Najväčšie nevyčerpané výdavky presúva ministerstvo dopravy

[sezbrzni]

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Z jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu presúva do budúceho roka nevyčerpané výdavky najmä ministerstvo dopravy. Z rokov 2005 a 2006 prevádza do roku 2007 rozpočtované prostriedky v celkovej sume 2,867 mld. Sk, pričom podľa odboru komunikácie ministerstva nedočerpané kapitálové výdavky z toho predstavujú 968,7 mil. Sk a prostriedky na spolufinancovanie 1,898 mld. Sk. Väčšina týchto financií bola určená na oblasť dopravy, a to až vyše 2,7 mld. Sk. Z peňazí rozpočtovaných na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest pritom rezort dopravy do ďalšieho roku presúva viac ako 1,9 mld. Sk. Okrem oblasti dopravy ministerstvo presúva aj 95 mil. Sk určených na informatizáciu.

Druhý najväčší presun v rámci jednotlivých kapitol evidujú na ministerstve pôdohospodárstva, kde za roky 2005 a 2006 nevyčerpali ešte 2,388 mld. Sk. V prípade tohto rezortu ide predovšetkým o presuny prostriedkov na financovanie, ktoré predstavujú 2,332 mld. Sk a z kapitálových výdavkov sa do budúceho roka prevádza iba 55,8 mil. Sk. Podľa hovorkyne ministerstva pôdohospodárstva Magdalény Fajtovej sa prevod prostriedkov týka hlavne spolufinancovania na opatrenia Plánu rozvoja vidieka, priamych platieb a trhovo orientovaných výdavkov. "Vyplýva to z toho, že pravidlá financovania projektov cez programy Európskej únie umožňujú financovanie počas ďalších dvoch rokov," skonštatovala Fajtová.

Treťou v poradí v objeme presunov je kapitola ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá žiada o presuny prostriedkov vo výške 2,203 mld. Sk, z toho kapitálové výdavky sú 1,419 mld. Sk a zvyšných 794,1 mil. Sk je určených na spolufinancovanie. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca rezortu Miroslav Bátovský, ministerstvo požiadalo o presun finančných prostriedkov vo výške 1,27 mld. Sk, ktoré sú určené ako štátne dotácie pre podporu bytovej politiky. "Keďže stavby ako investície nie sú realizovateľné v priebehu jedného kalendárneho roka, dochádza automaticky k presunu do ďalšieho obdobia. Tieto prostriedky sú však už zazmluvnené, takže ide vlastne už o minuté financie, len bez fyzického transferu," vysvetlil Bátovský.

Žiadosť o presun vyše dvoch miliárd korún podalo ešte aj ministerstvo hospodárstva, a to konkrétne 2,086 mld. Sk. Väčšinou ide o kapitálové výdavky, ktoré z celkovej sumy predstavujú až 2,028 mld. Sk, kým prostriedky na spolufinancovanie v pôsobnosti rezortu hospodárstva sa presúvajú v objeme len 57,8 mil. Sk. Na nevyčerpaní rozpočtových výdavkov kapitoly sa pritom podľa Dagmar Hlavatej z odboru pre vzťahy s verejnosťou a komunikáciu Ministerstva hospodárstva SR vo výraznej miere podieľalo skrátenie volebného obdobia a výmena vlády, čo spôsobilo obmedzenie, prípadne i pozastavenie obstarávania zákaziek investičného charakteru, odloženie rozhodnutí o vyplatení štátnej pomoci na významné investície a o vyplatení regionálnej pomoci. "Úsporné opatrenia novej vlády vyvolali prísnu kontrolu a monitorovanie použitia finančných prostriedkov i preverovanie opodstatnenosti niektorých výdavkov, ktoré schválila predchádzajúca vláda," dodala Hlavatá.

Všetky rozpočtové kapitoly spolu presunú do budúceho roka nevyčerpané výdavky za roky 2005 a 2006 v celkovom objeme 15,2 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2005 to predstavuje nárast o 2,9 mld. Sk. Ako ďalej informovalo ministerstvo financií, čistý prenos z roku 2006 bez započítania prenosov z roku 2005 pritom predstavuje 11,8 mld. Sk. Celkové presuny sa pritom podľa rezortu financií môžu ešte posunúť oboma smermi rádovo o približne 100 až 200 mil. Sk, keďže niektoré kapitoly budú údaje za spolufinancovanie ešte aktualizovať. Vyše 7,2 mld. Sk z celkových presúvaných výdavkov pritom tvoria nevyčerpané kapitálové výdavky, zvyšných 7,9 mld. Sk sú nevyčerpané prostriedky na spolufinancovanie a úvery.

Presunuté výdavky budú vplývať aj na zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Podobná situácia s presúvaním výdavkov do ďalšieho roka sa však opakuje každý rok, a tak možno podľa ministerstva podobný objem presunutých prostriedkov očakávať aj v budúcom roku a v konečnom dôsledku je tak dopad na rozpočet len mierny. Podľa štátneho tajomníka rezortu financií Františka Palka by rozpočtovému financovaniu vyhovovalo, keby sa výdavky čerpali v plnej výške, na druhej strane to však jednotlivým kapitolám lepšie umožňuje naplánovať si investičnú výstavbu a spolufinancovanie na dlhšie obdobie.

Zlepšiť čerpanie rozpočtovaných výdavkov by malo aj plné sfunkčnenie elektronického a centralizovaného verejného obstarávania. Práve dlhotrvajúce obstarávacie procesy sú totiž najčastejším dôvodom omeškania čerpania rozpočtových výdavkov.

http://ekonomika.sme.sk/c/3065003/Najva ... pravy.html