Tunel cez Karpaty? Vezme tretinu dopravy z Prístavného mosta

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

Tunel cez Karpaty? Vezme tretinu dopravy z Prístavného mosta

Odoslaťod mirecko255 » 08. Aug 2019 06:13

Prekonanie masívu Malých Karpát bolo pri budovaní dôležitých dopravných ťahov v okolí hlavného mesta problémom, ktorý je ľahšie obísť. Kľúčové dopravné koridory zo severozápadu po diaľnici D2 a zo severovýchodu po diaľnici D1 sa preto stretli až na pravom, teda petržalskom brehu Dunaja. Trend rastúcej intenzity dopravy a preťaženosť hlavných ťahov v Bratislave však tlačia do hľadania nového riešenia.

Diaľnica D4, teda vonkajší obchvat Bratislavy, sa pripravuje už od roku 2000. Má za sebou technickú štúdiu a v septembri 2009 vznikla aj štúdia realizovateľnosti. Cieľom výstavby je umožniť najmä tranzitnej nákladnej doprave vyhnúť sa vjazdu do metropoly.

Bratislavou totiž denne prechádzajú tisícky nákladných vozidiel, avšak pre mnohé z nich nie je cieľovou destináciou. Na mestskej diaľnici sa obchádzajú kamióny z Rakúska, Maďarska, Česka, ale aj celého Slovenska či Poľska.

Autori štúdie vypočítali, že dostavbou diaľnice D4 by sa notoricky preťažené úseky výrazne odľahčili. Napríklad na Prístavný most by mohlo smerovať až o tretinu menej automobilov a po moste Lafranconi by prechádzalo o štvrtinu menej áut.

Jednou z najväčších výziev na trase plánovanej diaľnice D4 je práve prepojenie existujúcich diaľnic D1 a D2 na ľavom brehu Dunaja. Najčastejšie spomínaným riešením je preraziť pohorie Malé Karpaty najdlhším a najdrahším tunelom v krajine.

Národná diaľničná spoločnosť odhaduje, že výstavba 12,4 kilometra dlhej diaľnice medzi Račou a Záhorskou Bystricou, ktorej súčasťou je aj takmer jedenásť kilometrov dlhý tunel Karpaty, by stála viac ako 800 miliónov eur.

Miestnych výstavba neteší
Zámer preraziť najdlhší slovenský tunel aktuálne posudzujú z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Národná diaľničná spoločnosť verí, že sa jej podarí spustiť stavbu už v roku 2025 a o päť rokov neskôr tunelom prejdú prvé autá.

S dobudovaním celého obchvatu D4 okolo Bratislavy, vrátane tunela Karpaty, počíta aj Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 z dielne vicepremiéra pre investície Richarda Rašiho. Materiál je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Severná časť diaľnice D4 by mala smerovať od križovatky v Ivanke pri Dunaji, kde sa napojí na D1-ku a aktuálne stavanú D4-ku z Jaroviec. Následne by mala poza Čiernu Vodu pokračovať na úpätie Malých Karpát, s východným portálom tunela pri Račianskom potoku pod svahmi Vajnorskej hory.

Po takmer jedenástich kilometroch pod zemou by mal dvojrúrový tunel vyústiť severozápadne od obce Marianka a následne sa napojiť na diaľnicu D2 v križovatke Stupava.

Ministerstvo životného prostredia má posudzovanie dopadov tejto časti obchvatu Bratislavy na stole už druhýkrát. Pôvodný zámer kontrolóri zamietli a vrátili na dopracovanie. Jedným z dôvodov bol aj tlak verejnosti.

S trasovaním D4 pri Marianke nesúhlasili obyvatelia obce, občianska iniciatíva Zachráňme Marianku i aktivisti z občianskeho združenia Malé Karpaty. Namietali, že niektoré z navrhovaných variantov vedú príliš blízko obytných častí a historických pamiatok, a že násyp diaľnice, miestami vysoký až šesť metrov by príliš zmenil ráz krajiny.

Zvažujú dva varianty
Severný obchvat Bratislavy sa na posudzovanie EIA vrátil na konci roka 2016, dodnes však nepadlo konečné rozhodnutie. Zámer obsahuje dva varianty. Rozdiel v ich cene spôsobujú práve odlišnosti v západnom portáli tunela, pri obci Marianka.

Kým preferovaný a lacnejší variant naďalej počíta s vyústením severozápadne od obce a pokračovaním po násype, druhý variant pracuje s možnosťou tunel pri Marianke umelo predĺžiť, prekryť vegetáciou a zakomponovať ho tak do okolitého prostredia.

Definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo ani o spôsobe, akým by sa mal najdlhší tunel v krajine raziť. Uvažuje sa o dvoch alternatívach, a to razení pomocou raziaceho stroja alebo vrtno-trhavinovou metódou.

Napriek tomu, že použitie raziaceho stroja je približne o desať percent drahšie, autori štúdie ho odporúčajú, predstavuje totiž nižšie riziko pre spodné vody. Cena výstavby preferovaného prvého variantu pomocou raziaceho stroja by podľa odhadov NDS z roku 2016 presiahla 900 miliónov eur.

https://reality.etrend.sk/komercne-nehn ... lacne.html
mirecko255
diskutujúci
 
Príspevky: 137
Založený: 02. Dec 2015 08:38

Naspäť na Monitoring tlače

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 3 hostí.