Doležal: Diaľnice budeme stavať aj z PPP projektov

Moderátor: Moderátori

Doležal: Diaľnice budeme stavať aj z PPP projektov

Odoslaťod mirecko255 » 09. Apr 2020 07:47

Na nového ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) čaká nielen dostavba a výstavba problematických diaľničných úsekov, ale aj sľúbené rozbehnutie výstavby nájomných bytov. Minister v rozhovore pre denník Pravda uviedol, že ročne ich môže pribudnúť aj 5-tisíc. Riešiť však bude treba aj cestovný ruch, ktorý sa dostal do problémov pre pandémiu.

Koronavírus tvrdo zasiahol cestovky. Bude ich štát zachraňovať?
Tento problém vnímame veľmi intenzívne, lebo je akútny. Cestovky vyzbierali na predplatení zájazdov približne 150 miliónov eur. Každý spotrebiteľ má právo uplatniť si storno poplatok do výšky, ktorú určuje zmluva. Ak by prišlo k masívnemu vyberaniu týchto storno poplatkov, cestovky budú insolventné. Veľkú časť prostriedkov odovzdali ubytovacím kapacitám. S ministerstvom hospodárstva chceme pripraviť dobrovoľný voucherový systém, keď spotrebiteľ bude uistený, že si dovolenku bude môcť uplatniť na budúci rok. A ak nebude chcieť, tak v decembri 2021 bude mať možnosť si dať tento voucher preplatiť. Hotovosť teda dostane späť. Pre nás je kľúčové, aby cestovky nepadli. A aby so sebou nestiahli aj poisťovne. Objem prostriedkov v cestovkách je obrovský a musíme ich zachrániť.

Cestovky budú mať problém aj v najbližších mesiacoch. Bude stačiť na riešenie tejto situácie voucher?
Teraz riešime kritickú situáciu, aby tie cestovky nepadli vôbec. Kupujeme si čas na to, aby sme im umožnili nadýchnuť sa. Všetci dúfame, že možno už koncom tohto roka budeme hospodárstvo znovu štartovať. Neviem si predstaviť, ak by sme ich nechali padnúť, čo bude potom. Najprv musíme sanovať aktuálnu situáciu, potom budeme riešiť, ako obnoviť cestovný ruch.

Strana Sme rodina chce výrazne zvýšiť výstavbu nájomných bytov. Koľko ich vznikne za nasledujúce štyri roky?
Dnes ročne postavíme tisíc nájomných bytov. Som presvedčený o tom, že je to málo. Vo Viedni a jej okolí evidujeme 400-tisíc nájomných bytov. Na Slovensku chce veľa ľudí byt skôr vlastniť. Nie každý si môže dovoliť hypotéku. Akú kvalitu života má ten, kto si ju dovoliť môže, no po jej zaplatení spolu s ďalšími nákladmi na bývanie mu neostáva skoro nič? Priemerná výška hypotéky v Bratislave na trojizbový byt môže byť 500 až 600 eur mesačne. Aká by bola životná úroveň mladej rodiny, ak by platila 250 eur za nájomné bývanie?

Už momentálne existuje spôsob podpory nájomného bývania formou dotácie. V kombinácii s nízkoúročenými úvermi existuje spôsob, ako tieto byty stavať. Môžu ich stavať samosprávy a po novom aj právnické osoby. Systém treba skvalitniť. Vytvoriť podmienky, aby sa o nájomných bytoch hovorilo viac. Vôbec nie je pravda, že nájomné byty sú byty nižšieho štandardu.

Vynikajúci príklad je Nové Mesto nad Váhom, kde je už dnes 2-tisíc nájomných bytov. Takto by to malo vyzerať v každom krajskom meste. To bude našou prioritou.

Koľko bytov dokopy vznikne?
Ak naštartujeme proces výstavby,tak o rok, možno o dva až tri roky pribudne 3-tisíc bytov ročne. To bude to super. Ak to bude 5-tisíc bytov, bude to fantastické. Pre mňa je dôležité nastaviť funkčný a udržateľný systém, aby aj po zmene vlády ostal zachovaný spôsob a tempo výstavby.

Máme na to dostatočné stavebné kapacity?
Som presvedčený, že áno. A možno práve výstavba nájomných bytov pomôže naštartovať ekonomiku po kríze.

Kedy bude diaľnica z Bratislavy do Košíc?
Z celého úseku približne 400 km nám chýba necelých 50 km. Sú to kritické úseky pri Žiline, D1 Hubová – Ivachnová, južný obchvat Prešova. Tieto úseky sú s veľkým oneskorením realizovateľné a je to viac-menej v našich rukách. Vo vlastných rukách však ešte nemáme úsek D1 Turany – Hubová.

Prečo?
Je problematický úsek, ktorého výstavba bude stáť 900 miliónov eur. V súčasnosti sa bavíme stále o tom, či to má byť povrchový, alebo tunelový variant. Aktuálne prebieha príprava dokumentácie pre územné rozhodnutie. Preto nedokážem odpovedať na otázku, kedy bude diaľnica do Košíc. Viem povedať, kedy budú jednotlivé úseky, ale tento úsek nedokážem predikovať. Ak budú všetky zúčastnené strany súčinné, vieme proces urýchliť.

D1 Turany – Hubová ešte nemá finálne trasovanie? EIA rozhodla o tunelovom variante s tunelom Korbeľka.
Za mňa je to isté. Opäť som sa dopočul informácie, že niekto iný preferuje iný variant. Aj tunelový nie je ideálny. Ja budem preferovať ten stav, ktorý je. Budem robiť všetko pre to, aby sme mohli urýchliť prípravu úseku a otvoriť tému o financovaní úseku. V súčasnosti sa finalizuje dokumentácia pre územné rozhodnutie.

Kedy sa začne opäť s prácami v úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové?
Tento úsek bol pôvodne spolu s predchádzajúcou časťou D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka jedným úsekom. Po rozdelení práve križovatka, ktorá zabezpečí zjazd na Lietavskú Lúčku, je paradoxne súčasťou projektu s tunelom Višňové. Tým, že je zastavený, máme problém s križovatkou a otvorením úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Preto sme túto križovatku vyňali a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ju stavia z vlastného rozpočtu. Tento úsek vďaka tomu môžeme otvoriť ešte v tomto roku.

V nasledujúcom úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala prebieha aktuálne súťažný dialóg, čo je vhodná súťaž na projekt, ktorý je rozostavaný. Súťažný dialóg, podľa nového vedenia NDS, môže byť ukončený do konca roku 2020. Následne budú mať tri roky, kedy si trúfajú stavbu dokončiť. Dokončenie stavby je rozdelené na tri časti. Prvá je stavba tunela, druhá technológie do tunela a tretia je odpočívadlo.

Čo v prípade, ak sa dostavba do konca roku 2023 nestihne?
V zásobníku máme cestné úseky. Nebojím sa, že by sme peniaze nevyčerpali.

Na ktoré iné úseky by peniaze mohli byť použité?
Napríklad diaľnica D3 alebo pokračovanie rýchlostnej cesty R4 smerom na Poľsko. Nemáme však pripravené projekty. Ak by sme to nemohli vyčerpať na infraštrukturálne projekty, tak to použijeme na iné dopravné projekty.

Čo chcete zmeniť v rámci výstavby diaľnic?
Chcem, aby sa úseky nestavali na základe politickej príslušnosti alebo miesta bydliska, ale aby sa stavali na základe jasných priorít. Na ministerstve pracujeme na aktualizácii strategického plánu výstavby infraštruktúry na základe novej metodiky Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), aby sme jasne vedeli, čo je priorita.

Bude správne riadiť sa podľa ÚHP, ktorý napríklad presadzoval výstavbu severného obchvatu Prešova v polovičnom profile?
Na spoluprácu sa teším. Viem, že to nebude jednoduché. Vždy sa rozhodujem na základe exaktných údajov. Možno som naivný, ale mám pocit, že ak budem mať za sebou kvalitných analytikov, mandát ÚHP a odbornosť ľudí z ministerstva dopravy, výsledkom nemôže byť nič zlé. Spolupráca bude nielen nevyhnutná, ale aj nutná.

Koronavírus prerušil výstavbu úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Očakávate prerušenia na ďalších úsekoch?
Dúfam, že nie.

Kedy sa otvorí časť rýchlostnej cesty R7?
V týchto dňoch nás čakajú prvé kolaudačné konania. Ak by nebolo koronavírusu, konanie by prebehlo naraz. Teraz sme to museli rozložiť do viacerých dní. Ak všetko dobre pôjde, rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby by sme mohli dostať ešte v apríli. Vzhľadom na súčasnú situáciu to neviem presne predpovedať.

Ako vnímate výstavbu diaľnice D4, bez ktorej je prínos rýchlostnej cesty R7 neúplný?
Sú úseky, kde s výstavbou mešká samotné konzorcium. Ide napríklad o časť pri Jarovciach. Čakáme na správu od vyšetrovateľov v súvislosti s násypom, kde údajne malo prísť k navozeniu zeminy, ktorá nespĺňala predpísané parametre. Následne do 90 dní má zhotoviteľ priniesť technické riešenie, ako problémy odstráni. Ak bude musieť prísť k zhutňovaniu násypu, bude sa to musieť diať pri špeciálnych opatreniach. My sa budeme čo najskôr snažiť odovzdať našu časť križovatky D4/D1. V súčasnosti prebieha 30 kompenzačných konaní, kde sa s konzorciom sporíme.

V akom stave je výstavba križovatky D1/D4?
Aktuálne na ministerstve prebieha v súvislosti s odvolaním rozkladová komisia. Potom, ako potvrdí rozhodnutie ministerstva, sa posunieme o krok ďalej. Bude musieť prísť k zmene územného rozhodnutia. Už existuje projekt a technické riešenie. Doprava z D1 sa presmeruje do obchádzkových trás. D4 sa zasunie popod D1, obnoví sa prevádzka na D1 a výstavba D4 bude pokračovať. Bude však musieť prebehnúť zmena stavebného povolenia.

Aké máte plány so železničnou dopravou?
Mám na stole projekt z CEF, a ten sa týka koridoru Bratislava – Kúty. Projekt je pred podpisom, ide o 250–300 miliónov eur. Ide o trať, ktorá sa súťažila dva až tri roky. Budeme pokračovať v modernizácii chrbtovej kosti smerom na východ. Nechcem, aby sa modernizovali trate, ktoré sú v súlade s politickou príslušnosťou aktuálneho vedenia ministerstva. Chcem, aby sa robilo to, čo má zmysel.

Čo bude dávať zmysel?
Modernizácia všetkých tratí, ktoré sú vyťažené. Nemyslím si, že v minulosti sa tak dialo. Železnice Slovenskej republiky nie vždy postupovali koordinovane. Musí byť jasný plán priorít.

Kto určí tie priority?
O stratégii výstavby bude hovoriť aktualizovaný strategický plán rozvoja infraštruktúry.

Plánujete liberalizovať železničné trate?
Chcem sa zamerať na liberalizáciu tratí. V súčasnosti sa bavíme o troch úsekoch, kde to dáva zmysel. Proces liberalizácie musí byť nastavený konkrétne. Ako príklad použijem súťaž na liberalizáciu trate Bratislava – Komárno. Súťaž sa síce spustila. Mala korektné parametre, ale v podmienkach súťaže bolo, že vozne treba dodať do necelých dvoch rokov. To je nerealizovateľné. Ak sme hľadali paralelu so západnou Európou, tak v Nemecku sa súťaž na prepravcu robí päť rokov. Čím skôr treba identifikovať ďalšie úseky, kde má zmysel liberalizovať, vyhlásiť súťaž, dať dostatočnú dobu na dodanie vlakových súprav a spustiť dopravu.

Ktoré sú to úseky?
Tam, kde je najväčšia preprava cestujúcich. Konkrétne úseky by mala identifikovať dohoda viacerých strán.

Je teda možné, že na hlavnej trase Bratislava – Košice bude jazdiť súkromný dopravca?
V kontexte liberalizácie áno.

Z čoho budeme stavať diaľnice a modernizovať železnice po dočerpaní aktuálnych eurofondov?
Očakávame, že v budúcom programovom období eurofondov dostaneme na infraštrukturálne projekty menej peňazí. Ak sme spomínali D1 Turany – Hubová a sumu 900 miliónov eur, budeme radi, ak vôbec toľko dostaneme v programovom období. Je teda úplne legitímne pokračovať ďalej v PPP projektoch. Zo štátneho rozpočtu dlhodobo vidíme, že to nejde.

Ktoré úseky môžu vzniknúť zo súkromného kapitálu formou PPP projektu?
Napríklad dokončenie diaľnice D3. Ak nebudeme mať prostriedky z eurofondov ani zo štátneho rozpočtu, budeme musieť stavať len z PPP projektov.

Plánujete zriadenie štátneho leteckého dopravcu?
Viem si predstaviť nejakú obdobu, ale len v súvislosti s naštartovaním cestovného ruchu na Slovensku. Muselo by to byť dotované štátom, pretože letecký prepravca si na seba nezarobí.

Chcete prenajať bratislavské letisko súkromníkovi?
Bratislavské letisko je takmer pripravené na vstup koncesionára. Každopádne, ak prenajmeme letisko na 20 až 30 rokov súkromnému investorovi, a ten rozlieta Bratislavu, tak to je cesta, ako Slovensko zatraktívniť. My sami to letisko nerozlietame. Potrebujeme sem dostať letecké spoločnosti. Je namieste otázka, či je práve dnes najlepší čas na vstup strategického investora.

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clano ... projektov/
mirecko255
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 412
Založený: 02. Dec 2015 07:38

Naspäť na 2020

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.