Čo ďalej s Korýtkom?

Moderátor: Moderátori

Čo ďalej s Korýtkom?

Odoslaťod EmBe » 10. Okt 2018 22:10

Čo ďalej s Korýtkom?

Nová ružomberská atrakcia prepravila počas prvej letnej sezóny tisícky návštevníkov. Štvorica nadšencov, ktorí oživenie trate cez mesto iniciovali, verí, že obnovy sa v budúcnosti dočká aj zvyšok už takmer polstoročie zrušenej Korytnickej železnice.

Na približne trojkilometrovej trati od Hlavnej stanice po bývalú zápalkáreň na Šoltésovej ulici prepravil vláčik počas prázdnin 5600 platiacich zákazníkov. Počas júnového Korýtkofestu, kedy premával zadarmo, sa ním zviezlo ďalších 1500 osôb.

Chvála na novú atrakciu

Za myšlienkou sprevádzkovania nevyužívanej trate stoja Miroslav Klíma, Tomáš Štreit, Martin Baník a Vavrinec Kendera. Po vlaňajšej testovacej jazde ich návrh podporilo mesto aj Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Region Liptov.

„Som rada, že sme mohli byť súčasťou tohto krásneho projektu a veľmi mu verím. Spravíme všetko preto, aby sme budúce leto opäť mohli vláčik prevádzkovať a pevne dúfam, že sa nám podarí doplniť koncovú stanicu aj o doplnkové služby, napríklad gastro ponuku,“ vyjadrila sa riaditeľka OOCR Region Liptov Darina Bartková.

V tlačovej správe oblastnej organizácie projekt pozitívne zhodnotila aj Gabriela Demčáková z ružomberského mestského úradu. „Ružomberok a okolie má potenciál rásť aj ďalej a som rada, že postupnými krokmi sa nám darí oživovať aj túto časť Liptova. Čutkovská a Hrabovská dolina spolu s čoraz obľúbenejšou Revúckou dolinou lákajú stále viac turistov či už na výlety, aktívnu turistiku alebo cyklistiku a pritom sú v bezprostrednej blízkosti mesta.“

Miroslav Klíma avizoval, že motoráčik by sa mohol v meste ukázať aj na Mikuláša. Zároveň dodal, že v nasledujúcej sezóne by projekt radi obohatili sprievodným programom. „My víziu máme a chceme tento projekt ďalej rozvíjať,“ skonštatoval.

Vízia o celkovej obnove

Chimérou by však podľa nadšencov nemusela byť ani celková obnova trate. Pokusov už bolo viacero, posledný pochádza z roku 2012. V koncepčnej štúdii pre mesto, na ktorej sa podieľal aj architekt Vavrinec Kendera, bola predstavená vízia o obnove Korytnickej železnice, po ktorej by premávali električky ako vo Vysokých Tatrách.

Prebehli aj úvodné konzultácie so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) a s ministerstvom dopravy. Myšlienka bola prijatá kladne.

„V štúdii sa skúmali predpoklady trať obnoviť, čo sa týka pozemkov a vedenia trate v intraviláne a potenciál rozvoja údolia,“ približuje architekt Kendera.

O rok neskôr prizvali do projektu aj odborníkov zo Žilinskej univerzity, ktorí ho rozvili o technické podmienky vedenia železnice aj prevádzkové náklady. Predpoklady, že obnova má potenciál sa tak potvrdili. „Záleží však od záujmu mesta, obyvateľov a hlavne kompetentných,“ konštatuje Kendera.

Potiahnuť až na Donovaly

Hlavným dôvodom, prečo trať sprevádzkovať je podľa nadšencov dynamický rozvoj turistických oblastí. Na Maline Brde či v Hrabove pribudlo za posledné roky tisíc lôžok v apartmánových domoch. Výletníkom majú čo ponúknuť aj Jazierce či Smrekovica.

„Nezabúdajme ani na Gothal, ktorý by mal mať dvetisíc lôžok, je tu novopostavená plaváreň a pribudnúť by mali aj ďalšie objekty. Korytnica síce nie je v ideálnom stave, no množstvo ľudí sem chodí po vodu,“ vymenúva.

Ako koncová zastávka sú pre nich zaujímavé Donovaly, ktoré ponúkajú až osemtisíc lôžok, reštaurácie a v blízkej dobe by tu mala pribudnúť lyžiarska hala s celoročným využitím.

„Výhodou vždy bolo a je, že Ružomberok je v strede Slovenska. Naše horstvá sú prístupné z niekoľkých smerov. V Ružomberku stoja takmer všetky vlaky z Prahy, Košíc aj Bratislavy,“ dodáva.

Prepojenie s R1

Prioritne by však železnička slúžila domácim obyvateľom. Kendera si myslí, že pokiaľ by električka premávala pravidelne v hodinovom a v špičke v dvadsať až tridsať minútovom intervale, dokázala by konkurovať autobusom.

Do Liptovskej Osady a naspäť jazdí denne asi 90 spojov, ktoré v priemere prepravia zhruba dvetisíc ľudí.

Ďalšou otázkou je využitie trate na nákladnú dopravu. Kendera poukazuje na možnosť, že by sa po železničke mohla zvážať rúbanina z tunela pod Nízkymi Tatrami, čím by sa ekologizovala výstavba rýchlostnej cesty R1 v tejto oblasti.

„Aj toto je jedna z možností ako trať obnoviť – postaviť ju kvôli prevozu materiálu pri výstavbe R1 a potom ju nechať pre miestnu dopravu a turistický ruch,“ zamýšľa sa.

Sprevádzkovanie železničky je však behom na dlhú trať. „Štandardne príprava od technickej štúdie cez proces EIA až po výkup pozemkov a realizáciu trvá v ideálnom prípade aj sedem rokov,“ približuje Kendera.

„Dôležité je vedenie R1, kde proces prebieha veľmi pomaly. V niektorých miestach vieme železnicu pretrasovať z pôvodnej stopy a s R1 sa vieme vysporiadať. Zatiaľ sa nám najvhodnejšia cesta obnovy javí v réžii štátnych železníc, pretože sú aj nástupnickým vlastníkom pozemkov a majú potrebnú autoritu železničnú trať vybudovať a aj prevádzkovať.“

Miliónové náklady

Nateraz predpokladajú, že obnova zvyšku pôvodnej trate by mohla byť realizovaná v troch etapách. Prvá by zahŕňala sprevádzkovanie úseku od Zápalkárne po Vlčí dvor s lanovkou na Vlkolínec. Počas druhej by pokračovali v obnove od Vlčieho dvora po Liptovskú Osadu. Posledná ráta s potiahnutím trate po Korytnicu prípadne Donovaly.

Ak by mal projekt dostatočnú podporu, podľa predbežných výpočtov by prvá etapa mohla byť hotová do troch rokov od začiatku prác, druhá do piatich a tretia do siedmich rokov.

Obnova trate po Liptovskú Osadu by sa podľa odhadov mohla vyšplhať na 25 miliónov eur, predĺženie do Korytnice by stálo ďalších 15-miliónov a prípadné spojenie Korytnice s Donovalmi by si vyžiadalo zhruba 20-miliónové náklady. V predbežných číselných údajoch sú už zahrnuté aj ceny za električkové súpravy.

„Financované by to mohlo byť z eurofondov, štátneho rozpočtu, ale aj súkromne – mecenášsky, ak by chcel niekto podporiť región,“ poznamenáva Kendera.

Aj napriek tomu, že obnova trate nie je jednoduchá záležitosť, nadšenci vidia inšpiráciu napríklad v rakúskej oblasti Zillertal s 34-tisíc obyvateľmi, ktorú ročne navštívi šesť miliónov turistov. Aj tu mali v 70. rokoch zrušiť 31-kilomerovú úzkokoľajnú železničku.

„Dnes je zmodernizovaná a ročne prepraví cez dva milióny cestujúcich. Sú na ňu naviazané lyžiarske strediská aj miestne obyvateľstvo. Železnica je krajinným znakom, ktorý dáva údoliu punc a je neodmysliteľnou súčasťou tamojšieho cestovného ruchu,“ uzatvára mladý architekt.

https://rmagazin.sk/co-dalej-s-korytkom/
Obrázok používateľa
EmBe
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 2257
Založený: 24. Jan 2010 20:33
Bydlisko: ZA/ZV/ZM

Naspäť na 2018

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.