Bugárov vytúžený tunel na juhu by Brusel neuhradil, ODOMKNUT

Moderátor: Moderátori

Bugárov vytúžený tunel na juhu by Brusel neuhradil, ODOMKNUT

Odoslaťod lolo » 07. Nov 2018 08:35

Bugárov vytúžený tunel na juhu by Brusel neuhradil, ani keby naň zostali eurofondy
Daniela KrajanováDANIELA KRAJANOVÁ



Protestná blokáda na Soroške v lete 2017. Vpravo minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
V Rožňave získal vládny Most vo voľbách takmer pätinu hlasov. Plánujú tam diaľnicu, ktorú by Brusel nezaplatil ani v prípade, keby na ňu zostali eurofondy. Je to ďalší dôkaz, že analytici z Útvaru hodnoty za peniaze mali o južnej diaľnici pravdu.

Odoberať
Zobuďte sa s e-mailovým súhrnom najdôležitejších informácií dňa z Minúty po minúte.
Ak na niektorej diaľnici záleží politikom z vládnej strany Bélu Bugára (Most-Híd), tak je to R2 v smere od Zvolena do Košíc. Len čo autostrádu niekto spochybní, v strane rastie nervozita.

Naposledy južnú diaľnicu minulý rok v lete spochybnili vládni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze. V Bugárovej strane mali preto mimoriadny výjazd. Špičky Mosta vyrazili na Gemer, na horskom priechode Soroška sa konala blokáda.

„Ak to (R2) niekto spochybňuje, tak, samozrejme, potom spochybňuje koaličnú zmluvu,“ vyhlásil pri tej príležitosti Bugár.


Blokáda na horskom priechode Soroška, vpravo minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
Špeciálne dôležitá môže byť pre Bugárovu stranu časť diaľnice od Rožňavy do Jablonova nad Turňou s tunelom Soroška. V rožňavskom regióne namerali strane Most-Híd v parlamentných voľbách 16,8 percenta, v Jablonove nad Turňou 38 percent.

Úsek dlhý 14 kilometrov by sa na zozname politických úspechov dobre vynímal aj preto, že štvorkilometrový tunel Soroška by bol vôbec prvým tunelom v teréne južného Slovenska.


Spor pre diaľnicu sa napokon nekonal. Bugára sa zastal aj vtedajší premiér Robert Fico. Analytikom odkázal, že ho „vôbec nezaujíma názor nejakého úradníka“.

V skutočnosti vtedy diaľnica R2 nebola na stavbu pripravená. Teraz je príprava časti pri Rožňave už vo finále a onedlho môže ísť do tendra.

A čoraz viac sa ukazuje, že analytici ministerstva financií mali pravdu.

Eurofondy nie
„Keď sa začne stavať tunel Soroška, nedokážeme (ho) financovať zatiaľ z eurofondov, lebo sú tam také hustoty v tomto momente, že na to Európska komisia nepristúpi,“ priznal Érsek v relácii RTVS O 5 minút 12.

Nie že by sa s eurofondmi na diaľnicu rátalo, tie sú už takmer minuté.

„Vzhľadom na veľmi dobré zazmluvňovanie aj čerpanie európskych fondov v rezorte dopravy na diaľnice aj rýchlostné cesty sa rezort dopravy už pri vypisovaní viacerých súťaží v tomto roku nemohol spoliehať na eurofondy, ale spoločne s rezortom financií sme hľadali dodatočné zdroje v štátnom rozpočte,“ spresnilo ministerstvo dopravy.

Inak povedané, na diaľnicu sa budú hľadať štátne peniaze. Aj štát „musí investovať do rozvoja infraštruktúry“, naznačoval Érsek v RTVS. Jeho ministerstvo verí, že na projekt v „regióne s vysokou nezamestnanosťou a s vysokou nehodovosťou“ peniaze vyjednajú. Rátajú so štátom a naznačujú, že časom môže názor zmeniť aj Brusel.

Érsek teda v televízii priznal, že aj keby sa uvoľnili nevyčerpané peniaze z iných ministerstiev (hovorí sa o 150 až 200 miliónoch eur), na Sorošku by nám ich Brusel momentálne neodsúhlasil.

Inak povedané, Európskej komisii sa zrejme nepozdáva to isté, čo diaľnici vyčítali aj analytici z ÚHP: hĺbenie drahého tunela na južnom Slovensku pre potreby relatívne malej dopravy.

Vládni analytici už pred rokom naznačovali, že nízka intenzita miestnej dopravy stavia južnú diaľnicu na rebríčku priorít nízko.

„Vo všeobecnosti platí, že diaľnice alebo rýchlostné cesty by sme mali stavať v prvom rade tam, kde je to najviac potrebné, to znamená: kde sa dá očakávať najvyššia intenzita dopravy,“ odpísali z ministerstva financií, keď sme sa pýtali na názor Útvaru hodnoty za peniaze.

Úseky s dopravnými problémami a nízkou intenzitou sa dajú vo všeobecnosti podľa analytikov vyriešiť rozšírením ciest alebo opravami, „ktoré je možné doručiť výrazne lacnejšie a skôr“.

Analytici upozorňujú, že projekt na Soroške ešte neprešiel ich hodnotením, nemajú podklady od ministerstva dopravy, respektíve Národnej diaľničnej spoločnosti.

„Doterajšie odporúčania smerovali k tomu, aké varianty hodnotiť,“ odpísali z ÚHP.

Podľa dokumentu ÚHP z roku 2016 boli úseky budúcej R2 oproti iným častiam Slovenska zaťažené nižšou dopravou. Na grafe hrúbka čiary odráža intenzitu vozidiel na ceste:


Zdroj – MF SR
Podľa odhadov zo štúdií realizovateľnosti na R2 úsek so Soroškou bol najmenej vyťažený spomedzi vtedy hodnotených prioritných projektov vlády. Pre ilustráciu, od Žiliny do Kysuckého Nového Mesta diaľnica nie je, a očakáva sa tam 21 608 áut denne.

Iný údaj pochádza z portálu INEKO, podľa ktorého je odhadovaná intenzita na R2 pri Rožňave 11 190 áut denne. Odhad platí na rok 2030. Aktuálne sa intenzity pohybujú zhruba na úrovni 5- až 6-tisíc vozidiel denne.

Treba určiť priority
Vládni analytici už dávnejšie naznačovali, že Gemeru by sa dalo pomôcť aj lacnejšie než tunelom za zhruba 300 miliónov eur. Na zváženie dávajú zamyslieť sa nad možnosťou zlepšiť parametre existujúcej cesty alebo ju rozšíriť. Výhodou je, že pri takýchto úpravách prichádza úžitok skôr, než keby sa čakalo na tunel.

Ministerstvo dopravy píše, že na úsek so Soroškou má už takmer pripravenú súťaž. S tunelom sa v projekte ráta, akurát budú diaľnica a tunel polovičné, teda s jedným pruhom pre každý smer.

„Podľa harmonogramu prípravy by mali byť všetky podklady na vypísanie súťaže na tento úsek pripravené na prelome rokov 2018 a 2019,“ píše ministerstvo dopravy.

Mimo eurofondov, teda čisto za štátne, sa dnes na Slovensku okrem PPP obchvatu Bratislavy chystá hlavne časť R3 na Orave. Je lacnejšia než diaľnica na Gemeri, taktiež je v polovičnom profile, zato západnejšie od nej je výraznejšie rozostavaná D3. Taktiež bude spojnicou na Poľsko.


Diaľnicu na Soroške chcú dokončiť v roku 2024. Podľa portálu analytikov z INEKO sú termíny nereálne.

Na to, aby R2 spojila Bratislavu s Košicami, ešte chýba oveľa viac. Celá je dlhá viac než 330 kilometrov, z toho chýba asi 280 kilometrov.

R2 do Košíc rýchlo nečakajte, nemáme ani D1
Efektívnejšie vyzerajú stavby na západnejšej časti R2. Podľa inštitútu INEKO by stavba západnej časti cesty stála 1 miliardu eur, východnej až po Košice približne 2,3 miliardy eur. Reálne čísla vzídu až zo súťaží a budú závisieť aj od toho, či sa R2 bude modifikovať.

Odhaduje sa, že skôr ako o 15 – 20 rokov celá R2 nebude.



Prečítajte si tiež
R2 do Košíc? Najskôr o 15 – 20 rokov (otázky a odpovede o južnej diaľnici)
Zatiaľ sa na Slovensku stále nedostavala ani hlavná tepna, ktorú začali plánovať ešte pred 80 rokmi vo vtedajšom Československu. Chýba na nej rozostavať posledný kľúčový úsek Turany – Hubová. Inak sú všetky časti D1 aspoň rozostavané. Úsek Turany – Hubová sa pritom cenovo odhaduje na takmer 900 miliónov eur. Prioritou vlády by malo byť vyriešiť jeho financovanie.

Pre ilustráciu, úsek s najdlhším tunelom na Slovensku (7,5 km Višňové pri Žiline) stavajú za 410 miliónov eur bez DPH.
lolo
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 374
Založený: 29. Mar 2018 18:39

Naspäť na 2018

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 3 hostí.