Šéf NKÚ Mitrík: Mýto na Slovensku je veľmi smutný príbeh

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

Šéf NKÚ Mitrík: Mýto na Slovensku je veľmi smutný príbeh

Odoslaťod aquila » 23. Júl 2019 15:33

Branislav Toma, Pravda 23.07.2019 15:00
Karol Mitrík
Kontrola štátnych nemocníc odhalila nákupy predražené o 30 až 300 percent. V rozhovore na to upozorňuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík. Autor: Pravda, Robert Hüttner
Ani po dvadsiatich šiestich rokoch fungovania samostatnej Slovenskej republiky nie je postavené diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami. Peniaze na rýchlejšiu stavbu ciest mal priniesť aj systém elektronického mýta. "Mýtom vybrané peniaze totiž smerujú všade inde, len nie do výstavby ciest. Za účelom vysania peňazí bolo urobených až 40 zmluvných dodatkov," povedal predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík. Ten v rozhovore pre denník Pravda porozprával aj o zistených chybách pri čerpaní eurofondov, predražených štátnych zákazkách a nekvalifikovanom rozhodovaní štátnych úradníkov.

VIDEO: Karol Mitrík v rozhovore pre denník Pravda hovorí o mýte, zistených chybách pri čerpaní eurofondov, predražených štátnych zákazkách a nekvalifikovanom rozhodovaní štátnych úradníkov.


Viac videí a relácií si pozrite v TV Pravda.

Vaši kontrolóri aktuálne finišujú s auditom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Ako sa v časoch globálneho otepľovania hospodári s vodou v hlavnom meste Slovenskej republiky?
Keďže ma viaže mlčanlivosť, nemôžem hovoriť o detailoch, ale je tam značné množstvo problémov hlavne vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky. V nej sa o vode hovorí ako o národnom bohatstve. V susednom Poľsku majú akútny nedostatok vody v troch až štyroch vojvodstvách. My jej máme našťastie dosť, ale netransparentne s ňou hospodárime cez obchodné spoločnosti a celý systém sa stáva neudržateľný. Pri delegovaní právomocí na mestá a obce vzniká obrovský problém s modernizáciou. Len tu v Bratislave sa modernizačný dlh pohybuje v stovkách miliónov eur a ja sa pýtam, kto zaň prevezme zodpovednosť? Podobný problém mali aj v susednej Českej republike, kde sa vláda rozhodla spätne vykúpiť akcie vodárenských spoločností od miest a obcí. Tam už s rodinným striebrom opäť hospodári štát.

Zamerali ste sa aj na verejne kritizovaný systém elektronického výberu mýta. Čo ste zistili?
Analyzujeme prínosy výberu mýta na výstavbu diaľnic za posledných desať rokov. Žiaľ, z pohľadu občana Slovenskej republiky ide o veľmi smutný príbeh. Mýtom vybrané peniaze totiž smerujú všade inde, len nie do výstavby ciest. Za účelom vysania peňazí bolo urobených až 40 zmluvných dodatkov a bližšie informácie o celom probléme prinesieme už túto jeseň.

Posledné roky sa veľa hovorí o elektronizácii štátnej správy. Ako sa darí zavádzaniu on-line služieb vo vami kontrolovaných štátnych spoločnostiach?
Katastru nehnuteľností ani vynaloženie obrovských finančných prostriedkov neprinieslo spustenie plánovaných on-line služieb. Ľudia tak v najbližších rokoch nebudú môcť cez internet zmeniť vlastníctvo bytu a on-line podpis notársky overených zmlúv je stále hudbou budúcnosti. Pri pohľade na celú štátnu správu je obrovským problémom nekompatibilita informačných systémov jednotlivých štátnych inštitúcií. Každý sa hrá na svojom vlastnom piesočku a výsledkom je, že jednotlivé systémy si medzi sebou nedokážu posielať údaje. Na informatizáciu sa pritom v predchádzajúcom programovom období minula miliarda eur a takmer rovnaká suma sa minie aj v tomto. Našou hlavnou úlohou je kontrolovať prínos minutých peňazí pre občana a tiež dlhodobú udržateľnosť projektu s jeho účinkami pre spoločnosť.

O zlých a predražených štátnych službách sa v médiách hovorí veľa. Nestojí za týmto problémom aj príliš nízky počet kontrol?
Orientačne je v našom portfóliu 17-tisíc subjektov a k dispozícii máme 250 kontrolórov. Najkratšia kontrola trvá tri mesiace a v takom prípade vieme byť všade raz za 15 rokov. Zároveň prierezové kontroly viacerých subjektov môžu trvať šesť mesiacov až rok. Ako najvyššia národná autorita máme právo kontroly všade tam, kam tečú štátne, európske peniaze a v prípade poberania verejných zdrojov môžeme ísť aj do súkromných podnikov. Pri takto širokom portfóliu nikdy nebudeme mať dostatočné kapacity na to, aby sme boli všade, a preto treba zlepšiť kontrolu aj na nižších úrovniach.

Nie je trochu naivné očakávať, že v jednom úrade budú kontrolóri sankcionovať svojich kolegov za nehospodárne nakladanie so štátnymi peniazmi?
Každá štátna inštitúcia má povinnosť zamestnávať vnútorného audítora, má mať účinný vnútorný kontrolný systém. Ide o certifikovaných, vzdelaných ľudí, ktorí okrem iného absolvovali skúšky na ministerstve financií. Sú to ťažkí profesionáli a na Slovensku ich máme stodvadsať. Voľnejšie ich môžeme označiť ako žralokov, ktorých len stačí vypustiť z klietky a spravia poriadok. Lenže ak je žralok zatvorený v klietke, aj teritórium jeho pôsobnosti je obmedzené. Vysvetlím, problém je v tom, že dnes vedenie určuje, kam audítori pôjdu a kam nepôjdu na kontrolu. Pár rokov dozadu mi dve audítorky počas konferencie otvorene povedali, že ony by dokázali skontrolovať aj problémové časti v živote inštitúcie, štátneho podniku či príspevkovej organizácie, ale vedenie ich tam nepustí. Pritom práve dobre vykonaná kontrola môže odstrániť väčšinu súčasných nedostatkov.

S akými najväčšími nedostatkami sa stretávate počas kontrol?
Na nižších aj vyšších úrovniach vo väčšine prípadoch neprichádza ku kvalifikovaným rozhodnutiam. V praxi chýbajú analýzy a viaceré varianty riešení. Samotné rozhodnutia sú robené buď pod časovým tlakom, alebo na základe politického rozhodnutia. V niektorých prípadoch sa práve pre chýbajúce analýzy nedá vyhodnotiť prínos pre občana. Ako príklad uvediem reformu ESO, ktorej dosahy na občanov sme skúmali prostredníctvom prieskumu verejnej mienky. S vytvorenými klientskymi centrami bolo z 3-tisíc respondentov spokojných až 95 percent ľudí. To je tá pozitívna časť a na problém sme narazili pri snahe o vyhodnotenie úspory štátnych peňazí. V čase rozbehu reformy ESO, teda v roku 2011, nikto neurobil analýzu východiskového stavu, a tak sme nemali s čím porovnať súčasný stav. Spätne sa to už nedá urobiť presne, keďže s odstupom roku je ťažké povedať, koľko ľudí pracovalo v zrušených okresných úradoch, aké boli náklady na správu budov, a tak sme vyhodnotenie úspor vrátili ministerstvu vnútra.

ČÍTAJTE VIAC
Šéf NKÚ je nespokojný s IT projektami, za vzor dáva Fínsko
Šéf NKÚ je nespokojný s IT projektami, za vzor dáva Fínsko
Štát neúnosne využíva externých právnikov, kritizuje šéf NKÚ
Štát neúnosne využíva externých právnikov, kritizuje šéf NKÚ
NKÚ preveruje mýtny systém, hovorí o vážnych zlyhaniach
NKÚ preveruje mýtny systém, hovorí o vážnych zlyhaniach
Rezort obrany bol zaradený medzi rizikové, bude pod drobnohľadom
Rezort obrany bol zaradený medzi rizikové, bude pod drobnohľadom
Podaním na políciu sa skončila kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Dá sa priblížiť, aké nedostatky ste odhalili?
Problém bol v tom, že audit na určenie ceny elektrickej energie sa rozdelil na menšie časti a tie boli následne pridelené priamym zadaním. S takýmto flagrantným porušením zákona sme sa doteraz nestretli a naše zistenia sme okamžite postúpili polícii. Cena absolútne netransparentne pridelených auditov sa pohybovala v rozmedzí 1,5 až 1,7 milióna eur. V tomto prípade išlo o pochybenie konkrétneho manažéra. Najväčším gólom do vlastnej brány bolo, že výsledky netransparentne pridelených auditov sa nakoniec nepoužili pri tvorbe ceny a vychádzalo sa zo starých auditov z roku 2010.

Mohli zle spravené audity spôsobiť vyššie ceny elektrickej energie?
Určite áno, lebo ak nemáte presne stanovené nákladové položky, môže sa stať, že všetci platíme za elektrinu viac. Tento problém vznikol v rozmedzí rokov 2015 až 2016 a pre zistené nedostatky sa v budúcnosti plánujeme pozrieť aj na stanovovanie cien ďalších energií.

V čom vidíte najväčšie problémy pri čerpaní eurofondov?
Kľúčový problém je, že rozhodovanie sa akoby vedome dostáva pod časovú tieseň. Potom, keď hrozí prepadnutie peňazí, sa v snahe neprísť o eurofondy vyberá z hotových projektov, ktoré nie sú veľmi kvalitné a nemajú prínos pre občana či spoločnosť. V praxi rozhodovanie v časovej tiesni bráni výberu najlepších projektov a toto je vážny problém. Druhým veľmi vážnym problémom je, že úradník, ktorý pre problémy s transparentnosťou musel odísť z jedného ministerstva, sa o pár mesiacov objaví na druhom ministerstve. Predsa ak mal niekto raz problém s transparentnos­ťou, nemôže inde opäť rozhodovať o prideľovaní eurofondov. Problémom je tiež príliš veľké atomizovanie eurofondov a poviem to tak ľudovo, eurofondy sú príliš často, obrazne povedané, „rozfrckané“. Pri eurofondoch je optimálne zamerať sa na pár kľúčových priorít, ako je napríklad výstavba diaľnic, podpora poľnohospodárstva či vedy a výskumu. Ťažkosti spôsobujú aj netransparentne nastavené procesy, ktoré sa potom kryjú výhovorkami, že za to môže Brusel. Napríklad v Poľnohospodárskej platobnej agentúre boli zle nastavené procesy hodnotenia a výsledkom bolo podľa nás netransparentné prideľovanie eurofondov. Po našej kontrole z roku 2014 sa nedostatky odstránili a v roku 2016 sa opäť vrátili do starých – netransparentných – koľají. Celé to na mňa pôsobí takým dojmom, že v mútnych vodách sa najlepšie loví.

Nie je za recyklovaním problémových hodnotiteľov eurofondov korupcia?
Nemyslím si, že by toto bol kľúčový problém. Hlavne v Bratislave je dnes obrovský problém nájsť dostatok odborníkov a ľudia so skúsenosťami nemajú problém s pracovnými ponukami. Nastavovaniu procesov nie každý rozumie a je to pomerne úzka špecializácia. Problém je v tom, že tí, čo sú zodpovední za prijímanie nových ľudí, neoveria, prečo špecialisti odišli zo svojho predchádzajúceho miesta pôsobenia. Pritom nie je zas také zložité overiť, ako bol predchádzajúci zamestnávateľ spokojný so špecialistom na prideľovanie eurofondov.

V minulosti ste verejne kritizovali, že podnikateľ si z eurofondov kúpil za milión eur tlačiareň, ktorá sa cez internet dala kúpiť za 100– a 500-tisíc eur. Odhalili ste podobné predražené nákupy aj dnes?
Aj dnes sa občas stretávame s takýmito prípadmi predraženia a najviac ich bolo v zdravotníctve. Tam sme totiž robili prierezovú kontrolu 43 nemocníc a kontrolovali sme len prístroje s cenou nad 50-tisíc eur. Pri nich sme sa stretávali s predraženiami v rozpätí 30 až 300 percent.

Nie je 300-percentné predraženie jednoznačným dôkazom korupcie?
O tomto veľa komunikujeme s prokuratúrou a problém je v tom, že človeku zodpovednému za predražený nákup musíte dokázať úmysel. Bez preukázania úmyslu nemôžu orgány činné v trestnom konaní nikoho postaviť pred súd. Inou otázkou je dodržiavanie pravidiel pri správe cudzieho majetku a tu vidím výzvu nielen pre nás, ale aj pre orgány činné v trestnom konaní. Naposledy nám z prokuratúry na túto tému robil školenie pán profesor Jozef Čentéš (pozn. red. prokurátor). Celé sa to však začína pri nastavení procesov. Ak transparentne vyberiete takých hodnotiteľov, ktorí nemajú prepojenia na žiadne firmy, sú odborníkmi v danej problematike a transparentne vysvetľujú prideľovanie bodov, možnosť korupcie takmer úplne minimalizujete. No ak je to netransparentné, potom je veľmi ťažké dokázať, či ide o náhodu, neznalosť problému, alebo úmysel.

Asi sa nikto dobrovoľne neprizná, že jeho zámerom je tunelovanie eurofondov. Nie sú súčasné zákony nastavené v prospech korupčne sa správajúcich ľudí?
V zákone by bolo treba nastaviť osobnú zodpovednosť voči úradníkom zodpovedným za procesy prideľovania eurofondov. Ak niekto spôsobí škodu 30 miliónov eur, nemôže ju kryť len svojím trojmesačným platom. To je o ničom. To, že osobná zodpovednosť funguje, je exaktne dokázané v zdravotníctve, kde si riaditelia obchodných spoločností v stopercentnom vlastníctve štátu nedovolia neplatiť za zamestnancov zdravotné a sociálne odvody. V štátnych nemocniciach, kde nie je osobná zodpovednosť, si dovolia neplatiť odvody a dokonca už pri zostavovaní rozpočtu vedia, že nebudú mať dosť peňazí. Kľúčom k úspechu je teda väčšia osobná zodpovednosť riadiacich pracovníkov. Samozrejme, tiež treba klásť dôraz na morálku a etiku vybraných ľudí.

Podľa ľudí čerpajúcich eurofondy je korupcia krytá nastavením systému. Napríklad vo výzve sa nachádza 10 miliónov eur a tieto peniaze stačia na pokrytie dvadsiatich úspešných projektov. Napriek tomu ministerstvo predĺži čas na podávanie projektov a výsledkom je, že úradníci si môžu vyberať spomedzi sto úspešných projektov. Keďže peniaze stačia len pre dvadsať projektov, získa ich ten, čo je ochotný poskytnúť úplatok. Nedáva takéto nastavenie systému až príliš veľkú moc úradníkom?
Je to príliš veľká moc úradníkov, ale minister nemôže o všetkom rozhodovať sám a musí delegovať právomoci. Stále si myslím, že je to hlavne o nastavení pravidiel a aj my sme napríklad pri kontrole už spomínanej Poľnohospodárskej platobnej agentúry narazili na nezmyselné predĺženie výzvy o pol roka. Výsledkom bol príliš veľký počet návrhov a súhlasím s tým, že výzvy majú byť uzatvorené po získaní dostatočného počtu kvalitných projektov.

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clan ... ny-pribeh/
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 489
Založený: 03. Feb 2005 19:08
Bydlisko: doma :)

Naspäť na Monitoring tlače

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 4 hostí.