Dvestovka na železnici sa znova odkladá, tender za 300 milió

Moderátor: Moderátori

Dvestovka na železnici sa znova odkladá, tender za 300 milió

Odoslaťod lolo » 13. Feb 2019 12:42

Dvestovka na železnici sa znova odkladá, tender za 300 miliónov sa zasekol
DANIELA KRAJANOVÁ

Foto - N
Foto – N
Kazachovia u nás strácajú najväčší tender tretej vlády Smeru, aj keď ich už vyhlásili za víťazov.

Odoberajte tému Železnice
Aktivujte si odber e-mailových upozornení na nové články v téme Železnice. Ak si odber rozmyslíte, zrušiť ho môžete jedným klikom z ktoréhokoľvek e-mailu, ktorý vám pošleme.
Kým slovenským železničiarom sa pomaly a nákladne darí postupne zavádzať aspoň 160-kilometrovú rýchlosť na úseku od Bratislavy do Žiliny, v iných blízkych krajinách medzitým jazdia vlaky dvestovkou a aj rýchlejšie.

Naši železničiari by tiež mali možnosť blysnúť sa 200-kilometrovou rýchlosťou na relatívne rovnom a vyťaženom medzinárodnom ťahu od hraníc s Maďarskom do Česka. Keby ŽSR prerobili celú jeho časť na našom území, skrátilo by to cestu o 38 minút.

Ibaže ani tu sa našim železničiarom nedarí. Pred dvoma rokmi začali hľadať stavbárov pre časť trate od Devínskej Novej Vsi po hranice s Českom. Stále nemajú víťaza.

Namiesto toho, aby sa na trati pracovalo, stavební manažéri, lobisti, politici a čoraz viac aj diplomati iba hovoria o veľkej a mimoriadne komplikovanej zákazke.

Kazachovia lobujú o najväčší tender, nepomáha
Je totiž taká veľká (pôvodný odhad v súťaži takmer 300 mil. eur), že spomedzi živých vládnych kontraktov ju presahuje len niekoľko zmlúv. Tri z nich – stavba najdlhšieho diaľničného tunela na Slovensku (Višňové) a obchvaty Bratislavy a Prešova – sa kompletne tendrovali ešte za minulej vlády.

Preto prilákala aj exotickú konkurenciu z Kazachstanu, preto sa mimoriadne komplikuje a preto o nej premiér Peter Pellegrini v Astane debatoval s tímom doživotného kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva.

Kazachovia nechápu, prečo sa tender komplikuje, aj keď sú v ňom najlacnejší, zatiaľ čo slovenské firmy sa v tom istom čase uchádzajú o prácu v Kazachstane.

Nervozita z naťahujúcej sa zákazky dospela až do bodu, že kazašský veľvyslanec Serzhan Abdykarimov vyrazil v januári na audienciu na náš Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), aby s jeho šéfom Miroslavom Hlivákom „preberali aj vzájomné vzťahy“ medzi oboma krajinami. Píše o tom ÚVO na svojej stránke.

Bolo to v ten istý deň, ako železniční manažéri urobili dôležité rozhodnutie. Za víťaza svojej druhej najväčšej živej zákazky vyhlásili partiu firiem Swietelsky, Strabag, Eurovia, Eltra.

Ide o modernizáciu trate na 160 km/hod., ktorá nie je pre Kazachov úplne kľúčová. Zákazka je asi o polovicu menšia než veľká prerábka pri Devínskej Novej Vsi. Kazašský záujem je však prítomný aj tu – cez konzorcium pod vedením talianskej firmy Todini (presné zloženie konzorcia: Todini, Alpine, Integra, Cedis).

V dokumentoch ŽSR píšu, že partia pod vedením firmy Swietelsky má modernizáciu trate od Popradu po Lučivnú na 160-kilometrovú rýchlosť zvládnuť za takmer 92 miliónov eur. O milión eur lacnejšiu verziu núkalo podľa informácií Denníka N konzorcium pod vedením Todini. Túto ponuku ŽSR nehodnotili, keďže ju vylúčili. Zaujímavosťou je, že podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, nepočkali s vyhlásením výsledkov na uplynutie lehôt na odvolanie.

Vyhlásili víťaza, na námietky nečakali
Pre Kazachov je však oveľa citlivejší verdikt, ktorý prišiel pár dní nato. Začiatkom februára totiž úradné rozhodnutie skomplikovalo aj najväčšiu zákazku na budúcu najrýchlejšiu trať na Slovensku, pri Devínskej Novej Vsi.

Lídrom v súťaži bolo opäť konzorcium spriaznených firiem Integra – Todini, tentokrát v opačnom garde, teda pod vedením kazašskej firmy. Ešte v septembri sa mohli cítiť relatívne sebavedome, pretože od druhého najlacnejšieho v súťaži boli o 60 miliónov eur lacnejší a železničiari ich po dlhom naťahovaní vyhlásili za víťazov. Teraz vyzerá situácia celkom inak.

Najprv najlacnejšieho zo súťaže vylúčili železničiari, pretože sa im nepozdávala jeho kvalifikácia. ÚVO prikázal vrátiť ich do tendra.

Železničiari však vzápätí kazašsko-talianske konzorcium vyhlásili za víťaza, no voči tomu zasa namietala konkurenčná partia pod vedením Strabagu.

Preto ÚVO prikázal ŽSR tender znovu vyhodnotiť, ale voči tomu sa odvolalo konzorcium pod vedením firmy ICM, ktorej členom je aj Váhostav, s tým, že nestačí tender znova vyhodnotiť, ale treba opäť preveriť aj kvalifikáciu najlacnejšieho hráča.

Na snímke modernizácia trate pri Trenčíne. Ilustračné foto – Tasr
Prečítajte si tiež
V najväčšom tendri z éry tretej Ficovej vlády vybrali železničiari Kazachov, konkurentov podliezli o 60 miliónov
Výsledok je, že začiatkom februára 2019 odvolacia rada ÚVO odobrila takmer všetko, na čo sa konzorciá s miestnymi etablovanými stavbármi sťažovali.

Na prvom stupni na vplyvnom úrade rozhoduje tím okolo šéfa ÚVO Miroslava Hliváka. V rade úradu o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu rozhodujú ďalší členovia, ktorí ho vedia prehlasovať. Rada je už niekoľko mesiacov nekompletná. Posledné výsledky konkurzov na jej nových členov spochybnili mimovládky aj obchodné komory.

Najväčšiu zákazku vrátili o dva roky
Rada ÚVO „nariaďuje zrušiť informáciu o výsledku vyhodnotenia verejného obstarávania, opätovne vyhodnotiť ponuky všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, ako aj odstrániť protiprávny stav zrušením vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade uchádzača skupiny dodávateľov Integra Construction – Todini,“ píše sa v rozhodnutí ÚVO, ktoré má Denník N k dispozícii.

Rada ÚVO tak celú zákazku vracia fakticky na štart. V preklade: Úradníci prikázali preveriť iba kvalifikáciu najlacnejšieho, ak uspeje, bude sa vyhodnocovať, či nie je príliš lacný. Mimoriadne nízku cenu bude zrejme opäť vysvetľovať aj konzorcium s Váhostavom, v tendri bolo druhé najlacnejšie.

Rada ÚVO argumentuje, že železničiari by mali opätovne preveriť, či Kazachovia majú dostatočné skúsenosti s budovaním systému GSM-R. Ten sa používa na hlasovú komunikáciu s rušňovodičom a dátovú komunikáciu medzi vlakom a rádio-blokovou centrálou. Je to súčasť systému na bezpečnú prevádzku vlakov po trati.

Aj tak potrebujú certifikát, aký má Bonul
ŽSR pýtali referenciu na 5-miliónovú zákazku z oblasti GSM-R. Kazachovia predložili doklady z veľkého kontraktu, ktorý sa robil v rokoch 2002 do polovice roka 2012. Úrad radí skontrolovať, či sa dostatočne veľa požadovaných prác urobilo na konci referenčnej zákazky.

Kazachovia na túto tému predložili železničiarom faktúry z roku 2012.

Váhostav v odvolaní radí vypýtať si špeciálny dokument o postupoch prác, železničiari k tomu píšu, že toto všetko stavia veci do nového svetla, a rada ÚVO prikazuje znovu vyhodnotiť kvalifikáciu exotického združenia.

Keby kazašské konzorcium prešlo aj po tejto komplikácii k podpisu zmluvy, muselo by ešte železničiarom vydokladovať práva k systému zvanému C4 alebo ich ekvivalent. Certifikát pre systémovú integráciu C4 majú na Slovensku len tri SBS-ky, medzi nimi Bonul Miroslava Bödöra.

Rada je vplyvná a stále nekompletná
Na ťahu sú teraz železničiari. Čokoľvek v najbližších dňoch urobia alebo povedia, bude záležitosť pre diplomatov. Železničiari píšu, že rozhodnutie z rady ÚVO už dostali, že ho budú rešpektovať a že „vzhľadom na neukončený proces vyhodnocovania ponúk“ nemôžu poskytnúť bližšie informácie.

Kazašsko-talianski stavbári teraz analyzujú, čo ďalej.

Pri menšej zákazke na prerábku trate pri Poprade už bolo podané odvolanie proti vyhláseniu víťazov.

Úspech alebo neúspech kazašských železničiarov na slovenskom trhu môže odpovedať na otázky o tom, ako je to s miestnymi cenami a so štátnymi zákazkami.

Podľa toho, ako sa osvedčí, môže vyvolať otázky o doterajších cenách na slovenskom trhu alebo pochybnosti o zahraničných skúsenostiach.

Ak Kazachovia zákazku urobia bez väčších problémov a dodatkov v trojročnom limite, bude to znamenať, že tradiční slovenskí stavbári sú buď menej efektívni, majú slabšie kontakty, neodhadli trh, horšie manažujú, alebo sú náchylnejší spoliehať sa na kartelové dohody.

Druhá možnosť je, že Kazachovia neodhadli cenu alebo ju umelo podliezli.

Podobné situácie sa už na slovenskom trhu stali. Napríklad Skanska bez vážnejších problémov postavila diaľnicu Košice – Milhosť za dve tretiny z pôvodného odhadu. Naopak, stavbári diaľničného tunela Višňové majú problém postaviť ho za 410 miliónov eur. Boli tretí najlacnejší v tendri a v stavebnom biznise sa hovorilo, že najlacnejší tandem Skanska – Strabag by nemal problém tunel vyhĺbiť aj s ich ponukou 340 miliónov eur. Štát pritom pôvodne rátal aj s cenou 900 miliónov eur.

O tom, aké rôzne situácie môžu v stavebnom biznise nastať, svedčia aj komplikácie, ktoré má španielsky dodávateľ na stavbe bratislavského obchvatu. Mešká a jedným z dôvodov problémov na stavbe je aj to, že začali stavať až dva roky od podpisu zmluvy. Medzitým sa ceny na stavebnom trhu významne zmenili.

Debata o zmenených pomeroch na trhu sa čoraz viac bude týkať aj zákazky na modernizáciu trate pri Devínskej Novej Vsi, ktorá je živá od februára 2017.


Modernizácia trate Devínska Nová Ves – št. hranica (na 200 km/hod.)

Záujemcovia predložili tieto ponuky (bez DPH):

Integra Construction – Todini: 212 493 055 eur
ICM S. P. A (Taliansko) – Váhostav: 274 985 419 eur
Strabag – Swietelsky – Eurovia: 353 484 139 eur
TSS Grade – Doprastav – PORR: 375 281 871 eur
Subterra, a. s.: 392 411 079 eur
Modernizácia trate Poprad – Lučivná (na 160 km/hod.)

Záujemcovia predložili tieto ponuky (bez DPH):

Todini – Integra Construction: 90 899 563*
Swietelsky – Strabag – Eurovia – Eltra: 91 798 399,47
TSS Grade – Doprastav – Tempra: 97 482 977,95
OHL ŽS: 103 009 108,21
Subterra: 104 826 846,08
ICM – Váhostav: 108 980 599,67
Skanska: 110 407 779,68
Porr: 112 485 925,11
* ponuka nebola formálne otvorená, pre vylúčenie sa uchádzač nedostal do finále vyhodnotenia tendra
Zdroj: uvo.gov.sk, dennik n
lolo
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 374
Založený: 29. Mar 2018 18:39

Naspäť na 2019

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.