Betonári zvyšujú tempo alebo ako sa stavia D1

[Dialniciar]

http://firmy.etrend.sk/119715/firmy/bet ... suju-tempo


Betonári zvyšujú tempo

Výrobcovia riešia rastúci dopyt rôzne, veľkí zazerajú na malých a ich ceny

[3.12.2007, TREND / Katarína Šebejová, TREND Analyses]

Časť diaľnice D1 z Važca do Mengusoviec má 21 mostov. Jeden z nich, pri Štrbe, vyrábal Doprastav dva roky. Most vysúval po pilieroch do konečnej polohy. O tomto produktívnom spôsobe sa pôvodne neuvažovalo a na Slovensku mal premiéru.

Most postavili rýchlo, je kvalitný a bez transportného betónu by bola táto technológia nemysliteľná. Na dva šesťsto metrov dlhé mostné objekty ho dodal TBG Doprastav okolo 12-tisíc kubíkov.

Záujem rastie

Transportný betón je zmes cementu, kameniva a vody, prípadne špeciálnych prísad a prímesí. Z betonárne sa zmiešaný vozí na stavbu, kde sa „naleje“ priamo do formy, debnenia, aby stuhla. Preto označenie – transportný.

Na tú istú zmes sa používa aj pojem monolitický. Pretože stavba je jednoliata, pevne spojená. „Taká konštrukcia ľahšie prenáša zaťaženie a stavba je odolnejšia,“ vysvetľuje Pavol Kňaze, výkonný tajomník Slovenskej asociácie výrobcov transportbetónu.

Betón má dlhú životnosť a je plne recyklovateľný. To sú vlastnosti, pre ktoré je už desaťročia najpoužívanejším stavebným materiálom. Medzi jeho silné stránky patrí aj schopnosť dlhšie udržať teplo a vyššia požiarna odolnosť.

Produkcia betónu na Slovensku výrazne stúpla v rokoch 2004 – 2005. Vyše dvestotisíc kubických metrov vtedy dodal jeho najväčší slovenský výrobca Holcim na výstavbu tunela Sitina a nadväzujúcich stavieb.

NEPREHLIADNITE:

Diaľničná matematika
Najväčší výrobcovia stavebných materiálov v SR
Najväčšie stavebné podniky v SR

Dopyt vzrástol aj vďaka výstavbe trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Ale betón obľubujú aj realitní investori, a tak popri dopravných a priemyselných stavbách dvíhajú jeho sumárnu produkciu aj nové výškové budovy.

Približne 55-tisíc kubických metrov betónovej zmesi vyrobí ZAPA beton SK na komplex Tri veže v bratislavskej časti Nové Mesto. Tam stojí aj prvá budova Lakeside Parku, v ktorej je 23-tisíc kubických metrov betónu. Väčšinu dodal Holcim.

Hrubá stavba centrály Slovenskej sporiteľne vyrástla za jedenásť mesiacov a pohltila skoro 35-tisíc kubických metrov betónu. Na hydroizoláciu pod megaprojekt Eurovea použili stavbári betón vodotesný.

V takzvanej bielej vani je ho viac ako 130-tisíc kubických metrov. Ani individuálni stavebníci sa bez betónu nepohnú. Ide hlavne do základov rodinných domov a tie hojne pribúdajú najmä v okolí veľkých miest.

Slovensko sa v rámci európskeho profesijného betonárskeho združenia European Ready Mixed Concrete Organization (ERMCO) medzi 21 členskými krajinami posunulo zreteľne až v minulom roku. Pol kubického metra betónu na jedného obyvateľa umožnilo skok z chvosta na štrnástu priečku.

Ak sa splnia očakávania a celková produkcia presiahne tri milióny kubických metrov, posunie sa v rebríčku opäť. Je zreteľné, že výrobcovia sa stavebným boomom zaskočiť nedali.

Prihadzujú kapacity

Betón síce živí aj malých a stredných výrobcov, ale dve tretiny dodávajú väčší. Výroba sa oplatí v prvom rade producentom vstupných surovín – cementu a kameniva. Ale aj veľkým stavebným firmám. Tie zasa majú zákazky. P. Kňaze hovorí o vertikálnej integrácii.

Holcim je na Slovensku nielen cementárenský, ale aj betonársky líder. Okrem vlastného cementu má ložiská kameniva. Cielene sa orientuje na Bratislavu, západné a stredné Slovensko. Holderbank, materský koncern Holcimu, rozvíjal sieť betonární od roku 1992. A po jedenástich rokoch ju včlenil pod krídla cementárne v Rohožníku. Betonárska divízia dnes generuje štvrtinu celkového obratu Holcimu (Slovensko).

Druhá na trhu je spoločnosť ZAPA beton SK. Jej generálny riaditeľ Rudolf Hanták zdôrazňuje, že ako jediná pokrýva celé Slovensko. Vznikla pred šiestimi rokmi, a keď sa jej česká rovnomenná matka stala súčasťou nemeckého koncernu Dyckerhoff, postupne prevzala viaceré betonárne. Skupinu dnes ovláda taliansky holding Buzzi Unicem.

Rovnako ako ZAPA beton SK aj spoločnosť Ladce Betón chce na budúci rok spustiť veľkokapacitnú betonáreň v Nitre. Sieť nerozvíjala desať rokov, v bratislavskej Petržalke má na jednom pozemku dve betonárne. Cement odoberá iba z materskej Považskej cementárne.

Ďalšia slovenská cementáreň, Východoslovenské stavebné hmoty, kúpila v roku 2003 sieť košickej spoločnosti Betox. Zásobuje Košický a Prešovský kraj, v oboch aj ťaží štrk.

Cez Alas Slovakia, slovenského lídra v kamenive, buduje betonárne rakúsky Asamer Holding. Cement dodáva len Cemmac z Horného Srnia, ktorý tiež patrí do skupiny Asamer. Ivan Hanzlíček, riaditeľ pre transportbetón, v Alase Slovakia a prezident Slovenskej asociácie výrobcov transportbetónu, hovorí, že sa sústreďujú na Bratislavu a západ Slovenska, kde využívajú kvalitné zdroje z vlastných výrobní kameniva.

TBG Doprastav prebral vlani od Doprastavu, pre ktorý dodáva zhruba tri štvrtiny svojej produkcie, osem betonární. Aj preto mu stačil jediný rok, aby bol na trhu tretí. Má silné zastúpenie v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, ale v Bratislave chýba.

Jeho riaditeľ Pavel Takáč hovorí, že chystajú ďalšiu expanziu. Ako dodáva, aj v okolí Považskej Bystrice či Ružomberka, kde je perspektíva výstavby ciest. Okrem Doprastavu má vo firme podiel Českomoravský betón a TBG Metrostav z nemeckej HeidelbergCement Group.

Koncern Strabag vedie vo výrobe betónu medzi stavbármi. Vyrába pod značkou Frischbeton a sieť betonární spravuje aj na Slovensku česká dcéra Ilbau. V Bratislave pozíciu posilní, keď onedlho otvorí v Podunajských Biskupiciach druhú, najnovšiu betonáreň.

V Zavare pri Trnave produkuje spolu s firmou ZAPA beton SK. Ďalšiu spoločnú betonáreň prevádzkuje pod hlavičkou košickej Und-Frischbeton. Vo firme má dvojtretinový podiel, zvyšok patrí prepravnej spoločnosti Und03, ktorá ťaží aj vlastné kamenivo.

Na východe Slovenska dominujú Inžinierske stavby z francúzskej stavebnej skupiny Colas. Sieť betonární budujú aj ako generálny dodávateľ viacerých úsekov diaľnice D1.

Betón s rodokmeňom

Výrobcovia riešia rastúci dopyt po betóne rôznym spôsobom. Veľkí investujú do moderných betonární a dosť ich stoja prísne požiadavky na ochranu životného prostredia. Dokážu v krátkom čase dodať veľký objem betónovej zmesi a splniť aj úplne špecifické potreby odberateľa.

Investujú do vozového parku, platia za certifikáciu. Toto všetko premietnu do ceny betónu. Tá sa zvyšuje hlavne preto, že rastú náklady na cement a kamenivo vrátane ich dopravy.

Nezanedbateľnú časť predstavuje transport zamiešaného betónu. Kubík kvalitného betónu s dopravou stojí okolo 2 300 korún. Je to takpovediac betón s rodokmeňom. Lebo ide podľa I. Hanzlíčka o certifikovanú betónovú zmes z certifikovaných surovín a s obsahom rôznych prísad na zlepšenie vlastností betónu.

Aj stredne veľkí producenti zdôrazňujú, že iná cesta ako kvalita pre nich neexistuje. „Bez certifikátov sa nepohneme,“ hovorí Vincent Hegedüš. Jeho firma Euro Beton má v hlavnom meste veľmi dobrú pozíciu. Ani Vladimír Baláž z firmy Perteso, ktorá má svoju prvú veľkokapacitnú betonáreň v Trenčíne, neuvažuje inak.

Tí väčší sa na malých, ktorí výrobu rozbiehajú dnes, nepozerajú s veľkou náklonnosťou. Sú to takí, ktorí nakúpia použité zariadenie, investujú niekoľko miliónov do rekonštrukcie a aj do certifikácie.

No podľa predstaviteľov asociácie mnohí vyrábajú aj v tridsaťročných prevádzkach, často nespĺňajú ekologické normy, nemajú certifikované systémy a produkty niekedy predávajú bez DPH. Ponúkajú najnižšiu cenu a tú ešte stále preferujú menší spotrebitelia. R. Hanták predpokladá, že v prípade poklesu aktivity stavbárov sa trh postupne vyčistí a prežijú silnejší.

Foto – Maňo Štrauch