Po Šali by sa vytúžených obchvatov mali dočkať aj ďalšie men

[DrX]

Po Šali by sa vytúžených obchvatov mali dočkať aj ďalšie menšie mestá u nás
Ministerstvo pod vedením Jozefa Ráža posudzuje, či sa oplatí stavať ďalšie dva obchvaty. v hľadáčiku má Horehronie a Novohrad.

Hospodárske noviny4 Sep 2024(tg)

FOTO:TASR/B. RAČKO
Cestári začali riešiť aj ďalšie komunikácie na strednom Slovensku.

Bratislava – Po dlhých rokoch prieťahov si obyvatelia Šale konečne vydýchli. Konečne im začali stavať vytúžený obchvat – pomôže obyvateľom aj známej chemičke, do ktorej prúdia desiatky kamiónov denne.

Po Šali sa obchvatov postupne dočkajú aj v ďalších mestách.

Cestári začali riešiť Prievidzu, cestu okolo Lučenca i Brezna. Ešte vlani dali vypracovať analýzy, či sa projekty oplatia, a teraz čakajú na schválenie od ministerstva dopravy. Ak na ne rezort kývne, výstavba by sa mohla začať aj skôr, než sa čakalo. „Predpoklad z minulého roka bol ukončenie príprav obchvatu Lučenca a Brezna v roku 2030, pri akcelerácii prípravy je to rok 2028, následne potrvá výstavba tri až štyri roky,“povedala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.

Problémy s dopravou majú však aj iné lokality. Rekordmani sú napríklad Pezinok či Komárno, ktorými denne prejde viac než 20-tisíc áut. Kým obchádzku prvého rieši bratislavská župa, mesto na juhozápade je v patovej situácii, keďže ich obchvat by vyšiel veľmi draho, až 200 miliónov eur.

Bratislava – Po päťročnom súťažení a prieťahoch si Šaľania mohli minulý týždeň vydýchnuť. Začala sa totiž výstavba obchvatu mesta, ktoré pociťuje nápor tranzitu aj dodávok do známej chemičky. V ďalších rokoch by mali obchádzky dostať aj mestá na východe krajiny a čiastočne Prievidza. Cestári však nedávno začali riešiť aj ďalšie dve komunikácie na strednom Slovensku, ktoré môžu mať už čoskoro tiež našliapnuté k výstavbe.

Konkrétne ide o cestu okolo Lučenca a tretiu, nedostavanú, časť obchvatu Brezna. Cestári dali ešte vlani vypracovať analýzy, či sa projekty oplatia, a teraz čakajú na schválenie od ministerstva dopravy. Ak na ne rezort kývne, výstavba by sa mohla začať skôr, než sa čakalo.

„Predpoklad z minulého roka bol ukončenie príprav obchvatu Lučenca a Brezna v roku 2030, pri akcelerácii prípravy je to rok 2028, následne potrvá výstavba tri až štyri roky,“povedala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.

Obchvat za 50 miliónov

Okresné mesto v Novohrade začalo intenzívnejšie riešiť svoj obchvat v období, keď sa rozbehla výstavba dvoch úsekov rýchlostnej cesty R2 medzi Kriváňom a Tomášovcami. Primátorka Lučenca Alexandra Pivková, ktorá bola do minulého roka aj poslankyňou Národnej rady za stranu Za ľudí, sa v minulosti s HN podelila o obavy, že by mesto mohlo mať v budúcnosti po dostavbe diaľnice dopravný problém.

Mesto pritom už z východnej strany svoju obchádzku vo forme cesty prvej triedy má. Nová by mala vzniknúť zo západu a podľa odhadov cestárov by mala stáť 53 miliónov eur.

Bližšie informácie o tom, či je projekt návratný, zatiaľ známe nie sú. Dopravný prieskum dali cestári vypracovať pred rokom firme Ing. Igor Ripka – IRDATA za zhruba 50-tisíc eur. Posledné sčítanie dopravy z rokov 2022 a 2023 preukázalo v centre mesta intenzitu dopravy 14-tisíc áut denne. Vo vzdialenejšej budúcnosti je tu vo vyhliadke aj potiahnutie rýchlostnej cesty R7, ktorá sa dnes začína v Bratislave a končí sa pred Dunajskou Stredou.

Otázne je, do akej miery by obchádzka v plánovanej trase, prípadne s parametrami cesty prvej triedy dávala zmysel a či nie sú aj iné samosprávy, ktoré by potrebovali odľahčenie akútnejšie.

Rekordmani v intenzitách sú napríklad Pezinok či Komárno, ktorými denne prejde viac než 20-tisíc áut. Kým obchádzku Pezinka rieši bratislavská župa, mesto na juhozápade je už dlhšie v patovej situácii, keďže ich obchvat by vyšiel veľmi draho a stál by vyše 200 miliónov eur.

Podľa hovorkyne mesta Michaely Baboľovej je doprava v Lučenci intenzívna kvôli tomu, že cesta prvej triedy vedie historickým centrom. Mestské komunikácie pritom tvoria okruh, ktorý využíva nákladná doprava a osobné autá, ktoré Lučencom len prechádzajú.

„K plánovanému obchvatu mesta je potrebná preložka cesty prvej triedy, ktorá prechádza od Veľkého Krtíša až smerom na Maďarsko a Košice. Vybudovanie obchvatu mesta by nielenže znížilo hustotu dopravy, ale tiež by zvýšilo bezpečnosť na cestách,“povedala Baboľová a dodala, že cestári majú aktuálne v príprave projektovú dokumentáciu na vydanie stavebného povolenia a na stavbu majú vydané aj územné rozhodnutie.

Tretia časť z troch

Vráťme sa však ešte k druhému plánovanému obchvatu na hornom Horehroní. V prípade Brezna pôjde pravdepodobne o najdrahšiu obchádzku na cestách prvej triedy. No rozdiel oproti Komárnu je v tom, že sa komunikácia rozdelila na tri časti, z čoho sú dnes hotové dve.

Prvá bola odovzdaná do užívania v roku 2017 a stála zhruba 20 miliónov. Druhá etapa prepája hlavný ťah medzi Banskou Bystricou a Breznom s cestou I/72 smerom na Tisovec. Tá sa dokončila vlani a so svojou dĺžkou necelé dva kilometre stála neuveriteľných 40 miliónov eur. Takmer 100-percentný nárast oproti vysúťaženej cene spôsobil zosuv svahu aj zvýšenie cien stavebných materiálov.

Tretia etapa bude stáť podľa cestárov 37 miliónov eur, a tak vyjde celé dielo celkovo na zhruba 100 miliónov eur. Pri poslednej časti skladačky, podobne ako aj pri prvých dvoch, ide prakticky o separátne stavby, ktoré fungujú ako obchvaty aj samostatne. Podľa cestárov svoju úlohu splnili už aj prvé dve etapy a došlo k prerozdeleniu dopravy.

„Časť vozidiel z centra stiahol. Úplné výhody sa prejavia až po dobudovaní komplexného obchvatu, a to prepojenie na cestu I/66 ‚Zadné Halny’ smerom na Polomku,“povedala Lukáčová. V prípade Brezna vypracovala analýzu za 50-tisíc eur spoločnosť 2M – SK. Obidva prieskumy odovzdali cestári ministerstvu dopravy na začiatku roka. Odpoveď zatiaľ nedostali.

Celkovo sa dnes na cestách prvej triedy stavajú dva obchvaty, už spomínaná Šaľa a vlani sa začal realizovať Sabinov. V oboch prípadoch je odhadovaný čas výstavby tri roky a realizuje ju spoločnosť Hochtief.