Reštart výstavby D1 pri Bratislave

[mirecko255]

Vodiči jazdiaci po diaľnici D1 v tesnej blízkosti hlavného mesta musia prečkať ťažké časy. Kým dostanú novú križovatku, čakajú ich najprv obmedzenia. Zaseknutá výstavba križovatky Triblavina je o krok bližšie k opätovným prácam ťažkých mechanizmov. Kolektory, teda súbežné cesty, z projektu definitívne vypadávajú, vodiči však priamo na diaľnici dostanú osem jazdných pruhov.

„Aktuálne je vydané rozhodnutie o zmene stavby pre križovatku Triblavina, očakáva sa jeho správoplatnenie. V prípade, že budú proti nemu podané rozklady, predpokladá sa správoplatnenie v druhej polovici roka 2018. Následne bude možné odštartovať stavebné práce,“ informuje hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová. V takom prípade by podľa jej slov mohla byť križovatka hotová do konca roka 2020.

Hladký priebeh nie je pravdepodobný. Rozklad proti rozhodnutiu plánuje podať Občianske združenie Triblavina, ktoré dlhodobo požaduje výstavbu križovatky v pôvodnej koncepcii. Diaľnica podľa prvotných plánov mala dostať šesť jazdných pruhov. V jej blízkosti mali navyše vyrásť jednosmerné súbežné cesty bez odstavných pruhov, tzv. kolektory.

"Projektovanie ciest a diaľnic je najmenšia dovolená vzdialenosť križovatiek na diaľniciach s návrhovou rýchlosťou 100, resp. 120 km/h na úrovni päť kilometrov." Ľubomír Palčák šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline

„Samozrejme podáme rozklad proti rozhodnutiu o zmene stavby pred dokončením. Náš hlavný argument: Špeciálny stavebný úrad ministerstvo dopravy sa nevysporiadal v rozhodnutí s protiprávnym stavom, keď rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením porušuje územný plán Bratislavského samosprávneho kraja a druhý dôvod – NDS ako stavebník nemá vysporiadané majetkovoprávne vzťahy s majiteľmi pozemkov,“ informuje Milan Grožaj z OZ Triblavina.

Námietky aktivistov diaľničiari odmietajú
Diaľničiari tvrdia, že zmena stavby križovatky bude riešená na pozemkoch vo vlastníctve NDS. „Rozšírenie D1 v priestore križovatky Triblavina sa bude stavať v priestore vymedzenom územným plánom VÚC BSK. Územný plán nikde neuvádza, že výstavba kolektorov sa musí uskutočňovať súčasne s prestavbou diaľnice D1. Územné rozhodnutie pre diaľnicu D1 výslovne predpokladá budovanie po etapách a je zrejmé, že skapacitnenie diaľnice je prvou etapou, pretože diaľnica nevyhovuje súčasnému dopravnému zaťaženiu. Kolektory ako také môžu byť z hľadiska technického a dopravného riešenia dobudované aj dodatočne a je pre budúce konštrukcie vynechaná územná rezerva,“ hovorí Michalová z NDS.

Ministerstvo dopravy zmenilo podobu križovatky Triblavina až po jej oficiálnom začiatku výstavby, ktorý bol v apríli 2015. Výstavbu realizuje stavebná spoločnosť Porr. Podľa zmluvy mala byť výstavba križovatky hotová v apríli tohto roku.

Zmena koncepcie prišla po tom, čo bola známa podoba križovatky diaľnice D1 s bratislavským nultým obchvatom na diaľnici D4, ktorá vyrastie v tesnej blízkosti Triblaviny. Obe diaľničné križovatky budú k sebe bližšie, ako umožňuje technická norma.

Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline, pre denník Pravda ešte v auguste 2016 uviedol, že podľa technickej normy STN 73 6101 Projek­tovanie ciest a diaľnic je najmenšia dovolená vzdialenosť križovatiek na diaľniciach s návrhovou rýchlosťou 100, resp. 120 km/h na úrovni päť kilometrov. V prípade väčších miest môže byť táto vzdialenosť skrátená na 2,5 kilometra.

Vzdialenosť medzi oboma križovatkami pri Bratislave bude 1,8 kilometra. Ministerstvo dopravy v tomto prípade udelilo výnimku. Palčák tvrdí, že kolektorové pásy popri diaľnici D1 by spôsobili kolaps. „Zlyhávali by základné funkcie dopravnej siete a situácia by bola pravdepodobne horšia ako dnes. Nedostatočne kapacitná diaľnica, ktorá by nebola o nič lepšia ako tá dnešná provizórna 6-pruhová (stále chýba odstavný pruh, pozn. red.) a upchaté kolektory, po ktorých by sa vodiči presúvali až do Bratislavy v snahe vyhnúť sa kolapsom na diaľnici. Bez odstavného pruhu na kolektore by aj akákoľvek malá kolízia spôsobovala rozsiahle zápchy,“ povedal Palčák.

Namiesto kolektorov odborníci navrhujú zvýšenie kapacity cesty prvej triedy I/61, tzv. Starej seneckej cesty. NDS už začala s prípravami na jej rozšírenie z dvojpruhovej na štvorpruhovú s mimoúrovňovými križovatkami. Cesta sa rozšíri medzi Bratislavou a Sencom v úseku dlhom 13,8 kilometra.

Aké nastanú dopravné obmedzenia
Výstavba križovatky Triblavina si vyžiada na jednom z najvyťaženejších cestných úsekov na Slovensku dopravné obmedzenia. „Doprava bude v smere von z Bratislavy presmerovaná na dočasne rozšírený úsek diaľnice D1 v režime 3+3 jazdné pruhy. Následne po vybudovaní polovice podjazdu sa v rovnakom režime presmeruje doprava v smere do Bratislavy a vybuduje sa druhá polovica podjazdu. Ukončenie prác na križovatke Triblavina predpokladáme koncom roka 2020, ak sa stavebné práce na podjazde rozbehnú tento rok,“ uvádza Michalová z NDS.

Križovatka Triblavina mala byť pôvodne hotová najneskôr do roku 2019, keď sa má začať s výstavbou križovatky diaľnic D1/D4. Aktuálne ministerstvo dopravy termín začiatku výstavby nevie určiť. Podľa pôvodných plánov mal križovatku stavať koncesionár projektu D4/R7 združenie Obchvat Nula v spolupráci s diaľničiarmi. Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) sa chcel s koncesionárom dohodnúť, aby celú križovatku postavil sám. „O tomto definitívne ešte nie je rozhodnuté. Rezort dopravy sa snaží dohodnúť s koncesionárom, aby celú stavbu realizoval koncesionár, nakoľko by to mohlo priniesť zjednodušenie celého procesu, ako aj organizácie dopravy počas výstavby,“ informuje ministerstvo.

Obchádzka cez D1/D4
Práve príprava diaľnice D1 a výstavba križovatky D1/D4 si vyžiada najväčšie dopravné obmedzenia. „Rokuje sa o možnosti vybudovania obchádzkovej trasy (severnej a južnej) koncesionárom D4/R7 prostredníctvom vetiev križovatky D1/D4. Cez túto obchádzkovú trasu bude vedená doprava počas rekonštrukcie D1, čím bude zabezpečená plynulosť dopravy na D1. Obchádzková trasa D1/D4 bude postavená v predstihu, aby mohla byť čo najskôr presmerovaná doprava z jestvujúcej D1 a následne odštartovaná výstavba mostov pre križovanie D1/D4, resp. zdvih nivelety diaľnice D1,“ hovorí rezort dopravy. Diaľnica D1 sa bude dvíhať, keďže novopostavená diaľnica D4 povedie popod ňu.

Diaľnica D1 medzi Bratislavou a Trnavou má byť dobudovaná na plnohodnotnú diaľnicu s odstavnými pruhmi podľa diaľničiarov v roku 2027. Posledným úsekom, ktorý sa bude rozširovať, má byť časť medzi Sencom a Trnavou s výnimkou križovatky Blatné, ktorá už existuje. V tomto úseku bude diaľnica v konfigurácii 3+3 s odstavnými pruhmi. Medzi Bratislavou a Sencom bude mať D1 štyri jazdné pruhy v každom smere, ku ktorým sa pridajú aj odstavné pruhy.

Aktuálne je diaľnica D1 medzi Bratislavou a Trnavou považovaná za stavbu s dočasným dopravným značením. Vozidlá jazdia v troch užších jazdných pruhoch v každom smere, pričom odstavné pruhy chýbajú. Nahrádzajú ich ostrovčeky vzdialené dva kilometre od seba. Rýchlosť je medzi 5. a 19. hodinou znížená na 110 km/h.

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clan ... ratislave/