Voľby 2020: Odskáče si zlyhania na diaľniciach Most-Híd?

[juancarlos]

Voľby 2020: Odskáče si zlyhania na diaľniciach Most-Híd? Vyzerá, že áno

Problémy sa objavili tam, kde sa angažoval ešte Počiatek.

Počas pôsobenia niekdajšieho ministra dopravy Jána Počiatka v jednofarebnej vláde Smeru-SD (2012 až 2016) započali dva stavebné projekty, ktoré si vzhľadom na svoj rozsah zasluhujú označenie výnimočné.

Ide o výstavbu diaľničného tunela Višňové, ktorý by ukončil dlhoročné trápenie šoférov v zápchach pod Strečnom a v Žiline, a projekt D4R7, čiže výstavbu obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty na Žitný ostrov.

Časom sa ukázalo, že Počiatek po sebe namiesto výkladnej skrine zanechal skôr akési horcruxy — obávané predmety zo svetoznámeho príbehu Harryho Pottera, ktoré čiernou mágiou vytvoril temný čarodejník Voldemort.

Vo Višňovom sa už približne rok nestavia, D4R7 čelí škandálu za škandálom.

Most-Híd, ktorý v aktuálnom volebnom období najdlhšie ovládal ministerstvo dopravy, vystupuje, akoby mal za sebou úspešnú misiu. Ministra dopravy Arpáda Érseka si dokonca strana vybrala ako volebného lídra.

Prieskumy verejnej mienky pritom ukazujú, že voliči vidia pôsobenie Mosta-Híd inak. Naposledy v nich prekonal päťpercentnú hranicu nevyhnutnú na vstup do parlamentu vo februári 2019. Odvtedy stranu ľudia vždy poslali mimo Národnej rady.

Vypýtali si najviac, aj tak nestačilo

Zákazku na výstavbu diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Dubná skala, súčasťou ktorého je tunel Višňové, pridelili v roku 2014 taliansko-slovenskému konzorciu Salini Impregilo – Dúha.

Napriek tomu, že konzorcium predložilo až tretiu najlacnejšiu ponuku – 409 miliónov eur (Skanska – 338 miliónov eur, Doprastav – 382 miliónov eur) a že Dúha so stavbou diaľnic nemala skúsenosti, Národná diaľničná spoločnosť vybrala napokon toto zoskupenie.

V ďalších rokoch išlo, aspoň podľa politických vyhlásení, všetko podľa plánov.

„Budúcej vláde odovzdávame kvalitne rozbehnuté projekty, ktoré nemajú meškanie,“ vyhlásil Počiatek vo februári 2016, čiže pár dní pred marcovými voľbami.

V júni 2018 — takmer dva roky po tom, ako sa Érsek stal ministrom dopravy (31. augusta 2016), však prišla z Višňového negatívna správa.

„Veľmi ostrým tónom som povedal všetko, čo si myslím o tejto stavbe. Uplynulo 70 percent stavebnej doby a čerpanie je na 30 percent. S tým nemôžem súhlasiť. Za úlohu som im dal do konca mesiaca preraziť tunel Višňové, prídem si to začiatkom septembra osobne pozrieť,“ hrozil minister.

Potvrdili sa špekulácie, že konzorcium Salini Impregilo – Dúha za dohodnutú sumu úsek postaviť nedokáže a žiada desiatky miliónov eur navyše. Napokon v apríli 2019 súhlasilo s predčasným odchodom zo stavby.

Odvtedy práce stáli a keďže novú súťaž na dodávateľa spustili až v januári 2020, stále je otázne, či Višňové dokončíme do roku 2023, aby sme ho mohli preplatiť z aktuálnych eurofondov.

Otrávený Žitný ostrov?

V prípade projektu D4R7, kde sa za Počiatkových čias rozhodlo, že zákazku získa konzorcium na čele so španielskou firmou Cintra, sa už v rokoch 2014 až 2016 naplno špekulovalo s vykupovaním pozemkov.

Na nich nielenže zarobili skupiny disponujúce informáciami o trase budúcich ciest, ale štát navyše všetky parcely ani nestihol načas odovzdať staviteľovi. Meškal aj s vydávaním stavebných povolení.

A tak kým zmluvu na výstavbu slávnostne podpísali v máji 2016, do začiatku roka 2017 stihli vyrúbať akurát časť stromov v trase diaľnice D4 a terénne práce sa masívnejšie spustili až na prelome rokov 2017 a 2018.

Potom nabrali udalosti rýchly spád.

V júni 2018 vyvolalo veľkú nevôľu, že staviteľ navozil do násypov materiál, v ktorom boli aj plastové fľaše a iný odpad. Objavili sa dokonca úvahy, že konzorcium nakúpilo pôdu znečistenú ropou.

Koncom roka 2018 súd rozhodol, že projekt nemá platné posúdenie vplyvov na životné prostredie – takzvaný proces EIA. Dodnes sa postupuje tak, akoby súdny verdikt ani neexistoval.

V marci 2019 dokonca po razii skončil v rukách polície aj manažér konzorcia D4R7 Construction (Cintra).

Ministerstvo dopravy sa dlho tvárilo, že so stavbou nemá nič spoločné, keďže ide o PPP projekt. Vraj ak ho staviteľ neodovzdá, ako má, nedostane zaplatené. Napokon si však na jar 2019 dalo vypracovať takzvaný ekoaudit a podľa neho v násype neďaleko bratislavskej mestskej časti Jarovce našli azbest.

Dodnes nie je jasné, čo sa s násypom stane. Ministerstvo tvrdí, že násyp treba vybudovať nanovo. D4R7 Construction to odmieta.

Mešká aj výstavba mosta ponad Dunaj, ktorý mal byť tiež hotový v roku 2020.

Do volieb asi ani R7

Podozrenia na znečistenie pôdy či vôd na Žitnom ostrove sú o to prekvapujúcejšie, že veľká časť voličov Mosta-Híd pochádza práve z tohto regiónu.

Zdá sa, že do volieb (29. februára) nestihnú spustiť ani časti cesty R7, kde sa neobjavovali také podozrenia, ako v prípade diaľnice D4.

Trnavský samosprávny kraj totiž v januári 2020 odmietol prevziať do užívania 10 preložiek ciest na úseku R7 Dunajská Lužná – Holice.

Zástupcovia župy mali výhrady voči kvalite prác.

Most-Híd viní iných

Za zlyhanie vo Višňovom viní Most-Híd predchodcov, no bez toho, aby ich konkretizoval.

„Na Višňovom boli od začiatku problémy, ktoré súčasné vedenie rezortu zdedilo po svojich predchodcoch. Bolo potrebné ich riešiť aj razantne a zastaviť výstavbu na Višňovom. Inak by sme stratili ďalší rok vo výstavbe,“ odpísala strana pre Aktuality.sk.

Keďže celý úsek mal byť hotový koncom roka 2019, šoférov, ale aj obyvateľov dotknutých lokalít čaká ešte niekoľkoročné trápenie.

V prípade projektu D4R7 sa vynoril ešte jeden vážny problém – štát mal do začiatku roka 2019 pripraviť diaľnicu D1 tak, aby sa na ňu mohla napojiť D4.

No nepripravil.

Most-Híd (aj Národná diaľničná spoločnosť a ministerstvo dopravy) sa v tomto prípade snaží hodiť vinu na plecia občianskeho združenia, „ktoré napádalo proces prípravy v každom jednom kroku“.

A vraj meškanie spôsobila aj potreba otočiť postup prác na križovatke D4/D1, kde NDS bude nadväzovať na práce koncesionára a nie naopak.

Počiatkov bozk smrti

Skutočnosť je komplikovanejšia.

V roku 2015 spustili necelé dva kilometre od plánovanej križovatky D1 s D4 výstavbu križovatky Triblavina. V tom čase šéfoval Národnej diaľničnej spoločnosti Milan Gajdoš.

Podľa pôvodného projektu sa Triblavina mala rozšíriť na tri regulárne pruhy každým smerom a na obidvoch stranách D1 mali pribudnúť súbežne komunikácie – takzvané kolektory.

Uprostred prác však niekto (na otázku Aktuality.sk, kto presne zmenu podpísal, Národná diaľničná spoločnosť neodpovedala) rozhodol o zásadnej zmene projektu. Diaľnicu nariadil rozšíriť na štyri pruhy a kolektory z projektu zmizli.

Zdanlivo neškodná zmena zásadne zasiahla developerov, ktorí mal v okolí D1 kúpené pozemky. Po zrušení kolektorov odrazu stratili prístup k budúcim vjazdom na diaľnicu. Po novom sa k nim dostanú len cez pozemky konkurenta – spoločnosti Starland.

Akcionárom Starlandu bola podľa obchodného registra cyperská spoločnosť Oxley Investments Limited. V registri partnerov verejného sektora, do ktorého sa musia zapísať spoločnosti získavajúce štátne zákazky, je od 18. septembra 2019 zapísaný jeden zo zakladateľov skupiny Istrokapital Braňo Prieložný.

Medzičasom (koncom roka 2019, namiesto pôvodne plánovaného roka 2017) Triblavinu do veľkej miery dostavali. Vodičom však zatiaľ neslúži a tak skoro ani nebude. Ku križovatke totiž nevedú cesty – ani od Bernolákova, ani od Chorvátskeho Grobu.

Nuž a ešte vážnejším následkom zmeneného projektu Triblaviny je meškanie v príprave D1 na spojenie s D4. Jeden zo zasiahnutých developerov sa zaťal a odmietol štátu poskytnúť parcely nevyhnutné na zdvihnutie diaľnice D1, aby sa pod ňou dala postaviť priečna cesta.

Národná diaľničná spoločnosť preto napokon rozhodla o inom spôsobe výstavby. Zákazku za 5,7 milióna eur získal Doprastav.

https://www.aktuality.sk/clanok/760924/ ... ra-ze-ano/