Trnavský župan Viskupič: Mýto je zle nastavené, dediny sa...

Moderátor: Moderátori

Trnavský župan Viskupič: Mýto je zle nastavené, dediny sa...

Odoslaťod rado » 15. Jan 2020 09:14

Trnavský župan Viskupič: Mýto je zle nastavené, dediny sa spojili

14.1.2020 15:30 Daniela Krajanová
https://e.dennikn.sk/1714747/trnavsky-z ... dzaju-myto

Trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO) skúša už dlhšie presvedčiť ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby rozšíril mýto pre nákladné vozidlá aj na niektoré úseky ciest druhej triedy. Argumentuje tým, že dopravcovia v konkurenčnom boji obchádzajú spoplatnené diaľnice cez dediny, hovoria o tom policajtom šoféri v obciach. Rozumie však aj dopravcom, ktorých provízia SkyTollu z mýtneho (48 %), ktoré platia, rozrušila natoľko, že na hraničných prechodoch zorganizovali blokády.

Viskupič vysvetľuje, prečo sa župe darí organizovať rýchlejšie a efektívnejšie tendre na opravy svojich ciest druhej a tretej triedy než celoštátnym cestárom spravujúcim cesty prvej triedy.

Hovorí aj:
- akým spôsobom župa meria intenzitu nákladnej dopravy na cestách druhej a tretej triedy,
- v čom podľa neho ministerstvo dopravy klame,
- aké vidí systémové riešenie financovania ciest na Slovensku,
- či pôžičku 15 miliónov eur od vlády na cesty nižšej kategórie niekedy župa vráti.

V mene Trnavského kraja ste navrhli rozšíriť mýto aj na niektoré cesty druhej triedy. Platí to aj teraz s ohľadom na štrajk kamionistov?

Niektoré naše cesty druhej triedy sú neúmerne zaťažované kamiónovou dopravou a technickým stavom sú už pre ľudí v kraji nebezpečné. Preto hľadáme spôsoby, ako odbremeniť ľudí v mestách a obciach od tejto záťaže a do veľkej miery zlepšiť ich kvalitu života. Zavedenie mýta aj na niektoré úseky ciest druhej triedy považujem za jedno z efektívnych riešení. Samozrejme, myšlienku tohto štrajku dopravcov podporujem, lebo je dôležité, aby prostriedky z výberu mýta boli použité hlavne na budovanie a opravu cestnej infraštruktúry.

Prečo ste navrhli rozšírenie mýta?

Mýto platia nákladní dopravcovia len za diaľnice, rýchlostné cesty a niektoré cesty prvej triedy. Vytláča to kamiónovú dopravu na cesty druhej triedy, ktorá spoplatnená nie je. Pritom tieto cesty nie sú konštrukčne stavané na záťaž 40-tonových kamiónov.

O tom, aká je emócia v obciach
Vašu pripomienku už ministerstvo dopravy odmietlo. Čo teraz?


Budeme pokračovať v našom úsilí, či už individuálne, alebo aj na úrovni Združenia samosprávnych krajov – SK8. Dlhodobo sa snažíme, aby sme boli prizvaní aspoň dvakrát v roku na rokovanie vlády, kde by sme riešili aktuálne problémy krajov. A riešenie dopravy, či už budovanie novej infraštruktúry, alebo oprava a modernizácia existujúcej, by bola asi jednou z prvých tém. Čakajú nás parlamentné voľby a systémové opatrenia budú už na novej vláde.

Podľa vás, dopravcovia radšej jazdia po obchádzkach a dlhších trasách, aby ušetrili?

Máme overené, že šoféri dostávajú pokyny od zamestnávateľov, aby chodili po dvojkách, a nie po spoplatnených úsekoch. Túto informáciu máme aj od polície.

Od polície?

Pýtali sme sa na to polície, pretože s policajtmi spolupracujeme aj na inej veci. Kúpili sme váhu na kontrolu, či kamióny nejazdia preťažené, ale my ako kraj nemáme kompetenciu sami ju použiť. Policajti potvrdili, že majú podozrenie na privysokú intenzitu na cestách druhej triedy aj na preťaženie kamiónov. Od polície máme aj tú informáciu, že šoféri vysvetľujú jazdu po dvojkách príkazom od majiteľa dopravnej firmy.

Mýto máme od roku 2010. Prečo by sa problém s obchádzaním spoplatnených ciest stupňoval teraz?

Ten problém sa zväčšil nárastom intenzity dopravy a tým sa vystupňovali aj občianske iniciatívy. Sťažnosti pribúdajú, dediny sa spojili, zakladajú občianske združenia a žiadajú riešenie. Prišlo nám 16 podnetov tohto charakteru, z toho 9 petícií a 7 individuálnych sťažností.

Koľko z nich prišlo v uplynulom roku?

V roku 2019 nám bola doručená 1 petícia a absolvoval som dve verejné vystúpenia na rokovaní zastupiteľstva našich samospráv, a to v mene občianskych združení, ktoré zastupujú niekoľko obcí, pokiaľ ide o vylúčenia nákladnej dopravy z cestnej premávky. Ku koncu roka sa nám po dlhšom čase podarilo s ministerstvom dopravy a políciou dosiahnuť dočasné vylúčenie nákladnej dopravy na trase Topoľníky smerom na Okoč a Veľký Meder.

Aká je typická sťažnosť?

Obvykle ľudia píšu, že im praskajú domy alebo sa domy otriasajú. Výnimočné situácie vieme riešiť pomocou župného rozpočtu, ale tu prichádzajú s podnetmi organizované združenia s tým, že za posledných 12 mesiacov prekročila intenzita dopravy zmysluplnú hranicu, a že sa v tej obci nedá žiť.

Ale prečo teraz?

Zlepšila sa ekonomická situácia a tranzit sever-juh sa zväčšuje. Prechádza z Medveďova cez náš kraj aj vtedy, keď ide len o tranzit a nákladiak tu nemá vykládku alebo nakládku. Ekonomika tlačí aj na logistiku. Náš kraj je tranzitný, cez nás smeruje všetko, čo ide z Bratislavy kamkoľvek.

Zhoršenie máte doložené dátami?

Máme zmerané intenzity a vedieme aj debaty so starostami dotknutých obcí.

Správca mýta má údaje o pohybe nákladiakov aj na cestách druhých a tretích tried, aj keď za ne účtuje nulové mýto. Ministerstvo dopravy tvrdí, že ste o tieto dáta ani neprejavili záujem.

Ministerstvo dopravy klame. O tieto dáta máme záujem, aj sme s nimi dvakrát rokovali, ale nie sme na tieto údaje odkázaní. Máme dáta zo SIM kariet, dávajú nám ich všetci štyria mobilní operátori. Cez anonymizované údaje z pohybu SIM kariet vedia odlíšiť roamingový pohyb, teda, či kamionista iba prechádza po ceste druhej triedy, alebo tam reálne vykladá alebo nakladá. Kým sa ministerstvo dopravy bráni novému riešeniu, infraštruktúra sa ďalej opotrebúva. Keby sa za tieto cesty platilo mýto, bolo by príjmom župy a mali by sme právo používať tieto peniaze na opravu ciest, po ktorých chodia kamióny.

O tom, či župa vráti 15-miliónovú pôžičku od vlády
Ministerstvo naopak píše, že by ste museli prevziať mýtne náklady.


Požiadali sme ich o vyčíslenie finančného dosahu pre prípad, že by nám vyšli v ústrety a zaradili do mýtneho systému aj viac než 100 kilometrov ciest druhej triedy v našom kraji. V každom prípade, raz sa vstupná investícia splatí. Aj keby sa splatila za tri roky, aj tak sa to kraju oplatí, pretože takto z toho dlhodobo nemá nič, iba intenzívny tranzit. A práve pre zlé nastavenie mýtneho systému autodopravcovia vstúpili do štrajku.

Záťaž z ciest druhej triedy by sa mohla preniesť na cesty prvých tried, o ktoré sa stará Slovenská správa ciest (SSC). No tie tiež nie sú v dobrom stave.

V tomto je náš kraj špecifický. Záťaž by sa presunula na také cesty prvej triedy, ktoré obchádzajú centrá miest a dedín a nie sú ťahané cez dediny ako naše cesty druhej triedy. Nebolo by to konečné systémové riešenie, tým by bolo až zriadenie fondu, z ktorého by sa financovala celková infraštruktúra. Ale predtým, než sa prijme systémové riešenie, by sme boli radi, aby kamióny, ktoré nekončia cestu na území nášho kraja, využili infraštruktúru, ktorá je stavaná na takúto záťaž.

Čo na to ostatní župani? Váš zámer môže presmerovať severojužný tranzit za hranice vášho kraja, napríklad do nitrianskej župy.

Rieši sa to aj spoločne na úrovni županov. Som aj predseda SK8, niektoré župy už dostali aj ad hoc pôžičku od štátu na opravu ciest prvej druhej a tretej triedy.

Váš kraj takto dostal 15 miliónov eur. To je skoro toľko, ako niekdajší celoročný výber župy na dani z motorových vozidiel. Ťažko si viem predstaviť, že to župa niekedy vráti. Vy to ako vnímate?

Tiež tak.

Aj ministerstvo financií to tak vníma?

Predpokladám, že áno.

Vy by ste znížili cestnú daň o 50 percent, ako to žiadajú štrajkujúci autodopravcovia?

Posledné roky sa stáva pravidlom, že sa zásadné opatrenia, aj napríklad v oblasti daní, prijímajú bez odbornej diskusie a z debaty sú vylúčení tí, ktorých sa to najviac týka. Otvorme teda debatu, ako nastaviť systém daní a výberu mýta tak, aby sme vytvárali dobré podmienky pre fungovanie autodopravcov, a zároveň aby sme zabezpečili, že vybrané financie budú smerovať na modernizáciu a opravu ciest. Je neprípustné, aby 48 % zdrojov z mýta končilo v SkyTolle a zdroje z cestnej dane končia ani nevieme kde, ale na cestách prvej triedy to nie je.

Koalícia tou 15-miliónovou pôžičkou, ktorá sa zjavne nevráti, potvrdzuje vážnosť situácie alebo ste ju nejako špecificky presvedčili? Dali vám peniaze, aj keď ste opozičný župan.

Presvedčili sme ich, pretože som ako predseda združenia všetkých samosprávnych krajov SK8 dosiahol zhodu županov o tom, že nám chýba systémový nástroj financovania infraštruktúry. Chceli by sme taký cestný fond, aký majú v Česku. Do neho sa centrálne nalievajú peniaze na cesty prvej, druhej a tretej triedy a diaľnice, a tie sa delia pomerne.

U nás má diaľnice na starosti Národná diaľničná spoločnosť, cesty prvej triedy SSC a dvojky a trojky spravujú z podielových daní a cestných daní. Čo je na tom zlé?

Veľmi zlé na tom systéme je, že zdroje z podielových daní na opravu 1600 kilometrov ciest, ktoré má trnavská župa v správe, je fatálne málo. Štát má v našom kraji v správe viac ako 360 kilometrov ciest. Ďalším problémom je, že pozemky pod cestami nepatria štátu ani kraju – 83 % z nich je nevysporiadaných.

O tom, čo robí štát zle
Hovoríte často, že máme veľa mostov v havarijnom stave a odstavený most je náročné obísť. Takýchto mostov máme veľa aj na cestách prvej triedy, pritom štát vyčlenil 200 miliónov eur na opravy jednotiek nad rámec bežného rozpočtu SSC.


Potom to premiér Peter Pellegrini upravil tak, že sa to rozráta do štyroch rokov, teda to bude 50 miliónov eur každý rok. Lenže Úrad pre verejné obstarávanie Slovenskej správe ciest zrušil aj túto 50-miliónovú súťaž na opravy. Asi to nevyhrala správna firma, a tak sa tie peniaze na jednotky stále nemôžu minúť.

Podľa vás, čo robí štát zle?

Toto nie sú tendre na stavbu nových zložitých úsekov, ide o opravy existujúcich ciest. Ak kraj dokáže pre cesty druhej triedy vysúťažiť opravy pre desiatky úsekov počas jedného roka aj ich zrealizovať, tak SSC by asi mala intenzívnejšie komunikovať s ÚVO pri vyhlasovaní súťaže.

Slovenská správa ciest musela prvý tender zrušiť, pretože podľa ÚVO bol príliš veľký, čo diskriminovalo menších stavbárov…

My robíme súťaže s menšími objemami, celkovo do 6 miliónov eur. Súťaže boli bez problémov, zapojila sa do nich viac ako desiatka firiem. Takže sme ušetrili a opravy sú hotové napríklad na úsekoch ciest Trnava – Suchá nad Parnou, Radošovce či pri obci Lehnice.

Tvrdíte, že viete menšími tendrami urobiť lepšiu konkurenciu ako cestári.

Áno. Problémov v SSC je však viac. Štát dlho nemal projekty, potom nemal peniaze. Teraz už majú peniaze aj projekty, ale nezvládli urobiť tender. Pritom za tieto peniaze chceli napríklad opraviť cestu zo Senice do Holíča. Tá je v takom stave, že sa tam môže zopakovať to, čo sa stalo v Nitre. Ibaže urobili súťaž takým spôsobom, že im súťaž zrušili. Neviem si to vysvetliť, lebo ÚVO robí veľmi slušné poradenstvo všetkým obstarávateľom, ktorí o to majú záujem.

Čo zvykne radiť vám?

Vysvetľuje, akým spôsobom zakódovať súťaž tak, aby sa do nej reálne mohlo zapojiť veľa firiem. V našich súťažiach sme mali aj 14 firiem a generovala sa nielen reálna súťaž, ale aj kvalita a adekvátna cena. Verejným obstarávaním sme v roku 2019 ušetrili 2,2 milióna eur, pretože prebehla reálna súťaž.
Obrázok používateľa
rado
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 7
Založený: 27. Feb 2008 20:25
Bydlisko: Dolný Kubín

Naspäť na 2020

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.