13 nešťastných, nikdy nezrealizovaných ciest Bratislavy

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

13 nešťastných, nikdy nezrealizovaných ciest Bratislavy

Odoslaťod aquila » 02. Okt 2019 14:25

1.10.2019 o 19:14 | Karma článku: 0,00 | Prečítané: 1033x
Ako by vyzerala cestná sieť Bratislavy, keby sa zrealizovali všetky návrhy podľa územného plánu. Aj keď je táto dokumentácia častokrát terčom kritiky, dopravné riešenia obsahuje. Tu je 13 nešťastných úsekov automobilovej prepravy.

Nezrealizovaných!

Potom, čo je tunel Sitina skolaudovaný už viac ako desať rokov a diaľnice D1 a D2 plynulo spájajú jeden koniec Bratislavy s druhým, nám D4 a R7 rastú pred očami. Mesto preferuje koľajovú dopravu. Pribúdajú bus pruhy. Cyklotrasy. Všetko správne. Len ak má plynulo fungovať celomestský (radiálno-okružný) systém dopravnej obsluhy, netreba zabúdať aj na dobudovanie viacerých úsekov ciest. Niektoré sú pritom už roky nakreslené. Napríklad taký tunel pod “Jaskáčom”.

Aj keď je územný plán hlavného mesta častokrát terčom kritiky, obsahuje množstvo podnetných priestorových informácií, ako aj konkrétne riešenia automobilovej dopravy. V metropole navrhuje 97,5 km nových diaľnic, rýchlostných ciest a ich privádzačov, z toho až 9,4 km v tunelovom prevedení. Taktiež vytvára priestor pre realizáciu 186,8 km komunikácií celomestského významu, z toho 7,9 km taktiež v tuneli.

Magistrát dnes avizuje spracovanie nového územného plánu. Zároveň priznáva, že jeho schválenie sa môže preniesť aj cez tri volebné obdobie. Do tej doby však dopravu paralyzovať nemožno.Nové úseky cestnej siete sa taktiež nedajú vybudovať za jedno volebné obdobie. Avšak mnohé majú svojim významom nie len celomestský, ale aj nadregionálny (metropolitný) význam. Financie na realizáciu môžu prísť z európskych fondov už v nasledujúcom programovom období 2021 až 2027. Ak sú navyše tieto úseky ciest v územnom pláne definované ako verejnoprospešné stavby (§ 108 Stavebného zákona), je mesto opäť o krok bližšie ich k ich výstavbe.

O dotácie sa žiada projektom, nie len programovým vyhlásením. Územný plán v sebe ukrýva viacero riešení automobilovej dopravy, na ktoré je potrebné nadviazať a pripraviť konkrétne projekty, až po stavebné povolenie.

A hoci je tvorba mesta dlhodobý proces v gescii tímu odborníkov, jej akcelerácia je (žiaľ) viazaná na politické rozhodnutia.

Zostavené z Územného plánu hlavného mesta SR v znení Zmien a doplnkov č.1,2,3 a 5 na podklade ortofotomozaiky geoportálu.sk. Zmenšené z mierky 1:10 000 podľa zobrazovacích možností webu SME.Zostavené z Územného plánu hlavného mesta SR v znení Zmien a doplnkov č.1,2,3 a 5 na podklade ortofotomozaiky geoportálu.sk. Zmenšené z mierky 1:10 000 podľa zobrazovacích možností webu SME.

Obrázok

1. OKRUH

Tunel pod Karpaty #1

Autá smerujúce z Trnavy do Bratislavy po diaľnici D1 už nebudú musieť nevyhnutne pokračovať priamo do mesta. Pri Vajnoroch sa nová diaľnica D4 buduje ako vonkajší okruh Bratislavy. A to hneď v dvoch smeroch. Južne pod Vrakuňu na spodný okraj Petržalky až po diaľničnú križovatku v Jarovciach, odkiaľ sa dá pohodlne pokračovať na Viedeň alebo do Budapešti. Naopak severný smer sa dnes buduje od D1 len po Račiansku ulicu. A hoci by následne kreslený tunelový úsek popod Karpaty prepojil zvyšok Slovenska cez diaľnicu D2 až s Brnom, skompletizovanie okruhu Bratislavy sa presúva na dobu neurčitú.

Pôvodne sa ako nultý okruh Bratislavy začal kreovať už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. A hoci je zatienený metódami obstarávania pre výber dodávateľa, ako aj niektorými spôsobmi výstavby, bezpochyby D4 a R7 predstavujú najvýznamnejší projekt rozvoja cestnej dopravy v dejinách Bratislavy.

2. OKRUH

Tunel pod Karpaty #2
Územný plán Bratislavy počíta aj s ďalším tunelom. Od diaľničnej križovatky Lamač pri rozrastajúcej sa štvrti Bory, východným až juhovýchodným smerom. Nový cestný úsek by sa mal napojiť na Račiansku ulicu, neďaleko vozovne Krasňany, resp. V trase ulice Nový Záhon. Takto vznikne základ stredného dopravného okruhu Bratislavy.
Predĺženie Galvaniho severne #3
Galvaniho ulica prechádza skr Rožňavskú cestu severným smerom do Bojníckej ulice. Podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta by však mala v budúcnosti viesť ďalej cez železnice v lokalite Žabí Majer a následne sa nie len napojiť na Račiansku ulicu, ale aj pokračovať skôr spomínaným tunelom až na diaľnicu D2 pri Boroch.
Predĺženie Galvaniho južne #4
Pre skompletizovanie stredného dopravného okruhu mesta Bratislavy sa plánuje predĺženie Galvaniho ulice aj južným smerom. Popod diaľnicu D1, južným okrajom letiska s následným pripojením cez Ráztočnú ulicu resp. cestou II/572 až na novovznikajúcu diaľnicu D4. Pri jazde autom s obce Most pri Bratislave tak bude možné ísť do Bratislavy až troma priamymi smermi.

3. OKRUH

Prepojenie Tomášikova - Zátišie - Račianska #5
Tomášikova ulica vedie severným smerom popri jazere Kuchajda, kde sa stretáva s Vajnorskou ulicou. Plánované je jej pokračovanie cez Zátišie, aby sa pri obchodnom dome Lidl napojilo na Račiansku ulicu. I keď sa jedná o komplikované územie s viacerým objektmi funkcionalistickej výstavby, zberným dvorom, či individuálne stojacimi garážami, v zmysle stále platného územného plánu tu má viesť cesta. MČ Bratislava Nové Mesto pripravovala v roku 2017 aj urbanistickú štúdiu, ktorá by mala overiť dnes reálne možnosti realizovateľnosti, no jej obstaranie zatiaľ odložili.
Prepojenie Tomášikova - Prievoz - Slovnaftská #6
Význam Tomášikovej ulice vzrastie aj kresleným zámerom predĺženia ulíc Kaštieľska a Parková v ružinovskom Prievoze, južným smerom až po Slovnaftskú ulicu. Za úvahu v tomto bode taktiež stojí aj povýšenie mimoúrovňovej križovatky Prievoz na verejné prístupné napojenie na D1. Nový stredný okruh Slovnaftská - Parková - Tomášikova - Zátišie tak dostáva silný celomestský dopravný význam. Jej juhovýchodná časť navyše odbremení napojenie obcí Rovinka a Dunajská Lužná do novej R7 na juhu Bajkalskej ulice.


TANGENTY

Severná tangenta ako Tunel pod Karpaty číslo tri #7
Azda najvýznamnejším dopravným zámerom je tunel pod Jaskovym radom. Táto severná tangenta má doplniť chýbajúce prepojenie dopravného okruhu mesta v jeho severnej časti, a tým odbremeniť predovšetkým neúnosne zaťaženú Šancovú ulicu. Bude tak reprezentovať komunikáciu, ktorá sa začína na Jarošovej ulici a popod križovatku Račianska - Jarošova pokračuje 360 metrov dlhým podjazdom. Potom opäť vychádza na povrch a pokračuje v koridore medzi Pionierskou ulicou a železničnou traťou takmer až po Smrečiansku ulicu. Prekrižuje železničnú trať a pokračuje opäť tunelom popod Jaskový rad. Tunel by mal byť dlhý takmer 700 metrov a tangenta by opäť vychádzala na povrch asi 30 - 50 metrov od železničného tunela pri Pražskej ulici. Ponad železničnú trať by sa estakádou napojila na Brniansku ulicu.
V celomestských súvislostiach bude do takto avizovanej prípravy severnej tangenty viesť aj rýchlostná cesta R7. Z juhu cez Bajkalskú, Jarošovu a Pioniersku. Naopak v smere od Kramárov výrazne odbremení križovatku Pražská - Šancová - Štefánikova. Na základe výsledkov dopravného modelovania o 70 - 80 %. Rovnako tak aj Račianske mýto.
Tangenta Pionierska - ŽST Vinohrady #8
S avizovanou prestavbou areálu Výskumného ústavu zváračského nadobúda opodstatnenosť nie len severná tangenta, ale aj je nové prepojenie poza "zváračák". Od modernizovanej Pionierskej ulice bude mimoúrovňou križovatkou napojená nová tangenta vedená popri železnici cez Sliačsku a Vyhniansku, aby za Mladou Gardou a Bielym krížom pri železničnej stanici Vinohrady napojila na Račiansku ulicu.
Rybničná - Na Pántoch - Pri Šajbách - Račianska #9
Keďže sa viacero pripravovaných úsekov cestnej siete dotýka alebo priamo napája na Račiansku ulicu, je žiadúce jej odbremenenie. Na severovýchodnom vstupe do mesta od Svätého Jura sa v lokalite Na Pántoch od Račianskej ulice odpája Rybničná ulica. Od tohto bodu územný plán mesta kreslí novú cestu juhovýchodným smerom, ktorá v lokalite Pri Šajbách dvakrát prejde ponad železnicu a následne sa na Račiansku napojí pri Zbernom dvore Krasňany.
Predĺženie Saratovskej na Bory #10
Na konci Dúbravky sa za otočiskom električiek láme Saratovská ulica do Agátovej. Pokračovať by však mala ešte o 250 metrov ďalej. Ponad Nižšie položenú železnicu, aby sa pri Boroch pripojila na kruhový objazd.


OBCHVATY

Obchvat Rusoviec #11
Cesta prvej triedy I/2 zabezpečuje spojenie Rusoviec, Čunova, ako aj ostatných obcí v slovensko - maďarskom pohraničí, s hlavným mestom. A hoci je vedená priamo cez pamiatkovú zónu, kde má navyše svoje sídlo v Rusoveckom kaštieli nájsť aj prezident(ka) SR, dopravný obchvat Rusoviec magistrát dlhodobo odmieta. Mestská časť pripravila dopravno-urbansitickú štúdiu, na základe ktorej sa obchvat premietol aj do územného plánu regiónu Bratislavského kraja. Obchvat dôležitý aj pre metropolitný región.
Obchvat Jaroviec #12
Pri piatej aktualizácii Územného plánu Bratislavy bol do koncepcie cestnej obsluhy mesta zapracovaný aj obchvat MČ Jarovce. Odbremeniť by mal najmä centrálne umiestnenú križovatku Jantárová - Palmová - Ovocná. Jej zámer však spočíva najmä v odvedení tranzitnej dopravy od hraničného priechodu Jarovce - Kitssee.
Obchvat Vajnôr #13
Až výstavba D4 opäť naštartovala dlhoročné prípravy obchvatu MČ Vajnory. I keď sa tvar pripravovanej diaľničnej križovatky Čierna Voda javí pomerne krkolomne, práve jej poloha bude pre severný obchvat kľúčová. Hlavné dopravné spojenie na susedný Chorvátsky Grob totiž v tomto smere prechádza priamo cez pamiatkovú zónu Vajnory. Od vyťaženého kruhového objazdu pri nákupnom centre bude doprava po novom vedená severným obchvatom plynulo až na východnú stranu MČ. Tu sa bude možné napojiť jak na diaľnic D4, tak aj pokračovať do Grobu.
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 489
Založený: 03. Feb 2005 19:08
Bydlisko: doma :)

Naspäť na Monitoring tlače

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 5 hostí.