Minimálne pätinu cestnej dopravy chce Slovensko presunúť na

[EmBe]

Minimálne pätinu cestnej dopravy chce Slovensko presunúť na železnicu

Slovensko by malo rozvíjať verejnú dopravu s ohľadom na kvalitu ovzdušia a plynulosť premávky. Zamerať by sa malo aj na dobudovanie kľúčovej cestnej infraštruktúry, zníženie investičného dlhu či podporu nemotorovej dopravy. Vyplýva to z Návrhu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Materiál je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Hlavná stanica v Bratislave Zdroj: TASR
ZDIEĽAŤ
Tlačiť
11
Preventívne opatrenia sú podľa dokumentu dlhodobo v oblasti zabezpečenia mobility poddimenzované.


„Pravidelná a dôsledná údržba dopravnej a technickej infraštruktúry je pritom nákladovo efektívna, pretože zabraňuje zrýchlenému nárastu skrytého investičného dlhu,“ uvádza sa v materiáli.

Technický stav siete ciest prvej, druhej aj tretej triedy v kompetencii vyšších územných celkov by sa teda mal zlepšiť tak, aby bol do roku 2030 znížený investičný dlh o 75 percent.

Cieľom je 35-percentný podiel verejnej dopravy
Minimálne 20 percent záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy by sa súčasne malo presunúť na železničnú sieť. Podstatným cieľom je aj dobudovanie prioritnej diaľničnej osi medzi západom a východom, ale tiež prepojenie severu s juhom.

Dokument dáva dôraz aj na dobudovanie celého obchvatu okolo Bratislavy vrátane tunela Karpaty.

Z pohľadu rozvoja železníc stratégia hovorí napríklad o zvýšení traťovej rýchlosti na úseku Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou alebo o zapojení železničnej dopravy do systému mestskej a prímestskej dopravy a integrovaných dopravných systémov v Bratislave a Košiciach.

Modernizáciou by mali prejsť aj niektoré regionálne trate napojené na hlavnú sieť tratí. Na železničnú sieť by zároveň malo byť napojené bratislavské letisko a rekonštruované by mali byť napríklad aj letiskové dráhy. Modernizovať by sa mali tiež verejné prístavy Bratislava a Komárno v nadväznosti na výsledky štúdie realizovateľnosti.

Materiál poukazuje aj na dlhodobý trend, ktorým je pokles podielu verejnej dopravy na celkovej osobnej doprave.

Slovensko by malo podľa stratégie v roku 2030 dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni 35 percent. Pre porovnanie, v roku 2017 tento podiel predstavoval 27 percent.

Dôraz na cyklotrasy a elektromobilitu
Zlepšiť by sa mala aj dostupnosť obyvateľstva k základným dopravným službám, a to stanovením minimálneho počtu spojov medzi koncovými obcami a spádovými centrami.

Dôležitá je zároveň podľa materiálu koordinácia jednotlivých módov dopravy. Slovensko by sa malo tiež zamerať na preferenciu koľajovej dopravy a elektromobility.

Služby verejnej dopravy majú byť kvalitnejšie, postavenie tejto formy dopravy by sa malo posilniť aj legislatívne. Viac podporiť sa má zároveň infraštruktúra pešej a cyklistickej dopravy.

Podľa materiálu by sa mali na zvýšenie bezpečnosti nemotorovej dopravy vytvoriť bezpečné trasy bez bariér a dopravne upokojené zóny. Národné diaľkové cyklistické trasy by mala čakať modernizácia a dobudovanie.

Materiál zároveň poukazuje na roztrieštenosť kompetencií vo verejnej doprave, ktorá by sa mala odstrániť. Stratégia zahŕňa aj zriadenie nezávislej Národnej dopravnej autority a vypracovanie Národného plánu dopravnej obslužnosti a jeho koordinácie s plánmi dopravnej obslužnosti vyšších územných celkov.

https://www.etrend.sk/ekonomika/minimal ... znicu.html