služby externe.

V praxi to napríklad znamená, že nielen giganty, ako sú PSA a Kia, majú externých dodávateľov na logistické riešenia. Aj keď je francúzske Gefco či kórejský Glovis priamo v skupine. No ide o samostatné firmy s priemyselnou skúsenosťou, takže predávajú svoje služby každému zákazníkovi, ktorý prejaví záujem.

Dodávky menších zásielok pre biznis, ale aj adresné doručovanie produktov konečným spotrebiteľom sú hnacím motorom aj pre ďalší segment logistiky – expresné doručovateľské spoločnosti.

Pre podnikateľov sa vozia nielen komponenty, ale napríklad aj vzorky produktov či dokumenty.

Hoci sa v minulosti objavili obavy, že elektronická komunikácia tento segment prepravy utlmí, opak je pravda, dokonca pribudli úplne nové segmenty.

Objemy prepráv sa zvyšujú. V blízkej budúcnosti bude rásť dovoz, najmä spoza oceánu. Súvisieť to má s veľkou angažovanosťou kórejských spoločností. K silnému importu sa postupne pridá aj čoraz vyšší vývoz.

Expanzívny obchod

Logistika dodávateľského reťazca zďaleka nie je jediný ťahúň lokálnych i svetových trhov. Rovnako ako priemyselná produkcia podporuje logistický biznis aj obchod. Obchodníci cítia, že kúpna sila obyvateľstva na Slovensku postupne rastie.

Uvedomujú si, že trh ešte poskytuje možnosti. Zlepšujú teda dostupnosť svojich obchodných prevádzkarní.

Super- a hypermarkety vyrastajú aj v mestách, z ktorých sa predtým automaticky chodilo na nákupy do väčších sídel. A nie je to už len o obchodoch, ktoré ponuku potravín rozšírili aj o spotrebné tovary. Podobné stratégie začínajú uplatňovať aj špecializovaní obchodníci, napríklad veľkopredajcovia spotrebnej elektroniky a bielej techniky.

Čoraz hustejšie obchodné siete treba zásobovať. A to je tiež príležitosť pre logisticko-dopravný servis. A objavuje sa fenomén, hoci nie celkom nový – rozvoj obchodu ženie vpred nielen dopravcov, ale aj ďalšiu kategóriu služieb – prevádzku logistických skladov.

Otvárajú ich obchodné reťazce i výrobcovia spotrebných tovarov. Tak ako pri iných službách, ich prevádzku často outsourcujú – na špecializované logistické spoločnosti.

Nové sklady vyrastajú okolo dopravných tepien vskutku rýchlo, stačí sa popri niektorých úsekoch diaľnice previezť a človek žasne, ako rýchlo sklady pribúdajú. Rovnako rýchlo sa napĺňajú ich kapacity.

Oživenie skladov

Pred pár rokmi na Slovensku žiadny logistický development neexistoval. Ponuka bola minimálna. Obvykle sa využívali nevyhovujúce staré budovy, ktoré nestačili ani kapacitne. Deficit sa riešil tak, že sa ako sklady a prekladiská využívali bývalé výrobné haly.

Tie však ani po stavebných úpravách nespĺňali nároky na moderné logistické priestory. V Bratislave, kde sa vzhľadom na vybudovanú dopravnú sieť skladový biznis sústreďoval, dominovali predovšetkým bývalé priemyselné časti mesta.

Známe adresy, kde sa nachádzali sklady, boli na Starej Vajnorskej ceste či Kopčianskej ulici v Petržalke. Nové sklady stavali skôr konkrétne firmy a obchodné reťazce, ktoré na realitný trh nemali vplyv.

Klienti využívali služby niekoľkých špecializovaných slovenských developerov, ale tí v podstate iba plnili úlohu akéhosi dodávateľa diela na mieru.

Prvé náznaky zlepšenia sa začali črtať v roku 2003 spolu s rozvojom priemyslu. V hlavnom meste a okolí pribudlo niekoľko tisíc štvorcových metrov nových logistických priestorov.

A od mája 2004, keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie, sa investície rozbehli v rýchlom tempe. Lokality s dobrým prístupom k dopravným komunikáciám nabrali na hodnote. Napríklad v Bratislave ostala logistická brandža verná aj Kopčianskej ulici, ktorá má z pohľadu ostatných oblastí realitného biznisu, mierne povedané, neveľmi dobrú povesť.

Vedľa už dlhšie fungujúceho logistického centra Schenkeru otvorila sklad aj slovenská pobočka spoločnosti Cargo Partner. Devízou lokality je najmä dobré napojenie do Rakúska.

Pre dobrú dopravnú dostupnosť si logistickí investori vyhliadli aj Malacky či Lozorno, neďaleko ktorého stavia český developer Pinnacle nový projekt Westpoint D2 Distribution Park. Alebo aj Svätý Jur pri Bratislave, v ktorom stavia druhý logistický projekt HB Reavis, pred pár rokmi štartér rozvoja v Bratislave.

Skutočné centrum

Hlavným mestom slovenskej distribučnej logistiky sa však postupne stáva Senec. Mestečko na západnom Slovensku neďaleko Bratislavy zaujalo skvelým dopravným napojením a polohou blízko diaľnice najprv obchodný reťazec Billa.

Zakrátko sa rozbehli práce aj na opačnej strane diaľnice, smerom na Pezinok. Projekt Senec logistic center tam rozbehla slovenská developerská skupina IPEC. Senec je všeobecne lákavý aj pre pomer ceny a kvality.

Vzdialenosť do Bratislavy nie je veľká, prístup je dobrý. Pritom priestory vysokej kvality, ktoré sú k dispozícii, sú cenovo porovnateľné s nižšou kvalitou v starých skladoch v Bratislave.

K prvým 45-tisíc štvorcovým metrom skladovacej plochy, ktorú IPEC spolu s rakúskym partnerom UBM pripravil, už pribúdajú ďalšie. Pôvodný zámer hovoril až o 200 hektároch vykúpenej plochy, ktorú hodlá postupne zapĺňať.

Takmer v susedstve developuje výstavbu skladov slovenská pobočka londýnskej Parkridge Developments. Medzi prvými klientmi bola logistická firma DHL, ktorá odtiaľ zásobuje viacerých veľkých klientov.

Ďalší klient Parkridge je britská logistická spoločnosť Wincanton, ktorá pripravuje priestory pre veľkých klientov. Prvou referenciou seneckej prevádzkarne sa pre Britov stal výrobca pneumatík Goodyear/Dunlop s distribučným strediskom pre Slovensko, Českú republiku a Maďarsko.

Stredisko zrejme postupne rozšíri pôsobnosť aj na celú strednú a východnú Európu. Veľký sklad si od Parkridgea prenajíma slovenské zastúpenie logistickej firmy Gebrüder Weiss. Tá po roku od spustenia priestory už vyťažila a púšťa sa do rozšírenia plochy.