Podľa analýzy Raiffeisenbank investovala Bratislava do výstavby diaľničnej siete po roku 2010 menej než percento hrubého domáceho produktu.
Oproti tomu Varšava siahla do vrecka hlbšie. Výsledkom je, že kým v roku 2000 bolo v Poľsku iba 500 km autostrád, tento rok sa ich celková dĺžka priblížila k štyritisíc kilometrom.
Spolu s Českom patrí Slovensku v indexe kvality ciest, ktorý vypracovalo Svetové ekonomické fórum, jedna z posledných priečok v Európe.
Pri prepočte kilometrov diaľnic na obyvateľa to so Slovenskom tak zle nevyzerá. So 134 km diaľnic a rýchlostných ciest je na tom lepšie než jeho severný i západný sused. Toto „víťazstvo“ však bledne v porovnaní s postkomunistickými štátmi na juhu.
Tuzemské hospodárstvo pritom v uplynulých troch dekádach rástlo prakticky najrýchlejšie v regióne.
Mohlo rásť ešte výraznejšie, keby ho nebola brzdila práve chýbajúca infraštruktúra.
„Efekt investícií do infraštruktúry sa prejaví až s niekoľkoročným odstupom, politici tak nemôžu očakávať, že ich zaň voliči ocenia,“ načrtli jednu z príčin experti z Raiffeisenbank.
Vláda však dáva prednosť iným projektom, napríklad cestnej infraštruktúre pre automobilku Jaguar v Nitre, na ktorú vyčlenila 168 miliónov eur.
„Za to by sa dal postaviť napríklad dlho sľubovaný obchvat päťdesiattisícovej Prievidze aj trikrát – a ešte by ostalo,“ porovnal „darček“ Ficovho kabinetu analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík.
V súčasnosti je na Slovensku rozostavaných takmer 200 km diaľnic a rýchlostných ciest. Trvá priemerne štrnásť rokov, kým sa technická štúdia zhmotní do úseku autostrády.
11.09.2019, 08:53 | Michal Janko
Zdroj:Trend, portál http://www.etrend.sk
https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok- ... position=1
