Najväčší kartel ožil: EÚ chce trestať Slovensko

[milan_KM]

Najväčší kartel ožil: EÚ chce trestať Slovensko za to, že nepotrestalo stavbárov

Bol to najväčší dokázaný podvod pri výstavbe diaľnic v histórii. Šesť stavebných firiem (Strabag, Doprastav, Skanska, Inžinierske stavby, Betamont a Mota-Engil) si povedalo, že oklamú štát, aby si mohli za cesty vypýtať predražené ceny.

Veľké stavebné firmy cítili, že práce na štátnych zákazkách je pre každú z nich dosť, a všetky preto zarobia viac, ak si úseky podelia a tajnou dohodou zdvihnú ceny.

Tento plán sa však prevalil a firmy dostali v roku 2006 dva tresty, ktoré v tom čase vyzerali ako tvrdé: šesť firiem malo dokopy zaplatiť pokuty za 45 miliónov eur a o peniaze mali tieto firmy prísť aj tým, že na päť rokov dostali zákaz podieľať sa na štátnych zákazkách.

Firmy sa obrátili na súdy, ale tie verdikty štátnych orgánov postupne potvrdili.

Spravodlivosť sa však napriek tomu nekonala, za pokus podviesť štát zďaleka všetci vinníci netrpeli. Skôr naopak.

Doprastav a Strabag pokuty nezaplatili a zákaz činnosti ich len tak jemne pohladil. Dlhodobo sú najväčšími dodávateľmi pre štátny sektor. V praxi sa im teda trest za účasť v karteli takmer kompletne vyhol.

Nemali preto dôvod nejako meniť svoje správanie a časom sa tak znova dostali do podozrenia, že štátne tendre manipulujú a po dohodách s konkurenciou umelo navyšujú ceny.

Tretí účastník kartelu – pobočka švédskej firmy Skanska – vymenil vedenie, a akoby si pri tej príležitosti vstúpil do svedomia a začal proti podvodom v slovenskom stavebníctve bojovať. Pokutu Skanska zaplatila ako prvá. Spomedzi všetkých firiem zaplatila najviac. Najviac ju postihol aj zákaz činnosti. Prišla o tri veľké diaľničné zákazky.

Pokora a priznanie viny bola teda v praxi odmenená plným uplatnením trestu, kým pokračovanie v starých praktikách donieslo len ďalšie zisky.

To však zďaleka nie je jediná absurdita toho príbehu. Po rokoch naťahovaní o presnú podobu trestu už dnes vieme, že keď prišiel posledný verdikt o najväčšom dokázanom kartelovom podvode v dejinách slovenského podnikania, zistilo sa, že trest už fakticky uplynul.

Dnes, po 15 rokoch, je však prípad znova živý a znova to vyzerá, že trpieť nebudú vinníci, ale znova len štát.

Audítori Európskej komisie vlani zistili, ako sa päťročný zákaz štátnych zákaziek napokon ututlal a účastníci kartelu naďalej vo veľkom zarábali na štátnych zákazkách.

Európska komisia preto teraz žiada, aby Slovensko vracalo eurofondy, ktoré týmto firmám poslalo.

Sumárne v skratke: firmy podvádzali, štát im aj tak ďalej platil, väčšina z nich pokutu odignorovala a sankcie teraz ponesie miesto nich štátny rozpočet.

Príbeh nepotrestania Doprastavu a Strabagu by sme pred mládežou mali zatajiť
Cestovanie v čase: zákaz uplynul už pred jeho vydaním
O karteli rozhodol Protimonopolný úrad (PMÚ) v novembri 2006. Päťročný zákaz pridal krátko nato Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

ÚVO niekoľko rokov do kartelu bil, ako sa dalo. Varoval, že Slovensko nemôže dávať účastníkom tohto podvodu eurofondové zákazky.

„Slovensko podpísalo takú zmluvu s Európskou komisiou, kde je napísané, že keď je porušený zákon o verejnom obstarávaní, v tomto prípade uskutočnené platby sú hodnotené ako neoprávnené platby a treba ich vrátiť,“ povedal šéf ÚVO Béla Angyal v apríli 2007.

Napokon však prevládol názor stavbárov, že treba počkať na definitívne rozhodnutia súdov.

Nasledovalo šesť rokov právnych ťahaníc, napokon Najvyšší súd v roku 2013 tresty potvrdil.

Potom však prišla otázka, od ktorého dňa sa má vlastne päťročný zákaz činnosti počítať, a v tom momente ÚVO zrazu zmäkol.

Rozhodol, že firmám trest buď uplynul, alebo im zostávajú zhruba tak dva mesiace. Vyplýva to z jeho výkladového stanoviska, ktorým sa mal riadiť celý trh.

Prvý dôvod bol, že úrad skrátil zákaz z piatich na tri roky, lebo parlament medzičasom zmenil zákon a tresty za kartel v ňom zmiernil.

No najdôležitejšie bolo, že Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že trest má začať plynúť od mája 2004 – čo bol deň zverejnenia verejnej súťaže. Podľa úradov to bol najskorší termín, keď mohla vzniknúť dohoda.

Úradu neprekážalo, že z takého výkladu vyplývali absurdné výsledky. Firmy mali podľa neho zakázané obchody so štátom, skôr ako Protimonopolný úrad na ich podvod prišiel, a teda aj skôr, ako za to potom Úrad pre verejné obstarávanie udelil tresty.

O zákaze činnosti predsa ÚVO rozhodol až v januári 2007 a tresty mali byť od roku 2004. Nebolo preto možné, aby počas takmer troch rokov plynul nejaký zákaz, keďže o ňom nikto netušil. Nijaký totiž neexistoval, lebo ešte len mal prísť.

Ako vôbec úrad k takémuto nelogickému záveru dospel? Súčasný predseda ÚVO Miroslav Hlivák sa obhajuje, že on tento právny problém zdedil po predchádzajúcom vedení. Vraví, že naň má svoj odborný názor. O ten sa však nepodelí. Zrejme z obavy, že by tým Slovensku uškodil. „V súčasnosti úrad vyvíja maximálne úsilie, aby tento právny problém vyriešil v súčinnosti so zainteresovanými štátnymi inštitúciami tak, aby boli ochránené záujmy Slovenskej republiky. Vzhľadom na fázu konania úrad nemôže v tomto čase poskytovať k danej veci bližšie informácie,“ povedal Hlivák.

Aj prax potvrdzovala, že žiadny plošný zákaz nebol. Napríklad Strabag podľa denníka Sme získal ešte v decembri 2004 zákazku na obchvat Oždian v prepočte za 48 miliónov eur. V marci 2006 zase Inžinierske stavby vyhrali tender na diaľnicu D1 pri Poprade.

Ak by platila logika rozhodnutia ÚVO, štát nemal firmy do týchto tendrov ani pustiť. No keďže ani štátni úradníci nedokážu cestovať do budúcnosti, o zákaze, ktorý ešte len mal prísť, nevedeli, a firmy preto k zákazkám pustili.

Rokujú o treste
Nie je teda prekvapením, že Európskej komisii sa rozhodovanie slovenských úradov nezdá. Podľa kuloárnych informácií sa teraz opätovne rozhoduje o tom, ktorých rokov sa mal zákaz týkať.

Nie preto, aby sa opätovne trestali firmy, ale aby Brusel mohol pokutovať Slovensko.

Keď sa určí obdobie zákazu, zrejme začnú rátať, koľko získali účastníci kartelu počas neho z eurofondov. Potom sa bude rokovať o tom, akú časť tejto sumy bude musieť Slovensko vrátiť do rozpočtu EÚ.

Keďže tu ide o systémové zlyhanie, mohlo by ísť o plošnú korekciu. Komisia by mohla napríklad siahnuť na 20 percent všetkých peňazí, ktoré boli v danom období vyplatené „kartelistom“. Takto sa uplatňovali plošné korekcie v minulosti. Môže ísť o desiatky aj stovky miliónov eur. Podľa toho, aké obdobie sa určí.

Ministerstvo financií potvrdilo, že na túto tému diskutujú s Európskou komisiou. Keď sa nedostatok potvrdí a Komisia navrhne korekciu, dozvedia sa to aj riadiace orgány, čiže ministerstvá, napísali v stanovisku z tlačového oddelenia rezortu. Ministerstvo dopravy a jeho dve veľké firmy NDS a Železnice SR sa k tomu bližšie vyjadriť nechceli.

Rozhodujúce pre konečný verdikt budú rokovania medzi Komisiou a slovenským ministerstvom financií, pretože na jeho pôde sa odohral audit, pri ktorom Komisia nezrovnalosti zistila.

Ministerstvo financií má v eurofondovom systéme kontrolnú úlohu. Malo by dohliadať na to, aby ostatné inštitúcie neporušovali pravidlá. Už sa raz stalo, že Brusel vyčítal ministerstvu vtedy pod vedením Petra Kažimíra, že jeho kontrola nefunguje.

Nasledovalo niekoľkomesačné obdobie, počas ktorého sa pozastavili eurofondové platby a naprávali sa chyby.

Tento prípad je iný v tom, že sa v ňom rieši systémové zlyhanie v jedinej kauze, ktorá sa týka jedného odvetvia. Predtým šlo o zlyhania naprieč odvetviami.

No hroziaca korekcia môže mať dosah aj na viaceré operačné programy. Do stavebníctva totiž ide významná časť eurofondov. Smerujú nielen do cestných a železničných stavieb, ale aj do kanalizácií, verejných budov atď.

Korekcia zo strany Bruselu však ešte nie je definitívna. „Zatiaľ nie je potvrdené ani len porušenie, za ktoré by sa potenciálna korekcia mala uplatniť, a lehota, v ktorej by mali byť verejné obstarávania sankcionované,“ napísali z tlačového oddelenia ministerstva.

Účastníkom kartelu sa darí
Kým úradníci zachraňujú situáciu, účastníci kartelu si užívajú skvelú pozíciu na trhu. Doprastav je najväčším dodávateľom pre štátny sektor. Strabag nasleduje hneď za ním.

Doprastav získal podľa portálu tender.sme.sk od roku 2010 zákazky takmer za 1,3 miliardy eur. Strabag len o trochu menej. Tieto dve firmy sú zároveň v prvej trojke najväčších stavebných firiem na Slovensku. Treťou je sesterská firma Strabagu zameraná na výstavbu budov.

Doprastav a Strabag majú spoločné aj to, že ani jeden z nich nezaplatil už právoplatnú pokutu za kartel.


Na snímke posledný rozostavaný úsek podtatranskej časti D1 Mengusovce – Jánovce pri obci Jánovce, okres Poprad. Foto – TASR/Milan Kapusta
Doprastav sa pokúsil pokuty zbaviť v júli 2014 v rámci reštrukturalizácie, čo je legálny spôsob zbavenia sa dlhov. Správca, ktorý oddlženie riadil, využil možnosť pohľadávku poprieť. Protimonopolný úrad si preto pokutu obhajoval na súde, ktorý mu dal za pravdu v máji tohto roka.

Doprastav má podľa schváleného plánu oddlženia uhradiť veriteľom, medzi ktorými je Protimonopolný úrad, 31 percent pohľadávok. Z pôvodnej pokuty 6,6 milióna eur by teda mal zaplatiť 2 milióny eur.

Pre pochopenie postavenia Doprastavu v biznise so štátom treba vždy pripomínať aj to, že v slovenskom stavebníctve je rozšírený názor, že Doprastav v roku 2013 ovládol oligarcha Miroslav Výboh, blízky priateľ predsedu Smeru Roberta Fica.

Výbohovi blízki sa aj priznali, že Doprastav riadili. Výboh je šéfom a partnerom firmy MiddleCap Group, ktorá si medzi hlavnými referenciami uvádza práve reštrukturalizáciu Doprastavu. Vždy však spájanie s Doprastavom odmietal.


Vedenie MiddleCap: zľava generálny riaditeľ Doprastavu Roman Guniš, Matúš Výboh, jeho otec Miroslav Výboh, Matej Majerčák a Michal Kviečinský, ktorý podľa svojho profilu viedol proces zákonnej a prevádzkovej reštrukturalizácie Doprastavu.
V prípade Strabagu bola pokuta viac ako 12 miliónov. Firma pokutu nezaplatila a PMÚ jej vymáhanie posunul na Slovenskú konsolidačnú, čo je firma, ktorá pre štát a samosprávy vymáha pohľadávky. „Nebudeme sa k tejto téme prostredníctvom médií vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa firmy Edita Novotná.

Treba spresniť, že účastníkom kartelu bola česká dcérska akciovka Strabagu. Tá v roku 2008 zrušila svoju slovenskú organizačnú zložku a jej majetok previedla na slovenskú sesterskú eseročku. Práve ona bola potom taká úspešná v štátnych tendroch.

Je teda otázne, či má Komisia problém aj so zákazkami pre slovenský Strabag, keďže kartelu sa dopustila jeho česká sestra. V minulosti totiž aj Úrad pre verejné obstarávanie pripustil, že firmy sa vedia zákazu vyhnúť tak, že budú súťažiť ich spriaznené firmy.

Český Strabag mimochodom v jeho domovskej krajine podozrievajú z ďalšieho kartelu. Patrí medzi firmy, ktoré v roku 2016 pokutoval český Úřad na ochranu hospodářské soutěže celkovou sumou v prepočte 12 miliónov eur.

Úrad v rámci razií zaistil e-maily, ktorými si firmy posielali krycie ponuky. Medzi ponukami boli podľa úradu podstatné podobnosti, ktoré svedčili o tom, že firmy pri naceňovaní spolupracovali. Rozhodnutie úradu zrušil súd, podľa ktorého boli razie nezákonné. Podobný príbeh ako ten slovenský.

Spolumajiteľom celého rakúskeho koncernu Strabag je ruský oligarcha Oleg Deripaska. Vlastní v ňom štvrtinový podiel, čo z neho robí jedného z najvýznamnejších spolumajiteľov. Americké úrady vlani podľa New Yort Post zaradili Deripasku na sankčný zoznam pre kontakty na ruských zločincov a na prezidenta Vladimira Putina. Z toho podľa amerického denníka vyplýva aj podozrenie z vraždy, podplácania a prania špinavých peňazí.

Američania Deripaskovi zabavili majetok a americkým občanom zakázali s ním obchodovať. Na Slovensku je jeho firma jednou z najúspešnejších v obchode so štátom, hoci jej vyšetrovania dokázali podvod pri štátnom tendri.

Najviac to schytala Skanska
Najviac si kartelový trest odniesla Skanska. Keď Najvyšší súd potvrdil tresty za kartel, Skanska bola v štátnych tendroch nepozvaným hosťom. Bolo to obdobie, keď firma ponúkala v mnohých tendroch nízke ceny a často bývala najlacnejšia.

Najnižšiu cenu mala vo viacerých veľkých súťažiach NDS – na úseky Lietavská Lúčka – Višňové na D1, Žilina Strážov – Žilina Brodno na D3 a Zvolen – Pstruša na R2. Keby ich vtedy aj dostala, mohla by sa veľkosťou priblížiť Doprastavu a Strabagu.

V úvode roka 2014 sa však NDS rozhodla, že všetkých účastníkov kartelu zo svojich tendrov vyhodí.

Okrem firmy Skanska to ostatní účastníci až tak nepocítili. Doprastav získal veľkú zákazku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka krátko pred rozsudkom Najvyššieho súdu. Krátko predtým vyhrali v združení so Strabagom aj najsevernejší úsek D3 na Kysuciach a úsek R2 pri Zvolene. Inžinierskym stavbám NDS zase zverila obchvat Bánoviec nad Bebravou na R2. V ten istý deň, keď médiá informovali o verdikte Najvyššieho súdu.

Čo mohli a chceli, teda tieto firmy vyhrali. A Skanska o všetko prišla.

Skanska už nechcela podplácať
Bola to však práve Skanska, ktorá sa okolo roku 2010 pochybným praktikám v tendroch otočila chrbtom. Po trhu sa rýchlo rozšírilo, že Skanska začala raziť politiku čistých rúk, prestala sa zapájať do podplácania a kartelov.

Čoskoro jej začali ísť tvrdo po krku konkurenti aj manažéri v štátnych firmách. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska poslal list ministrovi dopravy a šéfom štátnych firiem, v ktorom tvrdil, že Skanska má neprimerane nízke ceny, za ktoré sa stavby nedajú postaviť, a že chce na Slovensko stiahnuť svoje kapacity z Česka.

Ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Skansku vylúčili z viacerých tendrov, kde mala najnižšiu cenu. Skanska získala napokon len jednu diaľničnú zákazku za Radičovej vlády a druhú v krátkom období, keď ministerstvo dopravy ovládala Sieť.

V oboch prípadoch Skanska nemala problém zmestiť sa do rozpočtu, dodržať harmonogram a nemala ani problém s platením. Váhostav a Doprastav, členovia Prezídia zväzu, ktoré spravilo zo Skansky strašiaka, skončili v platobnej neschopnosti.

Podozrenia z ďalších kartelov
Navyše sa objavili podozrenia, že stavebné firmy naďalej robia kartelové dohody. V rokoch 2012 a 2013 minister dopravy Ján Počiatek vyhlásil päť veľkých súťaží, v ktorých zrazu ceny stúpli. Oproti predchádzajúcemu obdobiu boli vyššie v prepočte na kilometer aj v porovnaní s predpokladanou hodnotou zákazky.

Skanska išla do tendrov menej agresívne a tam, kde bola, dostala za starý kartel vyhadzov. Ostatní veľkí hráči sa spojili do veľkých konzorcií a konkurovali si minimálne. Doprastav, Váhostav a Strabag v spoločnom združení uspeli v troch veľkých tendroch.

Už vtedy to sprevádzali obavy, či za tým nie sú dohody medzi uchádzačmi. O náhlom zvýšení cien hovoril aj Milín Kaňuščák, ktorý za Radičovej vlády viedol sekciu pozemných komunikácií. Spomenul aj možnosť, že medzi firmami je kartel.

Potom prišla ďalšia vlna troch veľkých súťaží NDS: opäť vysoké ceny, málo uchádzačov a podozrenia, že boli dohodnutí.

V jedinej súťaži, do ktorej sa prihlásila Skanska, klesla cena oproti odhadu o viac ako o 20 percent. Vo zvyšných zostala na úrovni odhadu.

Pokutu za kartel zatiaľ zaplatili len tri zo šiestich firiem. Ako prvá zaplatila Skanska. Nasledovali Inžinierske stavby a Betamont.

Pokutu okrem Doprastavu a Strabagu nezaplatila ani portugalská firma Mota-Engil. Tá sa ešte len chystala na slovenský trh vstúpiť a po kartelových problémoch to radšej zabalila. Táto firma dostala spomedzi všetkých firiem najvyššiu pokutu. Firma na otázky nereagovala.

Výška pokút (v mil. eur)
Zaplatili: Skanska (9), Inžinierske stavby (3), Betamont (0,1)

Nezaplatili: Mota-Engil (13,9), Strabag (12,2), Doprastav (6,6)

Priebežný výsledok teda bol taký, že najtvrdší trest si odniesla firma, ktorá si povedala, že už nebude podvádzať. Prišla o najviac zákaziek a zaplatila najvyššiu pokutu. Doprastav a Strabag pokuty nezaplatili a o zákazky neprišli, lebo im NDS dala zarobiť krátko pred symbolickým niekoľkomesačným dištancom a hneď po ňom.

Pre pracovníkov firmy Skanska to bolo frustrujúce obdobie a viacerí aj z firmy odišli. „Videli, že nás vylučujú zo súťaží, a spojili si to tak, že dôvodom je dodržiavanie našich pravidiel v súťažiach. Neverili, že môžeme byť úspešní,“ spomínal vlani v rozhovore pre Trend generálny riaditeľ firmy Skanska Miroslav Potoč.

Potoč napriek tomu tvrdí, že politika čistých rúk je dlhodobo jediná víťazná stratégia. Toto jeho tvrdenie potvrdzujú hospodárske výsledky firmy Skanska za minulý rok. Zisk 3 milióny eur bol najvyšší od roku 2009.

Genéza kartelovej dohody
Máj 2004

Slovenská správa ciest vyhlasuje súťaž na 8-kilometrový úsek obchvatu Popradu na diaľnici D1.

August 2004

Cestári vzápätí súťaž rušia, lebo ponukové ceny sú príliš vysoké. Podozrivé sú aj Protimonopolnému úradu. Ten pri skúmaní jednotkových cien objavil náznaky, že uchádzači pri príprave cenových ponúk medzi sebou spolupracovali. Vyzeralo to tak, že uchádzač pri oceňovaní svojej ponuky len prihodil nejaké percento k cenám z konkurenčnej ponuky. Lebo pri viacerých položkách boli rovnaké percentuálne rozdiely.

November 2006

Protimonopolný úrad v druhostupňovom rozhodnutí udeľuje šiestim stavebným firmám pokutu 1,35 miliardy korún (45 miliónov eur) za kartelovú dohodu. Úrad pre verejné obstarávanie k tomu dopĺňa metodické usmernenie, podľa ktorého majú tieto firmy dostať na päť rokov zákaz uchádzať sa o verejné zákazky. Firmy sa voči obom trestom bránia na súdoch aj na prokuratúre.

December 2006

Firmy zatiaľ nemusia platiť pokutu. Krajský súd vyhovel ich žiadosti – odložil vykonateľnosť rozhodnutia PMÚ.

Január 2007

ÚVO pod vedením nominanta SMK Bélu Angyala tvrdí, že zákaz pôsobenia v štátnom biznise na päť rokov napriek súdnemu rozhodnutiu platí. Opiera sa o svoje právne analýzy.

Február 2007

Minister vnútra Vážny tlačí na ÚVO aj na štátne firmy, aby zákaz účasti v tendroch zmiernili. Nastáva právny chaos. Niektoré štátne firmy účastníkov kartelu vylučujú, iné nie. Najskôr vyhadzuje aj NDS. Potom ju firmy za to žalujú a tendre naťahujú. Veľké štátne firmy postupne zákaz činnosti prestávajú rešpektovať.

Marec 2007

Firmy chystajú žaloby aj na ÚVO. Napadnúť chcú jeho rozhodnutie, ktorým im zakázal štátne zákazky.

Apríl 2007

Predseda úradu Béla Angyal upozorňuje, že Slovensko môže prísť o eurofondy, ak bude naďalej dávať zákazky kartelovým firmám.

Jún 2007

Generálna prokuratúra vyhovela podnetu Doprastavu, ktorý sa bránil proti dištancu zo súťaží. Podľa prokuratúry treba čakať najskôr na výsledky žalôb, ktorými účastníci kartelu napadli pokuty PMÚ. Prokuratúra prikazuje usmernenie o päťročnom zákaze zrušiť.

Júl 2007

ÚVO stále bojuje. Generálnej prokuratúre síce vyhovie, ale vydáva nové rozhodnutie. Ak sa niektorá z potrestaných firiem prihlási do tendra, ÚVO ju môže na základe námietky konkurenta vylúčiť.

December 2007

Krajský súd v Bratislave ruší rozhodnutie ÚVO o vylúčení firiem Betamont a Doprastav z účasti na štátnych zákazkách.

December 2008

Krajský súd ruší aj pokuty PMÚ v celkovej výške 45 miliónov eur. Rozhodnutie o pokute bolo podľa súdu obsahovo nedostatočné.

Apríl 2009

PMÚ sa odvoláva na Najvyššom súde.

December 2013

Najvyšší súd potvrdzuje rozhodnutie PMÚ – firmy majú predsa len zaplatiť pokutu 45 miliónov eur. Tie však toto rozhodnutie ešte raz napadli – na Ústavnom súde spochybnili senát Najvyššieho súdu, ktorý o karteli rozhodoval. Na nejaký čas však verdikt Najvyššieho súdu platí. Treba už iba rozhodnúť, ako sa má uplatniť zákaz štátnych zákaziek.

Apríl 2014

NDS zo svojich tendrov vylúčila účastníkov kartelu. Pri niektorých zákazkách proti tomu namietali, pri iných nie. Napríklad ŽSR, ktoré spadajú pod to isté ministerstvo dopravy, ich zatiaľ nevylučovali. Čakali na odporúčanie ÚVO.

Máj 2014

NDS podpisuje zmluvu s konzorciom Eurovia, lebo najlacnejšiu Skanska vylúčila za kartel. Krátko nato Skanska prichádza aj o ďalšiu zákazku, kde je najlacnejšia – o úsek Zvolen – Pstruša, ktorú NDS zadá združeniu slovenskej firmy Chemkostav. Najlacnejšia bola aj v tendri o úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorý jej vyfúklo združenie Salini Impregilo. V tomto prípade bola Skanska vylúčená aj za neplnenie technických požiadaviek.

Jún 2014

Firmy svoje vylúčenie namietali napríklad v tendri na križovatku Triblavina. ÚVO sa tentoraz postavil na ich stranu a ich námietkam vyhovel. NDS podľa neho nedostatočne zdôvodnila svoje rozhodnutie – neuviedla v ňom, či firmy vyhodila na základe novej alebo starej právnej úpravy.

Júl 2014

ÚVO konečne rozhodol, ako sa majú trestať firmy: zákaz účasti v tendroch bol podľa neho trojročný a celý alebo takmer celý už uplynul.

December 2014

Ústavný súd odkladá vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu o pokute. Dôvodom je spochybnenie senátu Najvyššieho súdu, ktorý pokutu predtým potvrdil. Týka sa to už len pokút pre firmy Doprastav, Strabag a Mota-Engil, ktoré ich ešte nezaplatili. Skanska, Betamont a Inžinierske stavby už zaplatili.

November 2016

Najvyšší súd druhýkrát rozhodol rovnako, rozhodnutia PMÚ o pokutách potvrdil.

Júl 2017

Ústavný súd zamieta sťažnosti troch firiem proti rozhodnutiu PMÚ.

2018

Európska komisia zisťuje, že Slovensko účinne nepotrestalo kartelové firmy.

https://dennikn.sk/1531747/najvacsi-kartel-ozil-eu-chce-trestat-slovensko-za-to-ze-nepotrestalo-stavbarov/?ref=tit