Železničiari chcú zmodernizovať žilinský železničný uzol za

[Ister]

Železničiari chcú zmodernizovať žilinský železničný uzol za vyše 350 miliónov eur


Železničiari chystajú masívnu investíciu v Žiline. Plánujú zmodernizovať miestny železničný uzol, čo znamená práce na železničných mostoch, staniciach, ale najmä vylepšenie parametrov miestnych koľajníc v celkovej dĺžke 16,3 km.

Úprava koľajníc na vyššie rýchlosti a medzinárodné štandardy súvisí s tým, že Žilina leží na tranzitnom koridore. Modernizácia uzla je súčasťou veľkého projektu zrýchľovania koľajníc z Bratislavy do Košíc na 160 kilometrov za hodinu.

Netreba automaticky očakávať stošesťdesiatku všade a ani príliš skoro. Železničiari na tom pracujú od konca minulého storočia a zatiaľ sa s prácami dostali po Žilinu.

Výsledok je, že

na stošesťdesiatku je trasa prispôsobená od Svätého Jura po Púchov a od Považskej Teplej po Dolný Hričov;
od Púchova po Považskú Teplú prebieha modernizácia.
Hladší prechod žilinským uzlom by tak bol zavŕšením investície na úseku od Bratislavy do Žiliny a aj plynulým pokračovaním zrýchľovania koľajníc smerom na východ.


V žilinskom uzle sa má pracovať hlavne s rýchlosťami 120 až 160 kilometrov za hodinu. Ako pri každej masívnej investícii treba najprv rátať s nižším komfortom, a to v regióne, v ktorom roky neúspešne budujú kľúčové úseky budúcej D1 (najmä tunel Višňové).

Železničiarov pravdepodobne tlačí aj končiace sa eurofondové obdobie, pretože chcú na práce použiť aj tieto zdroje.

Železniční manažéri odhadujú hodnotu prác na 353,7 milióna eur bez DPH.

Podmienky sú základ
To je horný odhad zo súťaže, ktorú vyhlásili minulý týždeň. Ak sa všetko podarí, prácu chcú mať hotovú v roku 2023.

Samotnú zákazku pravdepodobne dotiahnu až po voľbách. Výsledok bude závisieť od situácie na trhu, ale aj od kvality nastavenia tendra zo strany manažmentu ŽSR.

Môžu významne ovplyvniť, či sa vo výsledku bude súťaž naťahovať alebo sa objednávka zrealizuje bez väčších problémov a ešte pri nej stavbári ponúknu konkurenčné ceny.

Záujem o kontrakt je istý. Zákazka je masívna aj na pomery ŽSR.

Najväčšie zákazky ŽSR

Modernizácia Púchov – Považská Teplá

odhad v tendri: 368 mil. eur

víťazná ponuka: 365 mil. eur

víťaz: Doprastav, Subterra, TSS Grade

stav: prebiehajú práce

Uzol Žilina

odhad v tendri: 353,7 mil. eur (bez DPH)

stav: vyhlásené verejné obstarávanie

Modernizácia Devínska Nová Ves – št. hranica (na rýchlosť 200 km/hod.)

odhad v tendri: 305 mil. eur

stav: od roku 2017 prebieha tender, najnižšiu cenu ponúklo konzorcium Integra – Todini (212,5 mil. eur)

Väčší tender organizovali v ŽSR iba raz, a to vtedy, keď objednávali práce na úsek pod Žilinou.

Kontrakt získalo konzorcium pod vedením Doprastavu a TSS Grade. Za 365 miliónov eur majú stavbári vyrovnať trať aj vďaka výstavbe dvoch tunelov.

Ak sa nič zásadné neudeje, oprava žilinského uzla tak bude druhou najväčšou železničnou zákazkou. Balík prác je pôsobivý a môže poskytnúť vysvetlenia k relatívne vysokej cene. Zahŕňa napríklad:

modernizáciu uzla od bývalej zriaďovacej stanice až po rieku Váh v smere na Varín na rýchlosť 120 km/hod (z pôvodných 40 km/hod. v samotnej stanici Žilina),
od rieky Váh v smere na Varín a Strečno sa ráta so 160 km/hod.,
prestavbu mosta ponad Rajčianku a rekonštrukciu mosta ponad ulicu Kysucká,
nové nástupisko, nový informačný systém či výťahy a kamerový systém na stanici,
prebudovanie stanice Varín na zastávku,
výstavbu nových cestných nadjazdov, podchodov a rekonštrukcie, najmä v súvislosti s úplným zrušením všetkých úrovňových priecestí a požiadavkami samosprávy.
Jeden z hlavných prínosov investície má byť skrátenie jazdného času o 1 až 5 minút. Časový rozptyl závisí od smeru jazdy a od toho, či sa porovnávajú údaje zo štúdie realizovateľnosti alebo plánovaný grafikon po dokončení prác.

„Štúdia uskutočniteľnosti nadhodnocuje niektoré časové úspory po realizácii projektu,“ tvrdia analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.

V čase, keď projekt posudzovali, sa odhadovali náklady na 333 miliónov eur. Medzičasom odhad podľa ŽSR vzrástol o 20 miliónov vplyvom inflácie a plynutím času od komunikácie s analytikmi.

Tí našli pri hodnotení dokumentov aj iné slabšie miesta.

Chýbajú im niektoré detailnejšie analýzy a upozorňujú, že súčasťou investície sú aj akcie, ktoré zvyšujú náklady, ale prínosy už menej.

„Vyvolané investície predstavujú 16 % stavebných nákladov (51 mil. eur) a zahŕňajú viaceré objekty, ktorých realizácia nezvyšuje návratnosť projektu. V rámci projektu sa budú realizovať aj stavby mimo dotknutého územia, najmä rekonštrukcie a úpravy existujúcich a výstavba nových cestných komunikácií, komunikácie pre chodcov a cyklistov, a to často duplicitne k iným objektom,“ píšu analytici v posudku.

Píšu aj o tom, že počet a dĺžka nástupíšť v stanici Žilina sa javia ako nadhodnotené, inde sa im, naopak, odhady javia podhodnotené.

Železničiarom poradili urobiť rôzne typy dodatočných analýz a cez zmeny počas stavby sa pokúsiť minimalizovať investície nesúvisiace so stavbou.

Projekt sa ešte môže meniť
ŽSR píšu, že analýzy urobili a niektoré ešte robia.

„Výsledkom simulácie je potvrdenie rozsahu naprojektovaného koľajového riešenia uzla a jeho priepustnosti,“ povedal hovorca ŽSR Michal Lukáč.

Zmeny stavby pred dokončením zatiaľ robiť nemôžu, pretože sa iba začal tender.

Ten sa môže zamotať rôznym spôsobom. ŽSR v ňom (podobne ako v ďalších tendroch) žiadajú od úspešných uchádzačov, aby sa preukázali vzácnym certifikátom systémového integrátora C4. Okrem Bonulu Miroslava Bödöra ho na Slovensku majú ešte dve esbéesky.


https://e.dennikn.sk/1625331/zeleznicia ... r/?ref=tit