Ochrana pred silným dažďom? Parky namiesto parkovísk

[fh]

Po kalamitnom víkende, keď intenzívny lejak v Bratislave zatopil podjazdy a podchody, ochromil dopravu a nemocnici v Ružinove znemožnil hospitalizáciu akútnych pacientov, aj v pondelok zapršalo. A dažďom hrozia predpovede počasia aj v ďalšie dni
viac ako
Dážď v Bratislave komplikoval dopravu, premávku električiek obnovili
Dážď v Bratislave komplikoval dopravu, premávku električiek obnovili
Poisťovne už prijímajú prvé hlásenia o škode, voda v prvý školský deň odstavila semafory na frekventovanom Račianskom a Trnavskom mýte. Hlavné mesto vďaka nárazovým zrážkam občasne pláva, v mlákach na cestách a parkoviskách sa možno aj člnkovať, objavilo ich vodné vtáctvo. Kanalizácia vodu s nánosmi bahna nestíha odviesť, vpusty sú upchaté.

Primátor Ivo Nesrovnal nazval tieto opakované prívalové vodné smršte „symbolmi doby, meniacej sa klímy“. „Prívalovým dažďom a klimatickým zmenám zabrániť nedokážeme. Čo vieme, je pripraviť mesto a jeho organizácie, aby škody boli čo najmenšie. To sme spravili,“ spokojne v nedeľu skonštatoval primátor. Z jeho úst nepadlo ani slovo o tom, koľko v Bratislave či v lesoch nad ňou v poslednom období padlo stromov, koľko budov postavili developeri na úkor zelene, koľko trávnatých plôch nahradili betónové parkoviská pre tisíce nových áut. V meste totiž po negatívnych zásahoch z minulých desaťročí voda sotva odteká aj pri bežných dažďoch. Meniaca sa klíma, keď veľké suchá strieda zrážková činnosť mimoriadnej intenzity, pričom intervaly medzi týmito extrémami sa skracujú, teraz problémy len stupňuje.

Viazne realizácia
„Primátor má pravdu, že v dôsledku globálneho otepľovania bude prívalových dažďov pribúdať. Je však alibizmom tvrdiť, že mesto nemôže urobiť viac, aby nespôsobovali takéto kalamitné stavy. Začať by hádam mohlo budovaním parkov namiesto parkovísk,“ mieni ochranár a bývalý politik Mikuláš Huba. Pripomína, že magistrát síce dlhodobo operuje stratégiou, ktorá má metropolu na klimatické zmeny pripraviť, no jej realizácia viazne.

Huba varuje, že v prostredí, aké sa v Bratislave vytvára v ostatných dvoch-troch desaťročiach, sa schopnosť absorbovať vodu výrazne znižuje. Týka sa to nielen intravilánu, ale aj lesov a poľnohospodárskej pôdy v okolí mesta, ktorú stále viac zhutňujú ťažké mechanizmy. Veľa vody navyše steká z Malých Karpát, kde sa lesy hospodársky využívajú. Vrchol ľadovca podľa neho predstavujú doteraz nevyšetrené nelegálne výruby lesa v oblasti Koliby. Vinohrady nad mestom sa menia na silno zastavané územia. Spevnené plochy nahrádzajú pôdu. „S tým, čo sa stane s vodou po prívalovom daždi, si málokto láme hlavu. Dôsledky už pri trochu silnejšom daždi schytá napríklad Račianska ulica, lemujúca malokarpatský pás,“ upozorňuje ochranár.

Zlá dopravná stratégia
„Bratislava má aj úplne zlú dopravnú stratégiu. Ide cestou ďalšieho vťahovania individuálnej dopravy do mesta, na rozdiel od mnohých veľkomiest, ktoré robia opak. Vrátane New Yorku, kde sa už nejedna tamojšia avenue zmenila na park bez áut,“ pokračuje Huba. Tento trend podľa neho sledujú aj ďalšie západné veľkomestá. „Bratislava ide stále opačným smerom – do slepej uličky. Okrem iného je to aj na úkor mestskej zelene a posledných nespevnených plôch schopných zadržať vodu,“ dodáva.

Ubúdajúca zeleň
Pri výstavbe diaľničnej siete v rámci hlavného mesta padli desaťtisíce stromov. Bez náhrady sa odstraňuje zeleň popri cestách, na ktorej údržbu „nie sú peniaze“. Zelené plochy pri bytových domoch sa menia na parkoviská. Jedno s výhľadom priamo na Bratislavský hrad vzniklo na kedysi zelenom petržalskom Tyršovom nábreží. Zelene rapídne ubúda aj z centra mesta. Celé aleje stromov ustúpili výstavbe nových sídlisk či obchodných komplexov. „Absurdné bolo nahradiť mestský park na nábreží pri Parku kultúry a oddychu polyfunkčným komplexom River Park,“ kritizuje Huba developerskú činnosť, ktorú by mestská samospráva mohla pozitívne ovplyvňovať.

Problém aj s kanalizáciou
Silné dažde v Bratislave opakovane vytvárajú na cestách jazerá s hĺbkou pol metra i viac. Vodu nestíha odviesť kanalizačná sieť, ktorá zostáva rovnaká, hoci jej primárnym cieľom je odvádzať splaškovú vodu a Bratislava sa v poslednom období značne rozrástla. O kanalizáciu sa spoločne starajú magistrát a Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). V správe mesta je vyše 10-tisíc dažďových kanálových vpustov, ale vlani ich dalo vyčistiť len necelých dvetisíc a tohto roku ešte menej. Nesrovnal sa však cez víkend pochválil, že „mesto už vodozádržné opatrenia realizuje“ a po júnových dažďoch s opravou kanálov začalo. „Sú to, samozrejme, investične obrovské náklady,“ posťažoval sa.

BVS má v pôsobnosti celý verejný kanalizačný systém. Podľa hovorcu spoločnosti Jána Pálffyho kanalizačná sieť v metropole vyhovuje štátnej norme. „Na také extrémne množstvo zrážok, aké spadlo počas víkendu, však z ekonomických dôvodov ani nemôže byť dimenzovaná. Veď ak by rovnaký objem vody napršal kontinuálne počas celých 24 hodín, tak by prietokové pomery v nej boli oveľa lepšie,“ zdôraznil.

Vysvetlil, že pri nárazových dažďoch steká do kanalizácie tak dažďová voda zo spevnených plôch, napríklad parkovísk či vyasfaltovaných verejných priestranstiev, ako aj z nespevnených, teda zelených častí. Voda, ktorá sama osebe nedokáže dostatočne rýchlo odtiecť, strháva so sebou aj rôzne nánosy bahna a pevných častíc, čo môže spôsobiť upchatie vpustov. Podobne, dodal Pálffy, aj hasiči v snahe urýchliť pokles vodnej hladiny otvárajú kanalizačné poklopy, čím sa do potrubí môže dostať aj materiál, ktorý nedokáže odtiecť, prípadne upchá potrubie
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok ... parkovisk/